Adenozíntrifosfát
Adenozíntrifosfát (ATP) je chemická zlúčenina patriaca medzi nukleotidy; chemicky ide o trifosforylovaný adenozín s dvomi makroergickými väzbami. Slúži predovšetkým ako prenášač fosfátu v rámci energetického metabolizmu bunky a univerzálny zdroj energie všetkých živých organizmov.
| Adenozíntrifosfát | |
 | |
 | |
| Všeobecné vlastnosti | |
| Sumárny vzorec | C10H16N5O13P3 |
| Synonymá | ATP |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Molárna hmotnosť | 507,18 g/mol |
| Ďalšie informácie | |
| Číslo CAS | 56-65-5 |
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
ATP predstavuje primárny zdroj energie pre bunku. Energia sa uvoľňuje pri hydrolytickom štiepení molekuly kyseliny trihydrogenfosforečnej z molekuly ATP, pričom vzniká adenozíndifosfát (ADP). Takto získaná energia je väčšia ako pri hydrolýze iných typov zlúčenín. Preto sa štiepená väzba nazýva „makroergická“ a označuje sa vlnovkou (nie je to špeciálny typ väzby, je to obyčajná kovalentná väzba; vlnovkou sa zdôrazňuje len jej energetický význam).[1] Uvoľnená energia sa využíva na široké spektrum chemických dejov, vyžadujúcich energiu.
Pomer ATP a ADP v bunke má značný regulačný význam.
Referencie upraviť
- ↑ Hluska, Tomáš, „vazba makroergická“ (po česky), BioLib, http://www.biolib.cz/cz/glossaryterm/dir0/id3730/, dost. 20.1.2013
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adenozíntrifosfát
Zdroj upraviť
- adenozíntrifosfát. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 51.