Adopcia (osvojenie osoby)
Adopcia (iné názvy: adoptácia, adoptovanie, pre rímske právo aj adopt(at)io, pre slovenské a pod. právo aj osvojenie alebo zastarano prisvojenie; lat. adopt(at)io) je v práve osvojenie, prijatie cudzej osoby, väčšinou dieťaťa za vlastné.[1]
Rímske právo upraviť
V rímskom práve adopcia znamená osvojenie osoby alieni iuris, čiže nesvojprávnej osoby (t.j. osoby, ktorá je právne podriadená inému), pod otcovskú moc adoptujúceho. Adoptovaný tak prestal byť členom pôvodnej familie a stal sa členom novej. Išlo o komplikovaný proces. Adoptovaná osoba získala rovnaké práva (najmä dedičské) ako vlastné deti adoptujúceho.[2]
Slovenské právo upraviť
Adopcia je prijatie opusteného dieťaťa manželmi alebo jednotlivcom a nadobudnutie rovnakých práv a povinností k tomuto dieťaťu, ako majú jeho biologickí rodičia. Medzi osvojiteľom a osvojencom, ako aj medzi osvojiteľom a príbuznými osvojenca, vzniká adopciou príbuzenský vzťah. [3]
Referencie upraviť
- ↑ Adopcia [online]. FILIT, [cit. 2013-03-18]. Dostupné online.
- ↑ Adoptio. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 55.
- ↑ [1]