Pajaseň žliazkatý

	Pajaseň žliazkatý
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	cievnaté rastliny (Tracheobionta)
Skupina	krytosemenné (Magnoliophyta)
Trieda (classis)	vyššie dvojklíčnolistové (Rosopsida)
Rad (ordo)	mydlovníkotvaré (Sapindales)
Čeľaď (familia)	simarubovité (Simaroubaceae)
Rod (genus)	pajaseň (Ailanthus)
Druh (species)	pajaseň žliazkatý (A. altissima)
Vedecký názov
	Ailanthus altissima; (Mill.) Swingle
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Pajaseň žliazkatý (staršie: pajaseň cudzí alebo pajaseň žľaznatý; lat. Ailanthus altissima) je druh opadavého listnatého stromu z čeľade simarubovité (Simaroubaceae), pochádzajúci z Ázie.

Rozšírenie upraviť

Jeho domovským areálom je severovýchod až východ Číny a Kórejský polostrov. Odtiaľ sa postupne rozšíril do celého mierneho až subtropického pásu nearktickej a palearktickej oblasti vrátane oblasti indomalajskej. A teraz sa šíri aj do severnej Afriky, Strednej a Južnej Ameriky, Austrálie, na Nový Zéland aj Tichomorské ostrovy. Invazívne preniká najmä do trávnatých a skalnatých oblastí, na lesné čistiny aj rumoviská.

Na území Česka bol preukázateľne vysadený v roku 1803 v Lednici na Morave. V roku 2004 už bol evidovaný na 202 lokalitách prevažne v teplých oblastiach južnej Moravy a v Polabí v nadmorskej výške do 350 m n. m.. Agresívne sa presadzuje aj v Národnom parku Podyjí a v Chránenej krajinnej oblasti Pálava. Nesadte si ho do záhrady, inak vám zahluší všetko čo v nej máte.

Opis upraviť

Pajaseň žliazkatý je dvojdomý strom dorastajúci do výšky až 25 m. Kmeň má hladký, rovný a jeho priemer je až 1 meter. Borka je sivo sfarbená a dlho pozdĺžne pruhovaná. Koruna je široko vajcovitá, riedko rozvetvená so spodnými vetvami často previsnutými. Listy po rozdrvení nepríjemne páchnu po myšine, lístky majú na báze žľazy, ktoré túto nepríjemnú arómu produkujú. Sú nepárno alebo párno zložené, 30 až 100 cm dlhé. Ich celokrajné alebo jemne zubaté, vajcovito kopijovité lístky sú 5 až 15 cm dlhé a 2 až 4 cm široké, na jeseň od vretena listu opadávajú. Listy, stonky a vetvičky po poranení produkujú tekutinu, ktorá môže u citlivých jedincov vyvolať alergické reakcie.

Samčie päťpočetné kvety sú nápadné, skladajú sa z tyčiniek a zakrpateného semenníka, sú veľmi aromatické a je ich asi trikrát viac ako samičích. Samičie žltozelené kvety, usporiadané do koncových metlín dlhých 10 až 40 cm, sú drobnejšie, tiež päťpočetné, obsahujú semenník a tyčinky, ktoré nie sú funkčné a neprodukujú peľ. Kvitne v júni a jeho peľ je silným alergénom. Plodom je pretiahnutá dvojkrídlová nažka, po dozretí šedohnedej farby, obvykle na strome zotrváva až do jari. Sú veľmi ľahké, asi 30 000 ks váži 1 kg. Drevo stromu je tvrdé, ľahké, ohybné a dobre znáša sucho.

Rozmnožovanie upraviť

Semená čoskoro strácajú klíčivosť, dokážu sa však do ďaleka rozšíriť vetrom alebo po vode. V prvom roku môžu semenáčiky dorásť do výšky až 2 metrov, začínajú plodiť v 10 roku. V reakcii na poškodenie vytvára drevina intenzívne koreňové a pňové výmladky, je svetlomilná a neznáša zatienenie. Je krátkoveká, po 30 až 50 rokoch usychá.

Ekológia upraviť

Ide o veľmi rýchlo rastúcu drevinu, ktorá je schopná koreňmi aj listami alelopaticky obmedzovať rast okolitej vegetácie. Vylučuje ailantón, ktorý spôsobuje ťažkosti rastu približne sedemdesiatich druhov listnatých a ihličnatých stromov. Tieto látky produkujú najmä mladí jedinci, ktorí tak vyhrávajú boj o svetlo s ostatnými drevinami. Pajaseň patrí medzi 40 najviac inváznych drevín na svete. Najlepšie možné odstránenie týchto mnohokrát nežiaducich drevín je hlboký rez a následné potláčanie pňov herbicídmi.

Význam upraviť

Pajaseň žľaznatý je veľmi odolný voči priemyselným emisiám a preto sa vysádzali ako rýchlo rastúce dreviny do parkov, miest, vetrolamov a vďaka svojej schopnosti rásť na pôdach vápnitých, nepestovaných aj podmáčaných sa vysádzajú ako prvotné dreviny po rekultivácii. Z jeho dreva sa vyrábal nábytok, teraz sa využíva len na stavebné účely a na kúrenie.

Je však potrebné dbať na jeho vek, pretože trpí uhnívaním koreňového systému. Stromy staršie ako 35 rokov by sa preto mali preventívne rúbať, aby nemohlo dôjsť opätovne k smrteľnej tragédii pri neočakávanom páde stromu.

V Ázii sa z neho vyrábajú homeopatiká na potlačenie malárie a úplavice, a sú tam jeho listy hostiteľom lariev motýľa (Samia cynthia), z ktorých zámotkov sa získava prírodný hodváb.