Ak Kojunlu

Ak Kojunlu
آق قويونلو
1378 – 1508[1]
Vlajka štátu
vlajka
Geografia
Mapa štátu
Diyarbakır
Tabríz
Bagdad (sídlo posledného vládcu)
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
sunnitský islam - vládnuca vrstva
východné kresťanstvo - pôvodné arménske a asýrske obyvateľstvo
šiitizmus - miestne, najmä perzské obyvateľstvo
Štátny útvar
Predchádzajúce štáty:
Tímúr Tímúr
Kara Kojunlu Kara Kojunlu
Nástupnícke štáty:
Safíjovci Safíjovci
Osmanská ríša Osmanská ríša

Ak Kojunlu[2][3][4] (iné názvy: Akkojunlu,[5] Akkoyunlu,[6] Aq Qoyunlu,[3] Akkojunluská ríša,[7] Biela ovca,[3][5]Turci bielej ovce[6] či Biely baran[7]) bol stredoveký moslimský štátny útvar, kmeňový zväz, rozprestierajúci sa v období rozmachu na území dnešného Turecka, Iraku, Iránu (Perzie) a Arménska. Na výslnie dejín sa kmeň dostal v 14. storočí po páde mongolskej moci na Blízkom Východe.

Do Anatólie sa predkovia akkojunluských Turkomanov dostali vrámci migrácie turkických kmeňov na západ v priebehu seldžuckej a mongolskej expanzie.[8] Prvé zmienky o zakladateľskom kmeni zväzu Bajandur pochádzajú z byzantských kroník z roku 1340. V päťdesiatich rokoch viackrát zaútočili na Trapezuntské cisárstvo, neskôr s krajinou uzavreli mier a viacero sobášov. Zakladateľom štátu bol skúsený žoldnier Kara Yülük (alebo aj Kara Osman).[9][10] Vďaka podpore Tímúra Yülük po bitke pri Ankare (1402) získal okolie Diyarbakıru, avšak nikdy územiu nevládol pevnou rukou. V ďalších rokoch existencie štátu museli akkojunluskí panovníci bojovať o samostatnosť s rivalským zväzom Kara Kojunlu. Napriek počiatočným neúspechom Kara Kojunlu nikdy Ak Kojunlu nedokázalo dobyť a v roku 1467 za vlády Uzun Hasana prešlo do drvivej protiofenzívy, keď pri karakojunluskom pokuse dobyť Diyarbakır zomrel karakojunluský panovník Džahánšáh. Ak Kojunlu postupne získalo územie od Azerbajdžanu a Perzie až po Irak, hlavné mesto štátu sa presunulo do Tabrízu. Na východe sa Uzunovi podarilo poraziť Tímúrovcov. Neúspešne sa Ak Kojunlu pokúšalo preraziť aj na západe proti Osmanskej ríši, objavili sa aj pokusy o spojenectvo s Benátkami a Pápežským štátom.[2][10] Akkojunluské sny sa ale rozplynuli po porážke v bitke pod Baškentom (alebo pri Otlukbeli, či Tercane (dnešný Mamahatun) v roku 1473. V roku 1478 Uzun Hasan zomrel a na trón nastúpil jeho syn Chalíl, ktorý bol ale po bitke pri Choj zvrhnutý jeho bratom Jakubom. Jakub vládol v rokoch 14781490. Po jeho smrti moc zväzu upadla a v krajine vypukla občianska vojna. V roku 1500 Sáfijovec Ismá‘íl I. dobyl Tabríz a položil základ novovekého šiítskeho perzského štátu. V rokoch 1501/1502 Ismá‘íl I. porazil Ak Kojunlu pri Nachčivane a krajina už úpadok nedokázala zastaviť. Posledný vládca Murad ešte štyri a pol roka vládol v Bagdade až dokým nebol vyhnaný a jeho ríša sa v roku 1508 nerozpadla. O územie bývalého Ak Kojunlu následne viedli boje Sáfijovská Perzia a Osmanská ríša.[9][10][11]

Zoznam vládcov Ak Kojunlu [12]

  • Bahá‘uddín Kara Osman (1403 – 1435)
  • Hamza Beg (1435 – 1444)
  • Džahángír (1444 – 1453)
  • Uzun Hasan (1453 – 1478)
  • Chalíl (1478 – 1479)
  • Ja‘kúb (1479 – 1491)
  • Bajsungur (1491 – 1492)
  • Rustam (1492 – 1496)
  • Ahmad Gevde (1496 – 1497)
  • Murád (1497 – 1502)

ReferencieUpraviť

  1. Ak Koyunlu [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2019-12-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b Kara Kojunlu [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2019-12-27]. Dostupné online.
  3. a b c Kara Júsuf [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2019-12-28]. Dostupné online.
  4. GURŇÁK, Daniel. Štáty v premenách storočí (Dejepisný atlas). 1. vyd. [s.l.] : Mapa Slovakia, 2004. 50 s. ISBN 8089080472. S. 18.
  5. a b LEWIS, Bernard. Dějiny Blízkého východu. 1. vyd. [s.l.] : Nakladatelství Lidové noviny, 2007. ISBN 8071069264.
  6. a b Obrazové dejiny sveta. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2006. 656 s. ISBN 80-8085-101-8. S. 237.
  7. a b Historica. Jedinečný atlas svetových dejín s viac ako 1200 mapami. 1. vyd. [s.l.] : Slovart, 2011. 512 s. ISBN 978-80-556-0487-9. S. 351, 354 – 355.
  8. AQ QOYUNLŪ – Encyclopaedia Iranica [online]. www.iranicaonline.org, [cit. 2019-12-30]. Dostupné online.
  9. a b STOKES, Jamie a kol.. Encyclopedia of the Peoples of Africa and the Middle East. [s.l.] : Infobase Publishing, 2009. Dostupné online. ISBN 978-1-4381-2676-0. S. 31. (po anglicky)
  10. a b c AK KOYUNLU In: BOSWORTH, Clifford Edmund a spol. The Encyclopaedia of Islam. 1. vyd. Zväzok 1. New York : Leiden, 1993. 1359 s. ISBN 90-04-09419-9. S. 312 – 313. (po anglicky)
  11. NYROP, Richard F.. Iran, a Country Study. [s.l.] : Department of Defense, Department of the Army, 1978. Dostupné online. S. 41. (po anglicky)
  12. TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80 -7021-828 -2. S. 289.

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť