Akakiánska schizma

Akakiánska schizma[1] (iné názvy: Akakiova schizma[2], Akáciova schizma[3], akaciánska schizma[4]) (484519) predstavovala prvú vážnu schizmu medzi západnou a východnou cirkvou.

Pomenovaná je po konštantínopolskom patriarchovi Akakiovi (471 – 489), ktorý na príkaz byzantského cisára Zenóna vypracoval vieroučnú formuláciu nazvanú Henotikon, ktorá mala zmieriť monofyzitov s väčšinovou cirkvou, ktorá sa držala záverov Chalcedónskeho koncilu (451). Výnos tohto cisárskeho ediktu bol prijateľný pre monofyzitov a mohol teda upevniť náboženskú jednotu cirkvi, poznamenanú predchádzajúcimi teologickými spormi. Henotikon však bol na území niekdajšej Západorímskej ríše, reprezentovanej pápežom Félixom III. (483 – 492) odmietnutý. Väčšina Itálie sa nachádzala už pod germánskou nadvládou a bola tak byzantskému cisárovi podriadená iba teoreticky; pápež mohol konať nezávisle od cisára a roku 484 vypovedal cirkevné spoločenstvo východným patriarchom.

Germánskym panovníkom, ktorí boli väčšinou ariánmi, sa tento spor medzi pápežom a cisárom pozdával. Opačne konal Teodorich Veľký, ktorý sa snažil primäť cisára - teraz už Justinia I., aby Henotikon odvolal. Roku 519 schizma končí, východná cirkev prijíma Hormizdovu formulu viery. Tento zmier však viedol k vyostreniu konfliktu s monofyzitmi. Ďalšie snahy o náboženské zjednotenie ríše vyvíjal Justinián I.

ReferencieEdit

  1. VRIES, Wilhelm de. Kristologické spory: akakiánska schizma [online]. www.postoj.sk, [cit. 2020-02-24]. Dostupné online.
  2. Akakios. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 15 – 16.
  3. STOLÁRIK, Lukáš. Carihrad v období Cyrila a Metoda [online]. farnosttrstena.sk, [cit. 2020-02-24]. Dostupné online.
  4. VLADÁR, Vojtech. Dejiny cirkevného práva. 1. vyd. Praha : Leges, 2017. ISBN 978-80-7502-238-7. S. 115, 122.

Pozri ajEdit