Akkadská ríša alebo Akadská ríša alebo Akkad bol štát, ktorý existoval zhruba v rokoch 2340 až 2159 pred Kr. (iné pramene 2330 až 2150 pred Kr.) a zahŕňal prakticky celú Mezopotámiu (dnes Irak) a časť Sýrie.

Staroveká Mezopotámia
Mezopotámia, chronológia, asýriológia
Geografia
Periféria Mezopotámie
Mestá (výber)
Vládcovia
Jazyk, kultúra, náboženstvo

Charakteristika upraviť

Išlo o jednu z prvých rozľahlých ríš v tejto oblasti (dovtedy charakterizovanej mestskými štátmi) a zároveň (podľa väčšinového názoru) prvú významnú politickú jednotku, ktorej nositeľom bola semitská, nie sumerská zložka populácie. Názov sám je odvodený od pomenovania mesta Akkad.

Tvorcom Akkadskej ríše bol Sargon, ktorý bol pôvodne správcom v Kiši a k moci sa dostal za nejasných okolností. Počas svojej vlády dobyl rozsiahle mezopotámske územia, čim bola Mezopotámia prvý raz zjednotená pod vládou jediného rodu a bol odstránený doterajší partikularizmus sumerských mestských štátov. Na akkadskom tróne sa vystriedalo celkovo dvanásť kráľov, z ktorých najvýznamnejším bol okrem Sargona Narám-Sín. Posledné roky vlády akkadskej dynastie bola vyplnená boji medzi jednotlivými uchádzačmi o moc, čo umožnilo Gutejcom ovládnuť väčšiu časť ríše.

Dejiny upraviť

 
Jeden z pravdepodobných územných rozsahov Akkadskej ríše

Obdobie sa začína (podľa stredného datovania) v roku 2340 pred Kr., keď Sargon I. (Šarru-kín I. - doslova: "pravý kráľ"), kráľ Kiša, porazil ummského (sumerského) kráľa Lugalzageziho, čím ovládol prakticky celú Babyloniu. Sargon bol pôvodne hlavný komorník kráľa Kiša menom Ur-Zababu, ale potom ho zvrhol, a porazil Lugalzageziho, ktorého ťažkopádne jednotky v šíkoch, vyzbrojené oštepmi a veľkými štítmi, nemali šancu proti mobilným púštnym akkadským jednotkám, vyzbrojeným oštepmi a lukmi.

Hlavným mestom svojho akkadského (čiže semitského) štátu urobil mesto Akkad, ktorého poloha dnes nie je známa (niekde pri Sippare a Kiši).

Podľa (prevažne nesúdobých) literárnych textov Sargon následne dobyl rozsiahle územie od Stredozemného mora až po Perzský záliv, vrátane Elamu. Nie je isté, či natrvalo ovládol, ale každopádne bojoval, aj s týmito územiami: Ebla (veľmi významné sýrske mesto), Cyprus, Kréta, Magan (asi Omán), Dilmun (asi ostrovy Bahrajn a Failaka) a stredná Anatólia. Do Dilmunu uskutočnil vôbec prvú doloženú vojenskú námornú výpravu v dejinách.

Akkadskí dobyvatelia boli kultúrne asimilovaní podmaneným sumerským prostredím. Sargon prijal titul "pán štyroch dielov sveta", aby vyjadril svoj nárok na svetovládu. Akkadská ríša bola prvou známou mnohonárodnostnou ríšou v dejinách.

Sargonov syn a nástupca Rimuš (2283 – 2275 pred Kr.) musel neustále potláčať vzbury v ríši, najmä v južnej Babylonii, pretože mestá chceli obnoviť svoju nezávislosť.

Jeho nástupca a brat Maništušu (2274 – 2260 pred Kr.) mal rovnaké problémy.

Významný vládca bol Narám-Sín (2259 – 2223 pred Kr.), ktorý opäť skonsolidoval kráľovskú moc v ríši a viedol aj boje v Iráne, Elame a Sýrii. Prvýkrát do určitej miery ovládol aj severnú Mezopotámiu, o čom svedčí napr. vybudovanie akkadskej pevnosti v meste Tell Brak. Prvýkrát sa uňho stretávame s kultom žijúceho panovníka (dal sa uctievať ako boh). Narám-Sín podporoval umenie.

Počnúc vládou Šar-kali-šarrího (2222 – 2198 pred Kr.) sa začína obdobie úpadku a písomných správ je veľký nedostatok. Viedli sa jednak vnútorné boje a jednak boje proti prenikajúcim Gutejcom a Lullubejcom z východu, semitským Amorejcom zo západu a Churritom zo severu (horný tok Chábúru a pod.). Od akkadského štátu sa postupne opäť poodtŕhali mestské štáty, ktoré začali medzi sebou bojovať. Akkadský štát definitívne zanikol roku 2159 pred Kr., kedy Gutejci pustošivým vpádom zničili Akkad.

Náleziská upraviť

Najvýznamnejšie náleziská sú Adab, Ešnunna, Tutub, Sippar, Gasur (Nuzi), Tell Brak.

Kultúra upraviť

Počas 3. tisícročia pred naším letopočtom vznikla veľmi úzka symbióza medzi Sumermi a Akkadmi, podporovaná rozšíreným bilingvalizmom. Vzájomný vplyv kultúr je badateľný v mnohých oblastiach, predovšetkým však v jazykovej sfére, kde došlo k morfologickému, syntaktickému aj fonologickému zblíženiu oboch jazykov. To pozvoľna vyústilo niekedy na pomedzí 3. a 2. tisícročia k úplnému nahradeniu sumerčiny ako hovoreného jazyka akkadčinou, hoci sumerčina sa naďalej používala ako svätý, obradný a vedecký jazyk v Mezopotámii, a to až do 1. storočia po Kr.

V dôsledku prevzatia sumerského klinového písma pre akkadčinu sa celý systém písma stal značne komplikovaný, veľa znakov bolo viacznačných. Zapisovali sa 4 samohlásky.

V oblasti výtvarného umenia došlo k uvoľneniu štýlu v porovnaní s abstraktným sumerským umením.

Ekonomika upraviť

Významnú úlohu v štáte hrali inštitúcie (kráľovský palác a chrámy jednotlivých božstiev), existoval ale aj súkromný sektor. V ekonomike zrejme došlo ku koncentrácii pozemkového majetku v rukách panovníkov, ktorí ju dokázateľne vo veľkom jednak skupovali od rodových skupín a jednak vyvlastňovali v dobytých oblastiach.

Pozri aj upraviť

Zdroj upraviť