Alžbetínska univerzita

Alžbetínska univerzita bola maďarská univerzita v Bratislave, ktorá bola založená v roku 1912.[1] Svoju činnosť začala v roku 1914, počas vojnových rokov bola aktívna len čiastočne.[2] Po vzniku Česko-Slovenska v roku 1919 bola zrušená.[3]

DejinyUpraviť

Prvou bratislavskou univerzitou bola Academia Istropolitana, založená Matejom Korvínom v roku 1465 (v tom čase jediná, hoci nie prvá univerzita v Uhorsku) a po Matejovej smrti v roku 1590 zanikla. Historická Trnavská univerzita bola založená v roku 1635 a presťahovaná do Budapešti v toku 1777. Ďalšia maďarská univerzita bola Miškolci. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní (1867) a nahradení nemčiny (1860) ako úradného jazyka maďarčinou zákon z rok 1868 ukladal povinné vyučovanie úradného jazyka na školách mali vznikať nové maďarské univerzity.[4] O novú univerzitu mali záujem aj Košice. V Bratislave vznikla po mnohých pokusoch a oddialeniach, ktoré sa ťahali už od osemdesiatych rokov 19. storočia.[5] Alžbetínska univerzita bola založená v Bratislave až v roku 1912. Pomenovaná bola podľa Alžbety Bavorskej (Sissi),[3][6] alebo podľa Svätej Alžbety Uhorskej (Durínskej). Prednášať sa na nej začalo 13. októbra 1914.[3]

FakultyUpraviť

Mala tri fakulty: právnickú (začala činnosť v akademickom roku 1914/1915), filozofickú (začala činnosť v letnom semestri 1917/1918), lekársku (začala činnosť v akademickom roku 1918/1919, mala funkčné len klinické ročníky).[3] Plánovaná prírodovedecká fakulta vôbec nezačala svoju činnosť.[6] Právnická a filozofická fakulta svojou činnosťou nadväzovali na Kráľovskú akadémiu (v 1784 premiestnená z Trnavy do Bratislavy, kde pôsobila do 1912). Právnická fakulta sídlila v budove Jezuitského kolégia na Kapitulskej ulici a lekárska fakulta v Aspremontovom paláci. So vznikom bola založená i univerzitná knižnica o čo sa zaslúžil knihovník bratislavskej Mestskej Knižnice dr. Kumlik. Presvedčil mesto, aby darovalo bohaté knižničné fondy novozaloženej univerzite. V tom čase knižnica vlastnila 28 887 zväzkov a univerzitnej knižnici odovzdala 23 715 zväzkov.[7]

Hodnotenie a významUpraviť

Počas jej činnosti mala najviac poslucháčov právnická fakulta – 180[6] – a mala 11 katedier a 15 profesorov[3].

Univerzita bola zriadená pre územie Slovenska, jej pôsobenie však bolo výrazne maďarizačné.[6]

Na lekárskej fakulte začal svoju vedeckú dráhu Albert Szent-Györgyi, neskorší nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu. 

Alžbetínska univerzita zanikla po vzniku Česko-Slovenska 30. júna 1919.[6] Časť bola včlenená do novovzniknutej Univerzity Komenského a časť prenesená do Pécsu.

Súkromná Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, ktorá vznikla v roku 2003, nadväzuje na Alžbetínsku univerzitu svojím názvom.

Známi študentiUpraviť

  • Lajos Bakay
  • Soma Beck
  • Birkás Géza (1879–1951) – literárny historik
  • Cecil Pál Bognár (1883–1967) – psychológ
  • Elemér Császár (1874–1940) – literárny historik, člen Maďarskej akadémie vied
  • István Csekey (1889 – 1963) – právnik
  • Bela Entz (1877–1959) – patológ, korešpondent Maďarskej akadémie vied
  • Ferenc Faluhelyi (1886–1944) medzinárodný právnik
  • Géza Gyula Fejérváry (1894–1932) – zoológ, paleontológ
  • Gyula Gyomlay (1861–1942) klasický filológ, byzantinológ, člen Maďarskej akadémie vied
  • József Halasy-Nagy (1885–1976) – filozof, historik filozofie
  • Pál Heim
  • Antal Hodinka (1864–1946) – historik, korešpondent Maďarskej akadémie vied
  • Karel Kerényi (1897–1973) – klasický filológ, historik náboženstva, korešpondent Maďarskej akadémie vied
  • Gyula Kornis (1885–1958) – filozof, kultúrny politik, člen Maďarskej akadémie vied, elnöke.
  • Ferenc Kováts (1873–1956) historik, ekonóm, člen Maďarskej akadémie vied
  • Dezső Laky (1887–1962) štatistík, ekonomický politik, člen Maďarskej akadémie vied
  • Imre Lukinich (1880–1950) – historik, člen Maďarskej akadémie vied
  • Lajos Prohászka (1897–1963) – pedagóg, filozof kultúry, korešpondent Maďarskej akadémie vied
  • Tivadar Thienemann (1890–1985) – literárny historik, germanista, jazykový psychológ, korešpondent Maďarskej akadémie vied
  • Albert Szent-Györgyi (1893–1986) – politik a nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu
  • Rezső Vári (1867–1940) – klasický filológ, byzantinológ, člen Maďarskej akadémie vied
  • Hildebrand Dezső Várkonyi (1888–1971) – filozof, pedagóg a psychológ
  • Ödön Weszely (1867–1935) – pedagóg

ReferencieUpraviť

  1. Alžbetínska univerzita. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 188.
  2. Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok IV : (od od konca 19. stor. do roku 1918). Bratislava : Veda, 1986. 536 s. S. 374.
  3. a b c d e Alžbetínska univerzita. In: Encyklopédia Slovenska. 2. nezm. vyd. Zväzok I. A – D. Bratislava : Veda, 1985. 624 s. S. 43.
  4. http://www.snk.sk/swift_data/source/NBU/Zborniky/BZ1998_1999/Cervenanova_Eva.doc .doc
  5. Slovensko. Ed. Karol Rosenbaum. 1. vyd. Zväzok 4 : Kultúra, 2. časť. Bratislava : Obzor, 1980. 951 s. S. 138.
  6. a b c d e Alžbetínska univerzita. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 1, A – O. Bratislava : Veda, 1984. 744 s. S. 31.
  7. TASR. Mestská knižnica v Bratislave vznikla pre 115 rokmi [online]. TERAZ.sk, 2015-10-01, [cit. 2022-10-28]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť


Súradnice: 48°08′38″S 17°06′24″V / 48,143908°S 17,106711°V / 48.143908; 17.106711