Alžbeta Uhorská (svätica)

uhorská svätica katolíckej cirkvi

Svätá Alžbeta Uhorská (Durínska) (* 7. júl 1207, Bratislava[1] alebo Sárospatak – † 17. november 1231, Marburg) je uhorská svätica katolíckej cirkvi. Je jej zasvätená najväčšia sakrálna stavba na Slovensku Dóm sv. Alžbety v Košiciach. Je patrónkou žobrákov, vdov a sirôt, chorých, prenasledovaných, núdznych, pekárov, čipkárov; charitatívnych organizácií[4]

Svätá Alžbeta Uhorská
Svätá Alžbeta kúpe chorého, scéna z hlavného oltára Dómu svätej Alžbety v Košiciach, 15. storočie
Svätá Alžbeta kúpe chorého, scéna z hlavného oltára Dómu svätej Alžbety v Košiciach, 15. storočie
Biografické údaje
Narodenie7. júl 1207, Bratislava[1] alebo Sárospatak
Úmrtie17. november 1231 (24 rokov), Marburg
Uctievanie
Atribútykniežací alebo obyčajný odev, dáva almužnu, umýva nohy chudobným, kôš s chlebom, misa s rybami, džbán s vínom, kôš ruží, model kostola, kniha, koruna
Patronátnemocníc, zdravotných sestier, umierajúcich detí, bezdomovcov, svetlušiek (najmladších skautiek) a ďalších
Cirkev17. november - rímskokatolícka cirkev;
19. november - luteránska cirkev
Sviatok17. november[2][3]
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAlžbeta Uhorská
(multimediálne súbory na commons)

Životopis

upraviť

Sv. Alžbeta bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. a jeho manželky Gertrúdy, pochádzajúcej z Bavorska. V Prešporku (dnešnej Bratislave) prežila prvé štyri roky života. Z politických dôvodov bola už ako jednoročná zasnúbená s durínskym grófom Ľudovítom IV., ktorý mal v čase zásnub osem rokov. Do štyroch rokov žila sv. Alžbeta na rodičovskom kráľovskom uhorskom dvore, odkiaľ bola v 1211 prevezená do sídla svojho snúbenca na hrad Wartburg v Durínsku.

Po dovŕšení 14 rokov sa sv. Alžbeta zosobášila s Ľudovítom IV. Z toho manželstva pochádzajú tri deti - syn Hermann, neskorší nástupca Ľudovíta IV.; Sofia, neskoršia brabantská kňažná a Gertrúda, ktorá sa stala rehoľníčkou a je dodnes uctievaná ako blahoslavená.

Sv. Alžbeta užívala síce kniežací majetok, no nie pre seba, ale pre chudobných a chorých, pretože jej život bol zreteľne poznačený ideálmi jej súčasníka sv. Františka z Assisi. Grófovým príbuzným sa počínanie sv. Alžbety nepáčilo. Po tom čo Ľudovít IV. v roku 1227 zahynul v južnom Taliansku počas križiackej výpravy, príbuzní jej manžela proti sv. Alžbete tvrdo zakročili. Odňali jej deti, odmietli uznať jej dedičské nároky po manželovi a vyhnali ju z Wartburgu.

Sv. Alžbety sa ujal jej posledný spovedník, kazateľ Konrád z Marburgu. Ten pre ňu vymohol časť majetku z jej dedičského podielu. Sv. Alžbeta sa ho vzdala v prospech nemocnice v Marburgu, kde až do svojej smrti v roku 1231 slúžila chorým. Konrád z Marburgu navrhol vymenovanie za svätú pápežovi. Štyri roky po jej smrti ju pápež Gregor IX. vyhlásil za svätú.

Referencie

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť