Albánčina (po albánsky gjuha shqipe - vyslov ďuha šťipe) je jazyk z indoeurópskej jazykovej rodiny, v ktorej vytvára samostatnú jazykovú vetvu. Hovorí ním viac ako 6 miliónov ľudí v Albánsku, Kosove, Grécku, Srbsku, Čiernej Hore a v iných častiach Balkánskeho polostrova.

Albánčina
(Shqip)
ŠtátyAlbánsko, Kosovo, Srbsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Grécko, Taliansko
RegiónJužná Európa, Balkánsky polostrov
Počet hovoriacichokolo 6 miliónov
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
  • Albánčina
Písmolatinka
Postavenie
Úradný jazykAlbánsko Albánsko
Kosovo Kosovo
Jazykové kódy
ISO 639-1sq
ISO 639-2alb (B)
sqi (T)
ISO 639-3sqi
Wikipédia
Adresasq.wikipedia.org
PomenovanieWikipedia, enciklopedia e lirë
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Rozšírenie albánčiny

Pôvod albánčiny upraviť

V roku 1854 Franz Bopp dokázal, že albánčina patrí medzi indoeurópske jazyky. Najstaršia písomná pamiatka však pochádza až z 15. storočia, je preto ťažké presne určiť pôvod tohto jazyka. Slovná zásoba je silne romanizovaná s množstvom gréckych a slovanských prvkov. Podľa niektorých jazykovedcov je albánčina pokračovaním ilýrčiny, niektoré lexikálne zvláštnosti zasa poukazujú na súvislosť s tráčtinou a dáčtinou. Táto otázka má aj svoj politický podtext, z lingvistického hľadiska je však problém stále otvorený. Rumunský jazykovedec Sorin Paliga dokonca vyjadril názor, že ilýrčina a tráčtina si boli také blízke ako čeština a slovenčina.

Iné projekty upraviť