Alexander I. (Bulharsko)

Alexander I. z Hesensko-battenberskej dynastie (* 5. apríl 1857, Verona, Taliansko – † 17. november 1893, Graz, Rakúsko) bol bulharský knieža. Bol druhý syn princa Alexandra Hessenského a synovec ruskej cárovnej Márie Alexandrovnej, manželky Alexandra II..

Alexander I.
bulharský knieža
Narodenie	5. apríl 1857 Verona, Taliansko
Úmrtie	17. november 1893 (36 rokov) Graz, Rakúsko
Odkazy
Commons	Alexander I.
Biografický portál

V bulharských dejinách je známy pod menom Alexander Batenberg. Hoci na bulharskom tróne sedel iba sedem rokov, do dejín Bulharska sa zapísal ako prvé knieža Bulharského kniežatstva po Osloboditeľskej vojne. V dejinách Bulharska je spojený s dvoma dôležitými udalosťami: Stal sa symbolom slobody a nádeje, keď sa takmer po piatich storočiach nadvlády Osmanskej ríše 6. september 1885 (6. september) zaslúžil o Zjednotenie Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie, a zvíťazil v boji o slobodu bulharského národa v srbsko-bulharskej vojne (1885 - 1886).

Životopis

Narodil sa v talianskej] Verone. Pochádzal z aristokratickej rodiny battenberskej dynastie, ktorá mu dala podľa starej tradície dynastickej rodiny to najlepšie vzdelanie. Študoval na vojenskej škole v Rusku v období, keď bulharský národ viedol boj o cirkevné osamostatnenie sa a politickú slobodu. Keď v roku 1877 vypukla Rusko-turecká vojna, Alexander sa ako nemecký princ a podporučík stal členom ruskej armády, s ktorou prešiel cez Dunaj na juh Bulharska.

Politická kariéra

Keď sa na Berlínskom kongrese v lete roku 1878 rozhodlo, že budúce knieža zjednoteného Bulharska by mal byť aristokrat (nie však z nejakej veľkej dynastickej rodiny vládnucej v Európe), Rusko a Veľké sily sa rozhodli podporiť jeho kandidatúru na bulharský trón. Dňa 17. apríla 1879 ho ako 22-ročného poslanci 1. Veľkého národného zhromaždenia zvolili za prvé knieža Bulharského kniežatstva.

Počas svojej vlády sa aj napriek nesúhlasu s niektorými politickými krokmi Ruska snažil upevniť si moc v krajine, čím si získal mnoho odporcov. Medzi bulharským obyvateľstvom bol však nepochybne populárny. Prvýkrát v dejinách krajiny zaviedol tzv. sťažovací deň - stanovený deň v každom týždni, kedy obyvatelia z celej krajiny mohli prísť predniesť svoje prosby a sťažnosti.

Rok 1885 znamenal pre Bulharsko boj o prežitie. Pri zjednotení krajiny ako aj počas srbsko-bulharskej vojny (1885 - 1886) sa Alexander I. zachoval ako naozajstný patriot a obranca pokusu o národné zjednotenie Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie. To mu v krajine zvýšilo autoritu, ale čím ďalej tým viac znepokojovalo jeho odporcov. V noci z 9. - 10. augusta 1886 prívrženci ruskej politiky zorganizovali v krajine prevrat a zvrhli knieža z trónu. Hoci sa naň ešte na chvíľu vrátil, bez pomoci Ruska už nebol schopný udržať si v Bulharsku moc, a tak 25. augusta 1886 podpísal abdikačnú zmluvu so slovami „Boh pomáhaj Bulharsku.“

Alexander sa po svojej abdikácii stiahol z verejného života. 6. februára 1889 sa oženil s opernou speváčkou, bratislavskou rodáčkou Johannou Loisinger, a prijal titul gróf z Hartenau. Spolu mali dve deti, syna Asena a dcéru Cvetanu.

Zomrel nečakane 17. novembra 1893 v Grazi vo veku 36 rokov. Jeho poslednou vôľou bolo, aby mu postavili skromnú hrobku, do ktorej 24. novembra 1893 preniesli jeho pozostatky. Hrobka sa dodnes nachádza v jeho mauzóleu na námestí Alexandra Batenberga v hlavnom meste Bulharska, Sofii.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexander I. (Bulharsko)

Zdroj

• Bobev B.: Úryvky z dejín Bulharska (1878 - 1944), Zefir, Sofia, 1992.

Alexander I.
Vladárske tituly
Predchodca -	knieža 1879 – 1878	Nástupca Ferdinand I. (Bulharsko)