Alexej (I.) Turzo alebo Alexius (I.) Turzo (staršie Alexej Thurzo, Alexius Thurzo Bethlenfalvi; po maďarsky Thurzó Elek) (* 1490, Krakov, Poľské kráľovstvo - † 25. január 1543, Levoča; pochovaný v Levoči)[1] bol stoličný a kráľovský hodnostár z rodu Turzo.

Alexej Turzo
stoličný a kráľovský hodnostár
Alexej I. Turzo
Narodenie1490
Krakov, Poľské kráľovstvo
Úmrtie25. január 1543 (52 – 53 rokov)
Levoča, Uhorské kráľovstvo
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Alexej I. Turzo
Rodový erb

Životopis

upraviť

Po otcovi a bratovi to bol hlavný predstaviteľ Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti v Uhorsku, kremnický komorský gróf (od 1517 do 1524), kráľovský tajomník (v rokoch 1519 - 1521), dedičný spišský gróf (do 1543), taverník (v rokoch 1523 - 1527), krajinský sudca (v rokoch 1527 - 1543) a kráľovský miestodržiteľ cisára Ferdinanda I. (v rokoch 1531/1532 - 1542).[2] Udržiaval bohaté styky s významnými humanistickými spisovateľmi, Erazmus Rotterdamský mu venoval výklad Plutarchovej knihy De non erascendo (1527). Podporoval rozvoj evanjelický škôl, mecén študentov a chudobných.

Pamiatky

upraviť
  • renesančný náhrobný epitaf (1543) v krstnej kaplnke kostola sv. Jakuba v Levoči

Referencie

upraviť
  1. ERDÉLYI, Gabriella: "Som len človek, kráľ môj, nie kameň" : Alexej Thurzo v službách Habsburgovcov. In: LENGYELOVÁ, T. (ed.) a kol.: Thurzovci a ich historický význam. Bratislava 2012, s. 54.
  2. ERDÉLYI, Gabriella: "Som len človek, kráľ môj, nie kameň" : Alexej Thurzo v službách Habsburgovcov. In: LENGYELOVÁ, T. (ed.) a kol.: Thurzovci a ich historický význam. Bratislava 2012, s. 54.

Literatúra

upraviť

Externé odkazy

upraviť