Alojz Štróbl

uhorský sochár

Alojz Ján Viliam Štróbl (Strobl de Liptóujvár, maď. Stróbl Alajos János Vilmos; * 21. jún 1856, Červený Kút – † 13. december 1926, Budapešť[1]) bol uhorský sochár slovenského pôvodu.

Alojz Štróbl
uhorský sochár
Alojz Štróbl pri práci, obraz H. Templa, 80-te roky 19. storočia
Alojz Štróbl pri práci, obraz H. Templa,
80-te roky 19. storočia
Narodenie21. jún 1856
Červený Kút, Rakúske cisárstvo (dnešné Slovensko)
Úmrtie13. december 1926 (70 rokov)
Budapešť, Maďarsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Alojz Štróbl

ŽivotUpraviť

Alojz Štróbl sa narodil z manželstva Jozefa Štróbla a Karolíny, rodenej Výrostkovej, v lokalite Frischfeuer neďaleko od dedinky Kráľova Lehota. Jeho otec pochádzal zo Sliezska a bol zamestnancom v sliezskych železiarňach arcivojvodu Alberta. Do Kráľovej Lehoty sa Štróblovci presťahovali v roku 1854 z poľského Krakova. Rodný dom neskôr Alojz Stróbl prestaval na svoju letnú vilu. Alojz navštevoval ľudovú školu v Lehote, neskôr v Liptovskom Hrádku. V rodine sa hovorilo nemecky, maďarsky a slovensky, Alojz plynulo komunikoval vo všetkých týchto jazykoch. V Hrádku Alojz študoval na hlavnej normálnej škole (1866 - 1869), potom nastúpil na gymnázium v Levoči (1869 - 1873). Alojz na gymnáziu neprospieval najlepšie, veľký talent preukázal iba v kreslení a modelovaní. Ešte pred maturitou ho otec povolal v hámri pri rodnom dome, kde sám pracoval. Vďaka príhovoru strýka sa Alojz rozhodol skúsiť šťastie ako modelár v železiarňach v českom Třinci (1873 - 1874). Po úspešnom pôsobení na učňovke sa v októbri 1874 Alojz zapísal na viedenskú Umeleckopriemyselnú školu (Kunst-gewerbeschule). Tu sa do roku 1876 zdokonaľoval najmä v sochárstve, v ktorom našiel najväčšiu záľubu. Po ukončení štúdia na Umeleckopriemyselnej škole sa Alojz zapísal na viedenskú Akadémiu, na ktorej študoval v rokoch 1876 - 1880. Viedol ho profesor Kaspar von Zumbusch. Vynikal najmä v sochárstve, ktorému ostal verný do konca života. Od roku 1881 žil trvalo v Budapešti, ale letá trávil v rodisku. Liptovskú prírodu mal Štróbl veľmi rád, pobyt v nej bol pre neho najlepším relaxom. Bol tiež vášnivým poľovníkom. V roku 1913 bol povýšený do šľachtického stavu s prídomkom "z Liptovského Hrádku"- "Strobl de Liptóujvár". Zomrel v roku 1926 v Budapešti, podľa úmrtnej matriky na adrese Bajza utca 34. Pochovali ho na cintoríne Kerepesi, parcela 26/1[2].

DieloUpraviť

Na prelome 19. a 20. storočia bol vedúcou osobnosťou uhorského sochárstva. Už ako celkom mladý vynikol svojou sochou nazvanou Perzeus (1878). Počas desaťročí vyučoval na Vysokej škole výtvarných umení. Svoj ateliér mal v známej umeleckej záhrade zvanej Epreskert, v VI. budapeštianskom okrese. Štróbl bol veľmi obľúbeným a vyhľadávaným sochárom, jeho tvorbu ocenil aj panovník František Jozef I., ktorého bustu Štróbl vytvoril (1884). Mramorová kópia panovníkovej busty bola vystavená aj pred Riaditeľstvom štátnych lesov v Liptovskom Hrádku, v roku 1918 ju ale zničili slovenskí vojaci vracajúci sa z frontu.

Ďalšie jeho diela:

GalériaUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • BEŇOVÁ, Katarína - GAŽÍKOVÁ, Zuzana - BIZUB, František: Alojz Stróbl / 1856 - 1926 Liptovský Mikuláš - Bratislava : Galéria Petra Michala Bohúňa, Slovenská národná galéria, 2007. 76 s.
  • BIZUB, František: Alojz Štróbl, tvorca sôch zvierat a poľovník. Banská Bystrica : Lesy SR, 2009. 80 s. (131 obrázkov). ISBN 978-80-8093-087-5
  • Článok Pod Tatrami stojí zaujímavá a málo známa pamiatka. Opustená je na predaj. Dostupné on-line.

ReferencieUpraviť

  1. Záznam o úmrtí v matrike okresu Budapešť VI
  2. Záznam o hrobe na webe Archívu hlavného mesta Budapešti

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť