Alojz Krupitzer
Alojz Krupitzer (* 30. december 1910, Vrútky - † 7. apríl 1983, Kežmarok) bol československý horolezec, horský vodca, záchranár, inštruktor lyžovania, tatranský chatár a amatérsky maliar. Alojz je známy hlavne ako prvý chatár na Chate pod Rysmi a na Kežmarskej chate. Spravoval aj rekreačné zariadenie v Kežmarských Žľaboch.
| Alojz Krupitzer | |
| československý horolezec, horský vodca, záchranár, inštruktor lyžovania, tatranský chatár a amatérsky maliar | |
 Alojz Krupitzer počas jedného zo zimných výstupov | |
| Narodenie | 30. december 1910 Vrútky, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 7. apríl 1983 (72 rokov) Kežmarok, ČSSR |
| Profesia | horolezec |
Životopis upraviť
Narodil sa v rodine železničiara ako druhé zo šiestich detí vo Vrútkach. Po presťahovaní rodiny do Spišskej Novej Vsi začal navštevovať gymnázium, ale po určitom čase ho opustil a vyučil sa za obchodníka. Počas svojich častých výletov do Vysokých Tatier sa zoznámil s Gustávom Nedobrým, vtedajším vedúcim horských vodcov.
V rokoch 1930 - 1932 robil Alojz Krupitzer vysokohorského nosiča a pomáhal pri prestavbe Zbojníckej útulne na chatu tamojšiemu nájomcovi a blízkemu priateľovi Deziderovi Palkovičovi. Ako 32-ročný sa uchádzal o miesto chatára na vtedy ešte nedostavanej Chate pod Rysmi. Spomedzi šiestich uchádzačov bol úspešný a tak sa v júni 1933 po slávnostnom otvorení stal jej prvým chatárom s vlastným vynášaním tovaru. Tu pôsobil aj ako horský vodca, horolezec a člen horskej služby. V zimnom období absolvoval v Beskydách kurz pre lyžiarskych cvičiteľov a niekoľko zimných sezón pôsobil ako inštruktor lyžovania.
V roku 1938 prešiel na vtedajšiu Votrubovu chatu, ktorá sa nachádzala nad Veľkým Bielym Plesom a slúžila skôr ako lyžiarske stredisko. Tu pôsobil až do jej celkového zániku a nasledovne pri využívaní jej stavebného materiálu pre dostavanie blízkej novej Kežmarskej chaty. V roku 1942 sa stal jej prvým chatárom. Počas týchto vojnových rokov prevádzal židovských utečencov pred fašistickým prenasledovaním horskými chodníčkami v oblasti Kopského sedla a Zadných Meďodolov do Poľska.
Medzitým sa Alojz Krupitzer oženil s Karolínou Arendárčikovou a stal sa otcom dvoch dcér, Gabriely a Marcely.
Za zásluhy pri záchrane ľudských životov bol po oslobodení v roku 1945 poverený Klubom slovenských turistov a lyžiarov vedením Penziónu na Kežmarských Žľaboch, ktorý neskôr slúžil ako rekreačné stredisko školskej mládeže Dukla. V letných mesiacoch slúžilo toto zariadenie ako pioniersky tábor, v zime pre lyžiarske zájazdy stredoškolákov a na jar a jeseň ako Škola v prírode pre základné školy.
V Kežmarských Žľaboch Alojz Krupitzer pôsobil až do dôchodku v roku 1971. Niekoľko rokov býval na svojej chate v Starej Lesnej, potom sa presťahoval do bytu v Kežmarku.
Alojz Krupitzer zomrel v spánku 7. apríla 1983 a je pochovaný na cintoríne pri Tatranských Matliaroch.
Lezecké výkony upraviť
Alojz Krupitzer vykonal viacero prvovýstupov. Päť z nich je zaznamenaných v poľských horolezeckých sprievodcoch Przewodnik Taternicki “Tatry Wysokie“. Najznámejší je tzv. Krupitzerov komín v Javorovom štíte.
- Žabí Mních (2146 m) — Severným hrebeňom, cesta obtiažnosti čiastočne IV, exponovaná a efektná v pevnej skale. Zimný prvovýstup: Alojz Krupitzer a W. Spitzkopf; 30.IV.1936.
- Východná Vysoká (2429 m) — Severným hrebeňom z Prielomu, obtiažnosť II-III, exponovaná a pekná. Zimný prvovýstup: sprievodcovia V. Hudyma, Alojz Krupitzer, Štefan Zamkovský; 28.IV.1936.
- Javorový štít (2424 m) — Juhozápadná stena Komínom Krupicera na Veľký Javorový Prechod, cesta obtiažnosti IV s jedným miestom V, exponovaná. Prvovýstup: Zoltán Brüll, Alojz Krupitzer, Stefan Lux, Zoltán Lux, Tibor Reinfeld, Josef Ullmann, Max Winternitz; 14.VII.1930.
- Malý Ostrý štít — Strednou časťou južnej steny (zo Sivej kotliny, cesta Sawického), obtiažnosť IV, 2 hod. Prvovýstup: Zoltán Brüll, Alojz Krupitzer, Jan Sawicki; 7.VIII.1931.
- Kolový štít (2425 m) — Hrebeňom z Jastrabej veže cez všetky vrcholy, obtiažnosť I až II, čiastočne exponované. Prvý zimný prechod tohto hrebeňa: vodcovia Pavel Krupinský, Alojz Krupitzer, Matthias Nitsch, Ján Počúvaj jun., Paul Spitzkopf, Štefan Zamkovský, 3 a 1/2 hod; 26.IV.1936.
- Južná stena Širokej veže
Ocenenia upraviť
Alojz Krupitzer bol držiteľom viacerých vyznamenaní a čestných uznaní. Medzi inými dostal aj zlatý odznak IAMES. Jeho zásluhy boli priebežne zhodnocované v časopise Tatry, Krásy Slovenska a v ďalších médiách.
Referencie upraviť
- František Mrázik: Strechy nad oblakmi, 2006.
- Witold H. Paryski: Przewodnik Taternicki “Tatry Wysokie“, 1951-1988.
- Osobnosti Kežmarku 20. storočia, 2022.