Otvoriť hlavné menu

Alojz Tkáč

emeritný arcibiskup košický

Mons. Alojz Tkáč (* 2. marec 1934, Ohradzany, okr. Humenné)[2] je emeritný arcibiskup košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a nositeľ Zlatej Jánskeho plakety za dobrovoľné darcovstvo krvi (za darovanie 75-krát).

Alojz Tkáč
emeritný arcibiskup košickej arcidiecézy
v Dóme svätej Alžbety v roku 2019
v Dóme svätej Alžbety v roku 2019
Erb Alojz Tkáč
Praedicare, regere, sanctificare[1]
Ohlasovať, spravovať, posväcovať
Štát pôsobeniaČesko-Slovensko Česko-Slovensko
Slovensko Slovensko
Funkcie a tituly
Arcibiskup-metropolita košický
2. júl 1995 – 4. jún 2010
Predchodca funkcia vznikla Bernard Bober Nástupca
Biskup košický
14. február 1990 – 2. júl 1995
Predchodca Štefan Onderko
ako kapitulný vikár
funkcia zanikla Nástupca
Biografické údaje
Narodenie2. marec 1934 (85 rokov)
Ohradzany, okr. Humenné
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka25. jún 1961 (27 rokov)
Dóm svätého Martina v Bratislave
Ambróz Lazík
apoštolský administrátor trnavskej apoštolskej administratúry
InkardináciaTrnavská arcidiecéza
Biskup
Menovanie14. február 1990 (55 rokov)
Ján Pavol II.
Konsekrácia17. marec 1990 (56 rokov)
SvätiteľJozef kardinál Tomko
Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov
Odkazy
Alojz Tkáč na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Alojz Tkáč

BiografiaUpraviť

Mladosť a štúdiáUpraviť

Alojz Tkáč sa narodil 2. marca 1934 v Ohradzanoch. Jeho otec bol starosta. Už v detstve sa chcel stať kňazom a „slúžil“ omše pre svojich súrodencov. Pevne sa rozhodol vydať sa týmto smerom na prahu dospelosti.[3] V roku 1953 zmaturoval na Gymnáziu v Humennom a hneď podal prihlášku do kňazského seminára (Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave). Na štvrtý raz ho prijali v roku 1956. Na kňazskú vysviacku v roku 1961 dostali štátny súhlas, svoje následné primície opisuje takto: „Na primície bolo treba povolenie cirkevného tajomníka, ktorý sa každého primicianta primerane snažil inštruovať, čo má a čo nemá robiť. Nesmeli sme mať sprievod z rodičovského domu do kostola, primičná svätá omša nesmela byť vonku pred kostolom, nech bol kostol akokoľvek maličký. Nesmel byť rozhlas nainštalovaný. A primičná hostina nesmela byť v nejakej verejnej budove, v kultúrnom dome alebo kdekoľvek inde. Hoci už vtedy kultúrne domy boli, bolo to výslovne zakázané.“[3] Po šiestich mesiacoch kňazskej služby musel absolvovať základnú vojenskú službu. Po absolvovaní bol menovaný na post archivára biskupského úradu v Košiciach. Tento úrad vykonával asi 3 roky.

Schôdzka Pacem in terrisUpraviť

Na schôdzke združenia „Pacem in terris“ dňa 23. októbra 1974 upozornil na nedostatky týkajúcich sa cirkvi (napr. vo vyučovaní náboženstva, stavaní kostolov...).[4] Tento jeho prejav sa nevedno ako dostal do zahraničia, kde ho zverejnili stanice ako napr. Vatikánsky rozhlas, Hlas Ameriky atď. Kvôli tomu Tkáča štyri ráz dlhé hodiny vypočúvali, vyhrážali sa mu, že mu „ukážu, že sa rozpamätá na to,“ no nakoniec podľa jeho slov naňho nesiahli.[3] V dôsledku toho mu zakázali vykonávať pastoračnú činnosť. Tento zákaz platil od 29. novembra 1975. Po siedmich rokoch sa vrátil do pastorácie ako správca farnosti v Červenici.

Po revolúciiUpraviť

Po nežnej revolúcii bol menovaný 14. februára 1990 pápežom Jánom Pavlom II. za košického diecézneho biskupa. Biskupskú vysviacku prijal z rúk kardinála Jozefa Tomka 17. marca 1990. Pri príležitosti návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku v roku 1995, pápež povýšil diecézu na arcibiskupstvo a Tkáča na jeho arcibiskupa. Arcibiskupské pálium prevzal 2. júla 1995 z rúk pápeža Jána Pavla II. v Košiciach.[5]

Na čele diecézy/arcidiecézyUpraviť

Počas svojho úradu spolupracoval na otvorení a udržiavaní Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka a Teologického inštitútu v Spišskom Podhradí, pokračoval v opravovaní košickej katedrály, dal vybudovať diecézny kňazský domov vo Veľkom Šariši a dal opraviť biskupský úrad. 4. októbra 1994 znovu otvoril Kňazský seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach, pričom sa začala jeho generálna oprava. Takisto zriadil karmelitánsky kláštor v Košiciach-KVP (posvätený 24. júna 1995), nové farnosti a za 5 rokov sa postavilo dokonca 80 nových kostolov. Arcidiecézu viedol až po prijatie jeho rezignácie po dovŕšení 76. roku života pápežom Benediktom XVI. Arcibiskup podal rezignáciu už v roku 2009, keď dosiahol 75 rokov, ale pápež mu dovolil zostať vo funkcii ešte 1 rok.[6]

SúčasnosťUpraviť

V súčasnosti Alojz Tkáč aktívne vypomáha arcidiecéze i svojmu nástupcovi Bernardovi Boberovi. V novembri 2015 bol ako emeritný arcibiskup metropolita so slovenskými biskupmi na „Ad limina apostolorum“ v Ríme.

Arcibiskupský erbUpraviť

V pravej časti štítu je zlaté zvislé brvno rozdeľujúce štít na pravú 1/3 a ľavé 2/3, prekrížené s vodorovným zlatým brvnom v hornej časti štítu, deliacim štít na hornú 1/3 a dolné 2/3. Prvé pole je červené, v druhom modrom poli tri anjouovské ľalie, v treťom červenom poli strieborný dvojkríž vyrastajúci z prostredného vŕšku modrého dvojvŕšia, štvrté pole je modré. Nad štítom patriarchálny dvojkríž s rukoväťou. Všetko prevýšené arcibiskupským klobúkom.[2]

LiteratúraUpraviť

  • Tkáč Alojz: Pohľady z križovatky, 2004, Bens, ISBN 80-88998-53-0.
  • Čižmár Marián: Alojz Tkáč, arcibiskup metropolita, Učil, posväcoval, a spravoval zverený ľud, 2014, LiRea Humenné, ISBN 978-80-971268.

ReferencieUpraviť

  1. Farnosť sv. Jozefa, Víťaz – Novinky zo života rímskokatolíckej farnosti sv. Jozefa, Víťaz. On-line verzia časopisu SPEKTRUM [online]. [Cit. 2019-08-08]. Dostupné online.
  2. a b Alojz Tkáč - Košická arcidiecéza [online]. www.ke-arcidieceza.sk, [cit. 2019-08-08]. Dostupné online.
  3. a b c Príbeh pamätníka Alojz Tkáč (1934) [online]. Ústav pamäti národa, [cit. 2019-08-08]. Dostupné online.
  4. Impulz: Prenasledovanie Alojza Tkáča [online]. www.impulzrevue.sk, [cit. 2019-08-08]. Dostupné online.
  5. Katolicka cirkev na Slovensku [online]. www.kbs.sk, [cit. 2019-08-08]. Dostupné online.
  6. A.S, Petit Press. Mons. Alojz Tkáč je 20 rokov na biskupskom stolci [online]. korzar.sme.sk, [cit. 2019-08-08]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alojz Tkáč

Externé odkazyUpraviť