Amis (keramika)
Amis (starogr. Ἀμίς – amis) je typ starogréckej keramickej nádoby.[1]
Muži v starovekom Grécku vykonávali svoju potrebu napr. v rohu záhrady alebo nádvoria, či na akomkoľvek mieste, kde sa to považovalo za vhodné (záchod býval i v malej búdke na nenápadnom mieste na dvore, v ktorej bola lavička alebo amis[2]).[3] Mužom na potrebu slúžil i amis (väčšinou keramický ale i z kovu[4]), akýsi prenosný nočník (pisoár), zrejme v tvare džbánu so širokým hrdlom,[1] alebo nádoby v tvare vajca (približne 20 cm vysokej) s otvorom a rúčkou v hornej časti na prenášanie.[5] Amis muži používali najmä v domácnostiach a niekedy aj ako mobilný pisoár napr. na symposiach (symposia boli obľúbenou formou súkromnej zábavy pre mužov[6]).[5] Ženy na svoju potrebu používali skafion (nádobu v tvare člna). Malé deti mali podobne ako dnes nočníky. Špongia (morská huba[7]) slúžila ako toaletný papier a každý jednotlivec mal vlastnú špongiu (po použití sa umyla). Výlučky z týchto nádob sa väčšinou zhromažďovali a následne sa použili ako hnojivo v poľnohospodárstve (zozbieraná moč sa použila aj pri spracovávaní kože[8]).[3]
Referencie upraviť
- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 378.
- ↑ Klasické Atény. Bratislava : Tatran, 1970. 61-057-70. S. 47.
- ↑ a b Antik Cagin Siradan Bir Gununde Atina [1] Archivované 2019-02-02 na Wayback Machine
- ↑ Klasické Atény. Bratislava : Tatran, 1970. 61-057-70. S. 45.
- ↑ a b Wolfram Letzner. Gebrannte Erde: Antike Keramik – Herstellung, Formen und Verwendung. Hamburg : Nünnerich-Asmus Verlag & Media GmbH, 2015. ISBN 978-39-4575-127-5. [2]
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 439.
- ↑ Mária Ivanová-Šalingová, Zuzana Maníková. Slovník cudzích slov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983. 67-001-83. S. 853.
- ↑ R. J. Forbes, Brill Archive, 1957, Studies in Ancient Technology Vol V, str. 48 [3]