Amsterdam Centraal

Amsterdam Centraal je hlavná vlaková stanica v Amsterdame. Je jedným z hlavných železničných uzlov Holandska a denne cez ňu prechádza približne 192 000 ľudí.[1] Je to tiež začiatočná stanica liniek amsterdamského metra 51, 53 a 54. Hlavným operátorom je kráľovská železničná spoločnosť NS.

Amsterdam Centraal
Stanica v roku 2016
Stanica v roku 2016
Všeobecné informácie
ŠtátHolandsko Holandsko
MestoAmsterdam
PrevádzkovateľProRail
Dátum otvorenia15. október 1889
Prevádzkové informácie
Počet nástupíšť6
Počet nástupných hrán15
Prístup k nástupištiampodchod, výťahy
Predaj cestovných lístkovvnútroštátne, medzinárodné
Počet cestujúcich192 000
Železničné trate
Amsterdam–Rotterdam
Amsterdam–Elten
Amsterdam–Zutphen
Nieuwediep–Amsterdam
Amsterdam–Schiphol
Den Helder–Amsterdam
Poloha
52°22′42″S 4°54′00″V / 52,378333°S 4,9°V / 52.378333; 4.9Súradnice: 52°22′42″S 4°54′00″V / 52,378333°S 4,9°V / 52.378333; 4.9
Poloha stanice v rámci Holandska
Map pointer.svg
Poloha stanice v rámci Holandska

Budovu stanice navrhli architekti Pierre Cuypers a Adolf van Gendt. Stanica bola otvorená v roku 1889. Samotná budova bola postavená v štýle novorenesancie a neogotiky.[2]

Je zastávkou pre vysokorýchlostné vlaky Eurostar, ICE International a Thalys.

Vlaková stanica spája Amsterdam s veľkými európskymi mestami, akými sú Paríž, Brusel, Londýn, Antverpy, Berlín, Kolín, Kodaň, Frankfurt nad Mohanom, Mníchov, Bazilej a Viedeň.[3] Spája tak Amsterdam s európskou diaľkovou dopravnou sieťou, je východiskovým a konečným bodom pre osobné vlaky Deutsche Bahn, francúzskych Štátnych železníc SNCF a belgických NMBS.

Amsterdam Centraal je tiež uzlom regionálnej a mestskej dopravy. Zastavuje tam množstvo autobusov, električky, mestské metro a trajekty.

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. NS. Grootste, kleinste en snelst groeiende stations 2018 [online]. nieuws.ns.nl, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online. (holandsky)
  2. BANERJEE, Jacqueline. Central Station, Amsterdam, by P. J. H. Cuypers (1827-1921), with Adolf L. van Gendt (1835-1901) [online]. victorianweb.org, 2013-08-10, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online.
  3. Discover our train destinations [online]. nsinternational.com, [cit. 2022-04-13]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť