Anatolij Kralickij

mních rádu svätého Bazila Veľkého, spisovateľ a etnograf

Anatolij Kralickij[1] (vlastným menom Alexander Fedorovič Kralickij;[2] * 12. február 1835, Vyšné Čabiny, Rakúske cisárstvo, dnes Slovensko – † 11. február 1894, Mukačevo, Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina) bol mních rádu svätého Bazila Veľkého, cirkevný činiteľ, pedagóg, spisovateľ, prozaik, etnograf, historik, literárny vedec, folklorista, novinár, fotograf[3][4][5] a významná osobnosť národného obrodenia Rusínov. Popri Alexandrovi Duchnovičovi a Alexandrovi Pavlovičovi sa stal najvýznamnejším spisovateľom karpatskorusínskej literatúry druhej polovice 19. storočia.[6][7][8]:368

Anatolij Kralickij
mních rádu svätého Bazila Veľkého
Anatolij Kralickij
Rod. menoAlexander Fedorovič Kralickij
Narodenie12. február 1835
Vyšné Čabiny, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)
Úmrtie11. február 1894 (58 rokov)
Mukačevo, Rakúsko-Uhorsko (dnes Ukrajina)
Národnosťrusínska
Známy vďakaliterárne dielo Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec)
Profesiamních, pedagóg, spisovateľ, prozaik, etnograf, historik, literárny vedec, folklorista, novinár, fotograf
RodičiaFedor Kralickij
Anna Končová
SúrodenciJúlia, Terézia, Anton, Mária, Michal, Zuzana, Štefan a Anna
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Anatolij Kralickij

ŽivotopisUpraviť

Anatolij Kralickij sa narodil 12. februára 1835 v obci Vyšné Čabiny[5][9][pozn. 1][pozn. 2] ako tretie z deviatich detí (3 synovia a 6 dcér) v rodine miestneho gréckokatolíckeho diakona a učiteľa Fedora Kralického[10] a Anny Končovej (Anny Koncsovej).[11] Pokrstený bol 13. februára 1835 v miestnom gréckokatolíckom chráme kňazom Michalom Jakovičom.[12][13][14][15][pozn. 3] Jeho otec Fedor sa narodil v Haliči (pri meste Stryj[8]) a keď bol mladý, prišiel do monastierskej školy v Krásnom Brode, aby sa vyučil za kantora a učiteľa.[16][17]:276 – 277 Mama pochádzala z obce Svetlice. Súrodencami Anatolija Kralického boli Júlia, Terézia, Anton[pozn. 4], Mária, Michal, Zuzana, Štefan a Anna. Základné vzdelanie najskôr získal od svojho otca v rodine a potom v škole v susednej obci Krásny Brod.[17][18][19]

Anatolij Kralickij sa koncom 40. rokov stretol s Alexandrom Duchnovičom, ktorý navštevoval Monastier Zostúpenia Svätého Ducha v Krásnom Brode.[20] Obdobie života Anatolija Kralického do roku 1858 nie je pre vedcov jednoznačné. Vznikajú názory, že bol samouk[21] alebo sa učil na Haliči[8]:360, v Prešove, v Užhorodskom duchovnom seminári (1852 – 56)[22]:13, v Užhorodskom biskupskom seminári[23] či študoval na Košickom gymnáziu[24] alebo bol určitý čas novicom do Monastiera svätého Mikuláša v Mukačeve.[25] Podľa ďalšieho názoru sa v roku 1850 ako 15-ročný dostal do Monastiera Zostúpenia Svätého Ducha. V roku 1854 sa dostal ako kandidát do Monastiera svätého Mikuláša[26] v Mukačeve na odporúčanie od Alexandra Duchnoviča, ktorý si všimol jeho nadanie k dejinám a literatúre. Anatolij Kralickij následne v rokoch 1854 – 56 študoval v Máriapovčianskom monastieri, neskôr medzi rokmi 1856 – 58 v Monastieri Zostúpenia Svätého Ducha.[10][18][25][pozn. 5]

 
Monastier svätého Mikuláša

25. marca 1858 ho v Prešove prešovský biskup Jozef Gaganec vysvätil za mnícha a prijal rehoľné meno – Anatolij.[6][27] Za necelý polrok bol prijatý do monastiera v Máriapócsi ako profesor cirkevnej histórie a kanonického práva. Zároveň získal právo viesť bohoslužbu.[18][28][29] Tam sa naučil nemčinu, čo mu pomohlo pri štúdiu nemeckej literatúry.

V roku 1863 prestúpil do Monastiera svätého Mikuláša v Mukačeve, ktorý bol od svojho vzniku hlavným strediskom náboženského, národného i kultúrneho života v Podkarpatskej oblasti.[30][31][32][pozn. 6] Začal v ňom pôsobiť ako profesor, neskôr sa stal tajomníkom igumena. Od roku 1869 do smrti bol igumenom v Monastieri svätého Mikuláša v Mukačeve[11][33][34][35]. V roku 1885 kandidoval na pozíciu prvého predstaveného všetkých monastierov (protoigumena[36]) Gréckokatolíckej cirkvi v Rakúsko-Uhorsku, ale neskôr sa vzdal kandidatúry kvôli svojej názorovej orientácii na ideu slovanskej vzájomnosti a Rusko.[16][33] Kvôli týmto názorom sa Anatolij Kralickij stal aj nepohodlným pre vládu. Vláda ho následne obvinila aj z kolaborácie s redakciou novín Slovo, ktorých vydávanie bolo na území Rakúsko-Uhorska zakázané.[37] Anatolij Kralickij bol podľa Mychajla Petrovyča Drahomanova názorovo orientovaný na Moskvu tzv. ľudovým spôsobom.

Anatolij Kralickij sa v októbri 1866 zapojil do činnosti do kultúrno-osvietenského tovarišstva – Obščestvo sv. Vasylija Velykoho (po slovensky Spoločnosť svätého Vasilija Veľkého)[10][38], v rámci ktorého bol redaktorom novín Svit (po slovensky Svet) v rokoch 1867 – 71. Bol tiež členom literárnej spoločnosti v ĽvoveHalycko-Ruska matycja (po slovensky Haličsko-Ruská matica). Neskôr sa s Ivanom Siľvajom pokúšal o založenie vlastných literárno-občianskych novín, avšak myšlienku sa nepodarilo zrealizovať.[20][pozn. 7]

Anatolij Kralickij ovládal mnoho jazykov – ruštinu, ukrajinčinu, slovenčinu, češtinu, maďarčinu, nemčinu, francúzštinu, gréčtinu, latinčinu, karpatorusínsky.[22]:39

Anatolij Kralickij zomrel 11. februára 1894 v Mukačevskom monastieri a pochovali ho do krypty na cintoríne tohto monastiera. Nekrológ, v ktorom bol vyzdvihnutý prínos Anatolija Kralického, napísal Jevgenij Fencik.[39] Jevgenij Fencyk bol taktiež autorom prvej biografie Anatolija Kralického z roku 1893.[40]:10[pozn. 8]

TvorbaUpraviť

Anatolij Kralickij je autorom okolo 400 vedeckých, publicistických a literárnych titulov.[11] Svoje diela publikoval aj pod rôznymi pseudonymami (Askoľd, Ivan Noď, Foma Fomyč, Laborčan...) a kryptonymami (A. K., A. Kr., An. Kr...).[5][10] Napísal veľa poviedok, povestí, noviel, čŕt, prekladov, publicistických článkov, etnografických a vlastivedných štúdií – Sivero-vostočnaja Uhorščyna (po slovensky Severovýchodné Uhorsko)[pozn. 9][41], Topografičesko-geografičeskoje opisanije (po slovensky Topograficko-geografický opis), Rusiny Laborskije v Uhorščine (po slovensky Rusíni Laboreckí v Uhorsku)[42], Svadebnyji obrjady u Laborskych Rusinov (po slovensky Svadobné obrady u Laboreckých Rusínov)[43][44], Narodnyji pesni iz okolicy Mističevskoj v Ugriji (po slovensky Národné piesne z okolia Mystyči v Uhorsku), Narodnaja etnografija (po slovensky Národná etnografia)[45], Etnografičeskije mysli iz byta Ugorskich Slovakov (po slovensky Etnografické poznámky zo života Uhorských Slovákov)''[46], O sovremennnom položenii russkich v Ugrii (po slovensky O súčasnom postavení Rusov v Uhorsku)[47]. Jeho diela neboli za jeho života vydané knižne.

Práce a diela Anatolija Kralického boli publikované v rozličných publikáciách v Moskve, Petrohrade, Budapešti, Viedni, Kyjeve, Ľvove a Užhorode.[48] V rokoch 1856 – 59 písal do prvých novín na Podkarpatskej RusiCerkovnaja gazeta (po slovensky Cirkevné noviny).[49] Prispieval taktiež do užhorodských novín – Svit (po slovensky Svet)[50], Lystok (po slovensky Lístok) a haličských novín a časopisov – Slovo (po slovensky Slovo), Žyťťa i slovo (po slovensky Život a Slovo), Sokol (po slovensky Sokol), Sova (po slovensky Sova)[51], Zorja halyckaja (po slovensky Úsvit haličský), Halyčanyn (po slovensky Haličan), Novyj prolom (po slovensky Nový prelom), Novyj halyčanyn (po slovensky Nový Haličan), Vestnyk (po slovensky Vestník), Beseda (po slovensky Beseda), Naukovyj sbornik (po slovensky Náučný zborník), Otečestvennyj sbornik (po slovensky Vlastenecký zborník).[10][11] Vyjadroval svoje kriticko-realistické názory, pre ktoré sa stal nepohodlným pre uhorskú vládu – poukazoval na veľký útlak rusínskeho a ukrajinského obyvateľstva v Rakúsko-Uhorsku.[22]:29

Prispel tiež k vytvoreniu zbierky informácií o slovanských národochSlavjanskij sbornik (po slovensky Slovanský zborník), ktorý bol vydaný v Sankt-Peterburgu. V svojej tvorbe sa venoval aj histórii podkarpatských monastierov.[16][18][46][52][pozn. 10][53][54] [55][56][57] Kralickij v roku 1874 publikoval článok Pivnično-Schidna Uhorščyna (po slovensky Severovýchodné Uhorsko), v ktorom uviedol topograficko-geografický opis vtedajších 4 zakarpatských komitátov s charakteristikou miest, obcí, národnostnej štruktúry a postavenia tunajšieho obyvateľstva.[11][58][59]

Vytvoril sériu článkov Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice), v ktorých vo forme reportáží napísal sériu biografií významných predstaviteľov rusínskej kultúry – Alexandra Duchnoviča[60], Arsenija Kocaka[61], Vasiľa Popoviča, Michala Baluďanského[62][63] a ďalších.[64] V rámci publicistickej činnosti uverejnil články aj o niektorých osobnostiach slovenskej kultúry – Štefanovi Moyzesovi, Jánovi Kollárovi[65], Pavlovi Jozefovi Šafárikovi, Jankovi Kráľovi[66][67], Jozefovi Hložníkovi[68] a Františkovi Víťazoslavovi Sasinkovi.[69]

Je autorom mnohých poviedok a rozprávaní zo života rodného kraja, podkarpatských Lemkov (Rusínov). Tie sa neskôr stali podkladmi pre diela Alexandra Duchnoviča, Arsenija Kocaka či Vasiľa Popoviča.

 
Pamätník Anatolija Kralického v Čabinách

Filozofia a názory Anatolija Kralického boli výrazne ovplyvnené antickými filozofmi starovekého Grécka a Ríma ako aj ideou slovanskej vzájomnosti. V svojej tvorbe a národno-uvedomovacom procese nasledoval svojich veľkých predchodcov – Andreja Bačinského, Juraja Joanika Baziloviča, Vasiľa Dovhoviča, Michala Lučkaja, Alexandra Duchnoviča, Alexandra Pavloviča, keď bránil kultúru svojho národa v období silnej maďarizácie. Považoval sa za stúpenca a pokračovateľa buditeľskej činnosti Alexandra Duchnoviča.[26] Záchranu proti maďarizácii Rusínov videl rovnako ako Alexander Duchnovič v šírení idey slovanstva a slovanskej vzájomnosti. Zastával názor, že Rusko je záchrancom slovanských národov a veril v ich lepšiu budúcnosť.[70]

V spolupráci s Cyrillom Szabóom vytvoril knižnú sériu Narodnoje čtenije (po slovensky Národné čítanie) a vydali ju v roku 1869. Ich cieľom bolo šíriť osvetu národa.[20][71]

Zostavil veľkú knižnicu vďaka dávnym archívom. Jeho knižnica obsahovala diela významných ukrajinských, ruských, slovenských, poľských, srbských, nemeckých a maďarských spisovateľov (Hryhorij Savyč Skovoroda, Ivan Petrovyč Kotľarevskyj, Taras Hryhorovyč Ševčenko, Marko Vovčok, Oleksa Petrovyč Storoženko, Michal Lučkaj, Alexander Sergejevič Puškin, Vasilij Andrejevič Žukovskij, Nikolaj Vasilievič Gogoľ, Pavol Jozef Šafárik, Ján Kollár, Adam Mickiewicz...).[72] Mnoho kníh mu daroval ukrajinský vedec Mychajlo Petrovyč Drahomanov[pozn. 11][73], ktorý mu posielal etnografické a folklórne materiály a zbierky. Medzi nimi boli Maloruski narodni pisni (po slovensky Maloruské národné piesne) a Maloruski narodni perekazy (po slovensky Maloruské národné povesti). Diskutovali spolu aj o problémoch národnostných menšín v Rakúsko-Uhorsku a v Ruskej ríši.[18] Mychajlo Drahomanov vyzval Rusínov a Ukrajincov žijúcich v Rakúsko-Uhorsku, aby mu posielali piesne či rozprávky, na základe ktorých charakterizoval spôsob život a ľudovú tvorbu miestneho obyvateľstva v prácach Istoričeskije pesni malorusskogo naroda (po slovensky Historické piesne maloruského národa) a Malorusskije predanija i rasskazy (po slovensky Maloruské povesti a rozprávky). Na výzvu sa mu ako prvý prihlásil práve Anatolij Kralickij.[74] Anatolij Kralickij si dopisoval s Jakovom Fedorovičom Holovackým, ktorý využil jeho materiály o folklóre a vo svojej štvordielnej práci Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi (po slovensky Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi)[46][72][75], Osypom Andrijovyčom Mončalovským a Ivanom Jakovyčom Frankom. Ivan Jakovyč Franko publikoval niektoré Kralického zápisy v časopise Žyťťa i slovo (po slovensky Život a slovo).[76] Kralickij udržiaval vzťahy s mnohými osobnosťami vedy a kultúry, napríklad s Antonom Semjonovičom Budilovičom, Bohdanom Andrijovyčom Didyckym, Andrejom Petrovičom Deškom, Mychajlo Petrovyč Drahomanov, Izmailom Ivanovičom Sreznevskim...[11][18][33][77][78]

Knihy sú tie komory, v ktorých sú spojené poklady minulých rodov a duševné zisky súčasníkov.
– citát Anatolija Kralického

Anatolij Kralickij prekladal z nemčiny, slovenčiny, češtiny, ruštiny, maďarčiny a francúzštiny. Osobitnou časťou prekladateľskej činnosti Anatolija Kralického sú preklady diel Nemca Jeremiasa Gotthelfa a švajčiarsko-nemeckého spisovateľa Johanna Heinricha Daniela Zschokkeho, ktorí pôsobili v období osvietenstva. Anatolij Kralickij sa snažil preklady prispôsobiť prostrediu Užhorodskej Rusi (napríklad postavy v jeho dielach slávia Vianoce podľa Juliánskeho kalendára).[20] Zo slovenskej literatúry prekladal diela Jána Hollého, Pavla Jozefa Šafárika, Svetozára Hurbana-Vajanského, Ondreja Seberíniho[79] a Antona Bieleka[80], ktoré uverejňoval v novinách Lystok (po slovensky Lístok).[10][81] Udržiaval kontakt aj s niektorými predstaviteľmi slovenskej kultúry (Janko Kráľ[pozn. 12][66][67], Samuel Ormis[16]...).

Svoju literárnu tvorbu začal v 60. rokoch 19. storočia. Patril k slovanofilom a usiloval sa o presadenie myšlienky slovanskej vzájomnosti, ktorá ovplyvňovala spoločensko-politický život inteligencie v tomto čase. Zastával názor, že cárske Rusko je akýmsi záchrancom slovanských národov a podporuje ich mierumilovnosť. Nesúhlasil s tvrdenie, že v tej dobe Rusko zaostávalo za západnou Európou v oblastiach umenia, literatúry a náuky.[82] Pôsobil v období romantizmu a realizmu.[33] Bol hlavným predstaviteľom karpatorusínskeho romantizmu.[22]:47[pozn. 13] V jeho romantických dielach sa postavy nepodrobia osudu, snažia sa pomáhať druhým bez viery v nadprirodzené sily, čo bolo dôkazom viery Anatolija Kralického v silu národa a lepšie vlastnosti človeka.[83] Presadzoval úprimnosť a lásku, nie odlúčenosť i samostatnosť ako iní romantici.[22]:27, 58

Anatolij Kralickij pod vplyvom realizmu napísal viacero sociálno-spoločenských poviedok. Poukazoval v nich na rôzne problémy a ťažkú sociálno-ekonomickú situáciu na území dnešného východného Slovenska a Zakarpatskej Rusi. Venoval sa problematikám sociálnej, národnej a kultúrnej obrody, sociálnej nespravodlivosti, biedy ľudu a emigrácie. V dielach sa venoval aj alkoholizmu – veľkému problému tunajšieho obyvateľstva, ktorý zneužívali hospodári, obchodníci a krčmári.[84] Druhou príčinou chudoby na vidieku v tejto oblasti podľa Anatolija Kralického bola exekúcia.[20]:119 – 122[22]:44 Prvý zoznam diel Anatolija Kralického uverejnil ruský historik Fiodor Fiodorovič Aristov pod názvom Chronologičeskij perečeň napečateľnych sočinenij A. F. Kralickogo. 1850 – 1893 gg (po slovensky Chronologický zoznam vydaných diel A. F. Kralického. Roky 1850 – 1839).[22]:11[50]

Literárnu tvorbu Anatolija Kralického hodnotili napríklad Ivan Jakovyč Franko[85][pozn. 14], Jevgenij Sabov, Volodymyr Ivanovyč Birčak[86], Dmytro Mykolajovyč Verhun, Ivan Serhijovyč Kolomijec, Vasyľ Lazarevyč Mykytas[87][pozn. 15]...

Život a tvorba Anatolija Kralického sa stala predmetom štúdia napríklad pre Františka Ruta Tichého, Fiodora Fiodoroviča Aristova, Vasyľa Lazarovyča Mykytasa, Jolanu Holendovú, Valerija Paďaka, Michala Pavliča...[40]

EtnografiaUpraviť

Anatolij Kralickij sa tiež zaoberal etnografiou a folklórom.[48][88] Zoznamoval sa často s obyčajnými dedinčanmi a pri stretnutiach si zapisoval piesne, múdrosti, vedomosti o národných obradoch, hádanky, príslovia, porekadlá, rozprávky, koledy...[46] Napísal viaceré etnografické články aj o rôznych slovanských národochSrboch, Bulharoch, Rusoch, Ukrajincoch... Riešil v nich tiež sociálno-ekonomické, politické, kultúrne či historické otázky.

Anatolij Kralickij v roku 1863 strávil dva týždne na východnom Slovensku,[89] kde ho zaujali tunajšie svadobné zvyky, o ktorých napísal v článku Svadebnyji zvyčaji u šaryšskych Slovakov (po slovensky Svadobné zvyky šarišských Slovákov). Článok uverejnil v časopise Halyčanyn (po slovensky Haličan) v roku 1868.[22]:30 - 34[90]

Materiálmi pre jeho etnografickú činnosť sa stali vtedajšie vydania Andreja Deška[91], Mychajla Andrijovyča Vrabeľa[92], Vuka Stafanovića Karadžića, Jána Kollára...

DieloUpraviť

PovestiUpraviť

  • Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec) je najvýznamnejšie a najznámejšie dielo Anatolija Kralického. Dielo bolo publikované v zborníku Halyčanyn (po slovensky Haličan) v roku 1863.[46] Dej romantickej povesti sa sústreďuje na knieža Laborca, jeho snahu ubrániť sa vo svojej užhorodskej pevnosti proti Uhrom.[72][pozn. 16] Zradou bol nútený utekať so svojou dcérou Virou a svojimi najbližšími spolubojovníkmi až k rieke Sviržava, na brehu ktorej ho Uhri chytili a popravili. Jeho verní spolubojovníci ho tam pochovali. Kralickij opisuje tragický koniec slovami: „Pochovali ho na tom mieste pri Sviržave a nazvali tú nešťastnú riečku Laborec“. Dielo bolo následne niekoľkokrát vydané (napríklad v roku 1925 Augustínom Vološinom).[10][20]:14, 35[33]
  • Svjato-Jurskyj monastryr v Livadiyi (po slovensky Sväto-jurský monastier v Livadii) je povesť z obdobia oslobodzovacích bojov v Grécku. Anatolij Kralickij ju napísal v roku 1862 a bola vydaná v roku 1865 v 10 vydaniach časopisu Slovo (po slovensky Slovo).[20]
  • Abeľar i Heloysa (po slovensky Abélard a Heloisa) je povesť, ktorú Anatolij Kralickij vydal pod pseudonymom Laborčan v roku 1866.[20]
  • Kazň neba (po slovensky Nebeská poprava) je povesť, ktorá bola publikovaná v roku 1863.[93][20]:35
  • Ďak (po slovensky Kostolník) je povesť, ktorú Anatolij Kralickij publikoval v roku 1866 v zborníku Otečestvennyj sbornik (po slovensky Vlastenecký zborník) vo Viedni pod pseudonymom Laborčan.[20]
  • Prometej (po slovensky Prometeus) je povesť s prvkami gréckej mytológie, ktorú Anatolij Kralickij vydal v novinách Svit (po slovensky Svet) pod pseudonymom Foma Fomyč v roku 1867.[94]
  • Mojsej je povesť, ktorá bola publikovaná až v roku 1998.[20]:35[95][96]
  • Sіľskyj učyteľ (po slovensky Dedinský učiteľ) je realistická povesť, ktorú Anatolij Kralickij vydal pod pseudonymom Askoľd v novinách Svit (po slovensky Svet) v roku 1868. Inšpiroval sa dielami nemeckých spisovateľov Johanna Heinricha Daniela Zschokkeho a Jeremiasa Gotthelfa. Dej sa odohráva v obci Blažovce, ktorej obyvatelia sú opísaní ako leniví, zaostalí a mnohí závislí na alkohole. Hlavnou postavou je nový učiteľ Hryhorij, po príchode ktorého nastáva v dedine zmena. Hryhorij je pracovitý, čestný, presný, dochvíľny a čistotný. Rád číta a rozmýšľa nad tým, ako zlepšiť život ostatných v dedine. Odmieta akékoľvek telesné tresty na vyučovaní. Snaží sa o rozvoj obce – otvorí nedeľnú školu pre dospelých, pekáreň, detský domov, knižnicu, domov dôchodcov a iniciuje výstavbu kamenných domov. Postava je inšpirovaná Alexandrom Duchnovičom. Vo výučbe a rozvoji dedinského života mu pomáha aj jeho manželka, ktorá miestne ženy učí domácim prácam. Do mnohých aktivít sa zapája aj miestny kňaz Luka.[22]:68 – 71[97]
  • Britva i mylo (po slovensky Britva a mydlo) je povesť, ktorá bola uverejnená v novinách Novyj Prolom (po slovensky Nový prielom) v roku 1883.[98]
  • Juhoslov'janski amazonky (po slovensky Juhoslovanské amazonky) je romantická povesť s námetom histórie obrany slovanských národov, ktorú Anatolij Kralickij publikoval v roku 1891. Témou je povstanie v juhoslovanskej dedine pod vedením Ivana Holovyča, ktorého neskôr zradia a vydajú nepriateľovi. Preto ho nahradí jeho manželka Terka – hlavná postava povesti. Anatolij Kralickij prostredníctvom diela odsúdil vtedajšie pomery v mnohonárodnostnej spoločnosti.[22]:57, 58[99]
  • Fon Mynkač je povesť, ktorú Anatolij Kralickij publikoval pod pseudonymom Ivan Noď v roku 1892.[100]
  • Žitejskije drjazgi (po slovensky Každodenné škriepky) je povesť, dej ktorej sa odohráva na jarmokoch v mestách Mukačevo a Berehovo. Témou sú príhody bežných ľudí – siroty Marišky, dedinčanov Zozuli a Andráša, ktorí predávajú zakázaný tabak.[22][101]
  • Pastyr u polonynach (po slovensky Pastier na holiach) je povesť, ktorá je kompozične rozdelená na 6 častí s 2 dejovými líniami. V prvej dejovej línii sa dej sústreďuje na chudobného pastiera Volodymyra. Miluje Olenu, ktorú však zámožný otec už sľúbil rozmaznanému boháčovi Tichomírovi. Druhá línia sa odohráva vo Valašsku, kde bojar Dumyriu vyznáva lásku Flore, pričom vo vedľajšej izbe na smrteľnej posteli leží jeho žena. Flora ho obviní z neľudskosti a chce sa mu pomstiť. Anatolij Kralickij vydal dielov roku 1860 v novinách Zorja halyckaja (po slovensky Úsvit haličský).[10][22]:48 – 51[102]

Romantické poviedkyUpraviť

  • Obraz žizni (po slovensky Obraz života) je poviedka, ktorá je literárnym debutom Anatolija Kralického. Bola publikovaná v šlabikári Knyžnycja čytaľnaja dľa načynajuščych v roku 1847. V poviedke vystupuje starec, ktorý má predstavovať Alexandra Duchnoviča.[22]:39 – 40
  • Ivan je romantická poviedka, ktorá vznikla na základe prekladu diela Uli der Knecht nemeckého spisovateľa Jeremiasa Gotthelfa. Anatolij Kralickij ju publikoval v užhorodských novinách Svit (po slovensky Svet). Neskôr ju knižne publikoval s Cyrillom Szabóom v rámci knižnej série Narodnoje čtenije (po slovensky Národné čítanie) v roku 1869. Hlavnou postavou je 20-ročný Ivan, ktorý sa stáva múdrym ekonómom. Nie je však spokojný so svojím životom a východisko nachádza v alkohole.[22][103][104]
  • Pugačov je romantická poviedka, ktorá vznikla na základe prekladu diela A vakmerő (po slovensky Smelý) od maďarského spisovateľa Móra Jókaia. Anatolij Kralickij však konečný text upravil – preklad zdynamizoval vynechaním vedľajších postáv a epizód. Bol to zároveň jeho prekladateľský debut.[11][20]:143  –  153[105][106][107]
  • Napoleon v Moskve.[11]
  • Ne chody, Hrycju, na večornyci! (po slovensky Nechoď, Hryc, na večerné posiedky!) je romantická poviedka s prvkami mystiky a folklóru, ktorej námetom boli aj známe ľudové piesne z východného Slovenska a Zakarpatskej Rusi. Jednou z nich bola pieseň o večnej láske a boji o ľudskú dôstojnosť - Oj ne chody, Hrycju, ta j na večornyci (po slovensky Oj, nechoď Hryc, na večerné posiedky)[108], ktorá bola prvýkrát uvedená v roku 1805. Anatolij Kralickij časť zo začiatku piesne uviedol na koniec poviedky. Dielo vydal v ľvovských novinách Slovo (po slovensky Slovo). Týmto dielom inšpiroval viacerých spisovateľov (Alexander Alexandrovič Šachovskoj, Volodymyr Ivanovyč Samijlenko, Mychaljo Petrovyč Staryckyj, Oľha Julianivna Kobyľanska...). Dielo bolo publikované až v roku 1865 v novinách Slovo (po slovensky Slovo).[20]:35[22]:53 – 57[109]
  • Fedir Petrjuk je romantická poviedka s historickou témou[87], ktorá bola publikovaná v zborníku Otečestvennyj sbornik (po slovensky Vlastenecký zborník) vo Viedni v roku 1862. Dej sa odohráva v pohorí Munții Maramureșului v období turecko-tatárskych nájazdov. Hlavnou postavou je vidiecky hospodár Fedir Petrjuk, ktorý zradou nadobudol bohatstvo a kvôli peniazom je ochotný spraviť čokoľvek. Na druhej strane sú vzbúrenci, ktorý vedie Vasyľ Bahoš. Fedir Petrjuk sa na konci stáva žobrákom ako trest za to, že spolupracoval s nepriateľom a zapredal jedinú dcéru do osmanského háremu.[22]:45, 51 – 53[110]
  • Bratovbyvcja (po slovensky Bratovrah) je romantická poviedka s biblickým námetom, ktorej rukopis sa nenašiel.[pozn. 17][111][20]:35

Sociálno-spoločenské poviedkyUpraviť

  • Pivnycja (po slovensky Pivnica) je sociálno-spoločenská poviedka a jedno z najvýznamnejších diel Anatolija Kralického. Rieši problém svojho rodného regiónu – zrod krčmárstva vďaka rýchlemu vývoju kapitalizmu a alkoholizmu. Časté exekúcie mali za následok ešte väčšie zúboženie dedín.
  • Ekzekutor (po slovensky Exekútor) je realistická sociálno-spoločenská poviedka na vtedy aktuálnu tému – bieda a následné exekúcie na vidieku, ktorá bola publikovaná v roku 1892 pod pseudonymom Ivan Noď v časopise Beseda (po slovensky Beseda). Rozprávačom diela s jednoduchou kompozíciou a dejom je exekútor, ktorý cestuje do biednej dediny Iršavka.[22]:65 – 68 Autor v diele ukazuje veľkú prázdnu chyžu, ktorú je tiež potrebné dať do exekúcie. Exekútor odtiaľ berie jedinú vec – teplú perinu, pod ktorou leží chorá manželka dedinčana.[pozn. 18] Svoje konanie vysvetľuje povinnosťou. Neskôr sa však zamýšľa, či jeho konanie bolo ozaj spravodlivé.[112]
  • Pijavycja (po slovensky Pijavica) je sociálno-spoločenská poviedka, ktorú Anatolij Kralickij publikoval s Cyrillom Szabóom v roku 1869 v rámci knižnej série Narodnoje čtenije (po slovensky Národné čítanie). Má jednoduchý dej a kompozíciu tvorí 9 častí, z ktorých prvých osem je pomenovaných. Názov označuje hlavnú postavu – krčmára Rozenfeľda, ktorý sa usiluje iba o čo najväčší zisk. Používa aj nemorálne spôsoby ako napríklad riedenie pálenky špinavou vodou. Je vdovec s 3 synmi. Jednému z nich – Mendeľovi chce dať skryté peniaze v pivnici. Tie už predtým objaví dedinčanka Mária, ktorá sa v pivnici skryje a pred odhalením predstiera smrť. Otec a syn prenesú jej telo do lesa, kde ho chcú spáliť. Mária je však dôvtipná – zoberie peniaze, hodí ich do ohňa a utečie, za čo sa jej chce Rozenfeľd pomstiť. Mendeľ si následne otvorí vlastnú krčmu a založí aj fabriku. Hoci predáva pálenku lacnejšie, má nemorálne spôsoby ako otec. Na konci diela Mendeľa postavia pred súd.[22]:61 – 64[71][113]

RozprávkyUpraviť

  • Kazka pro hory (po slovensky Rozprávka o horách) je rozprávka o stvorení hôr. Kde Pán Boh zasial zrno, tam vznikla hora. Pôvodne ich chcel rozmiestniť rovnomerne. Stvorenie nového sveta sa však nepáčilo Diablovi, ktorý v podobe osy uštipol Pána Boha. Tomu sa zrná rozsypali a hory boli rozmiestnené nerovnomerne.[22]:32
  • Sv. Petr i Kolesar (po slovensky Sv. Peter a kolesár) je rozprávka o chudobnom, dôvtipnom, čestnom a neúnavnom kolesárovi Ivanovi Kukynovi. Šesť dní v týždni ťažko pracuje a siedmy deň prehrá všetko v kartách. Raz ho navštívia Ježiš Kristus a sv. Peter. Na znak vďaky za pohostinnosť mu splnia 3 želania. Praje si, aby vždy vyhrával v kartách, aby bol obesený ten, kto mu bude z jablone kradnúť plody, a aby nemohol vstať z jeho lavičky ten, kto si na ňu sadne. Dlhý čas sa Ivanovi darí a koná dobré skutky. Jedného dňa za ním príde Smrť, ktorá si sadne na lavičku a už nemôže vstať. Ivan ju pustí, ak mu predĺži život o 100 rokov. Neskôr si chce zobrať jeho jablko, ale musí predĺžiť Ivanovi život o ďalších 300 rokov. Po 150 rokoch sa Smrť rozhodne veľmi starého Ivana vziať so sebou. Do neba však Ivana nepustia, a tak musí ísť so Smrťou do pekla.[22]:32 – 33[46][114]
  • Ohoň (po slovensky Oheň) je rozprávka, ktorú Anatolij Kralickij publikoval v časopise Beseda (po slovensky Beseda) pod pseudonymom Ivan Noď v roku 1893. Vystupujú v nej Ježiš Kristus a sv. Peter, ktorí odmeňujú dobrých pracovitých biednych ľudí. Trestajú tých, ktorí sú pyšní a prišli nečestne k bohatstvu. Negatívne postavy sú dvaja bratia. Starší je dedinský boháč a mladší je valach. Obidvaja po zbohatnutí zabudnú na niekdajšiu chudobu a spyšnejú. Za trest všetko ich bohatstvo spáli oheň.[22]:33
  • Frajir na husjačych nohach (po slovensky Frajer na husacích nohách) je rozprávka, ktorá bola publikovaná v časopise Žyťťa i slovo (po slovensky Život a Slovo) v roku 1894. Hlavnou postavou je Mária, ktorá ako jediná spomedzi kamarátok nemá priateľa a je ochotná pre to urobiť čokoľvek.[115]

LegendyUpraviť

  • Dobra baba i čort (po slovensky Dobrá baba a čert) je legenda, ktorú publikovala Oľha Fedorivna Franková v časopise Žyťťa i slovo (po slovensky Život a slovo) v rámci rubriky Novely i fablio (po slovensky Novely a fabliau) v roku 1894. Dej sa dohráva sa v dedine, kde ešte nikdy neprišiel kominár. Raz si ho zavolá miestny statkár. Kominár sa spýta na cestu stareny, ktorá zbiera v lese hríby. Tá si myslí, že je čert. Preto mu odporučí dlhšiu cestu, aby nestretol kríž.[46][116]
  • Zvidky vzjalasja žaba? (po slovensky Odkiaľ sa vzala žaba?) je legenda, ktorá bola publikovaná v časopise Žyťťa i slovo (po slovensky Život a slovo) v roku 1894. Je o mužovi, ktorému sa narodí dieťa, no nikto nechce byť jeho kmotor. Plakať na konci dediny ho nájdu Ježiš Kristus a sv. Peter. Ježiš Kristus sa ponúkne, že pôjde za kmotra. Pokrstia dieťa a doma je bohatá hostina. Muž postupne zbohatne a spyšnie. Po roku ho znovu navštívia Ježiš Kristus a sv. Peter. Nechce ich už však pohostiť a vyháňa ich z domu. Ježiš Kristus ho preto hodí do mláky a z muža sa stane žaba.[46][117]

PamiatkaUpraviť

PoznámkyUpraviť

  1. V niektorých odborných textoch je uvádzané, že Anatolij Kralickij sa narodil 12. februára 1834, v iných 12. februára 1835. Valerij Paďak zistil na základe archívnych dokumentov, že správny dátum je 12. február 1835.
  2. Vyšné Čabiny boli s Nižnými Čabinami v roku 1964 zlúčené do súčasnej obce Čabiny.
  3. Kópia krstného listu bola nájdená v roku 2006 v archíve Zemplínskej župy (Zemplén Levéltára) v meste Nové Mesto pod Šiatrom.
  4. Kralického brat Anton sa podobne ako ich otec stal učiteľom. Po tom, čo otec zomrel na choleru, ho nahradil na pozícii miestneho učiteľa.
  5. V súčasnosti neexistujú žiadne archívne dokumenty, ktoré by potvrdzovali tieto tvrdenia.
  6. Monastier svätého Mikuláša bol od svojho vzniku v 14. storočí do roku 1946 bol mužským monastierom. V roku 1946 začal byť spravovaný Pravoslávnou cirkvou a stal sa ženským monastierom.
  7. Noviny mali podľa plánu vychádzať pod názvom Svit (po slovensky Svet).
  8. Jevgenij Fencyk publikoval prvú biografiu Anatolija Kralického v časopise Lystok (po slovensky Lístok) v rokoch 1892 – 1894 a 1896.
  9. Anatolij Kralickij vo svojej štúdii spomína viaceré mestá a obce na území súčasného Slovenska - Čertižné, Palota, Kerestúr (obec od roku 1955 má názov Zemplínska Teplica), Maďarska - Debrecín, Tokaj, Gesztely, Rátka, ako aj rieky (Bodrog, Takta)
  10. Anatolij Kralickij v sérii historických článkov o monastieroch uviedol aj históriu Monastiera Zostúpenia Svätého Ducha v obci Krásny Brod. V ďalších článkoch sa venoval monastierom v obciach Boroňavo (Boroňavskyj monastyr Blahoviščeňňa Presvjatoji Bohorodyci ČSVV), v Імст́ичово (Imstyčivskyj monastyr), v meste Máriapócs, v obci Hrušovo (Hrušivskyj monastyr)...
  11. Anatolij Kralickij a Mychajlo Petrovyč Drahomanov pi svojom spoločnom stretnutí v Kralického kancelárii diskutovali nielen o týchto knihách, ale aj o podmienkach pre národnostné menšiny v Ruskej ríši a v Rakúsko-Uhorsku.
  12. Anatolij Kralickij napísal aj biografiu Janka Kráľa.
  13. V tvorbe Anatolija Kralického sa nachádza najväčší vplyv folklóru zo všetkých predstaviteľov karpatskorusínskeho romantizmu.
  14. Ivan Jakovyč Franko taktiež v svojom článku Formaľnyj i reaľnyj nacionalizm (po slovensky Formálny a reálny nacionalizmus) pozitívne hodnotil kultúrnych činiteľov v karpatskej oblasti.
  15. Vasyľ Lazarovyč Mykytas napísal dovtedy najdetailnejšiu charakteristiku tvorby Anatolija Kralického. Jeho tvorbu charakterizoval vďaka vysvetleniu vtedajšej literárnej situácie a literárnym portrétom spisovateľov predchádzajúcej aj nasledujúcej generácie.
  16. Anatolij Kralickij v diele používa označenie Polovci, ako v 9. storočí nazývali Starých Maďarov.
  17. Rukopis diela sa stratil v redakcii literárneho zborníka Halyčanyn (po slovensky Haličan).
  18. Opisované situácie v diele boli inšpirované príbehom skutočného exekútora.

ReferencieUpraviť

  1. KRALICKIJ, Anatolij. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok V. Km – L. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2013. 852 s. ISBN 978-80-8149-011-8. S. 316 – 317.
  2. ANNA, Plišková. Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989 [online]. Prešovská univerzita v Prešove, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, [cit. 2021-10-03]. S. 16. Dostupné online.
  3. PAĎAK, Valerij. Fotografiroval... Anatolij Kralickij. Zakarpatska pravda (Užhorod), 1986-03-22, s. 4. (po rusky)
  4. MEDVIĎ, Petro. Iz našoj istoriji: Anatolij Kralyckyj, neznamyj fotograf [online]. Gorlice: Radio lem.fm, 2014-03-05, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online. (po rusínsky)
  5. a b c TIMKOVIČ, Jozafát Vladimír. Dejiny baziliánskeho monastyra v Krásnobrode od 9. storočia po súčasnosť. Košice : [s.n.], 2009. 585 s. Dostupné online. ISBN 978-80-970008-1-3. S. 331, 333.
  6. a b FENCIK, Eugen. Očerk Uhro-russkoj pysmennosty. Lystok (Užhorod), čís. 5., s. 55.
  7. KONEČNÝ, Stanislav. Náčrt dejín karpatských Rusínov. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove – Ústav rusínskeho jazyka a kultúry, 2015. 226 s. Dostupné online. ISBN 978-80-555-1297-6. Kapitola Rusínske národné obrodenie, s. 118.
  8. a b c RUT TICHÝ, František. Anatolij Kralickij (Příspěvky k studiu jeho života i díla). Praha : [s.n.], 1936. S. 355, 360, 369 – 371. (po česky)
  9. Čabiny: História [online]. Obec Čabiny, [cit. 2021-07-26]. Dostupné online.
  10. a b c d e f g h HOLENDOVÁ, Jolana. Ne zabuvajmo našych dijačiv mynuloho [online]. Ukrajincy Slovaččyny, 2014-10-02, [cit. 2021-04-16]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  11. a b c d e f g h i SMOLIJ, Valerij Andrijovyč; BORJAK, Hennadij Volodymyrovyč; VERSŤUK, Vladyslav Fedorovyč; VIDŇANSKYJ, Stepan Vasyľovyč; HORBYK, V'jačeslav Oleksandrovyč; DANYLENKO, Viktor Mychajlovyč; DMYTRIJENKO, Marija Fedorivna. Encyklopedija istoriji Ukrajiny. Kyjev : Naukova Dumka, 2008. 565 s. Dostupné online. S. 290, 291. (po ukrajinsky)
  12. Zemplén Levéltára: Zemplén vármegyei felekezeti anyakönyvi másodpéldányok levéltári gyujteménye. 1821 – 1895.– Fond 4, 1420, old. 73.
  13. Schematizmus Gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove [online]. Prešov: Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online.
  14. PAĎAK, Valerij. Narys istoriji karpatorusynskoji literatury. Toronto : [s.n.], 2016. S. 77 – 82.
  15. Zemplén vármegyei felekezeti anyakönyvi másodpéldányok levéltári gyüjteménye. 1821 – 1895. Zväzok 4. [s.l.] : Zemplén Levéltára. S. 73. (po maďarsky)
  16. a b c d PALAŠČÁK, Dávid. Beseda rusínska [online]. hosť: Milan Jasík. Košice: RTVS, 2021-05-29, [cit. 2021-10-05]. 06:22, 22:15. Dostupné online.
  17. a b PEKAR, Atanasij. «Anatolij Kralyckyj, ČSVV, jak istoryk» // Tak samo.... Analecta Ordinis S. Basilii Magni (Rím), 1974, s. 276 - 292.
  18. a b c d e f KYRYČUK, Oleksandr Vasyľovyč; OMEĽČUK, M.; ORLEVYČ, Iryna Vasylivna. Istorija relihij v Ukrajini: naukovyj ščoričnyk. Zväzok 1.. Ľvov : [s.n.], 2011. 782 s. Dostupné online. Kapitola Istorija chrystyjanstva: Relihijne žyťťa v Halyčyni ta Zakarpatti proťahom 1772 – 1914 rokiv, s. 181 – 183. (po ukrajinsky)
  19. ŠLEPECKÝ, Andrej. Naši buditelia. Zväzok II.. Prešov : [s.n.], 1968. S. 40 – 41.
  20. a b c d e f g h i j k l m n o PAĎAK, Valerij; PAVLIČ, Michal. Anatolij Kralický - Tvorba. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2019. 440 s. (Rusínska klasika.) Dostupné online. ISBN 978-80-555-2344-6. S. 14, 15, 22, 32, 34 – 36, 38 – 46, 143. (po rusínsky)
  21. FEJERČAK, Petr Ivanovič. Očerk literaturnago dviženija Ugorskich Russkich. Odesa : [s.n.], 1888. S. 42.
  22. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u HOLENDOVÁ, Jolana. Anatolij Kralickyj. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984. 256 s. S. 11 – 18, 25 – 71, 142, 218. (po ukrajinsky)
  23. PEKAR, A.; G., Klen. Oleksandr Duchnovyč i naša sučasnisť. Mižnarodna naukova konferencija, prysvjačena 200-littju vid dňa narodžeňňa O. Duchnovyča. Nove žyťťa (Prešov: Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky), 2003-06-20/21. (po ukrajinsky)
  24. Slavjanskij sbornik. Zväzok 1.. Sankt-Peterburg : Izdanije Peterburgskago otdila Slavjanskago komiteta, 1875. Kapitola Slovaki i Russkije v statistike Vengrii, s. 625. (po rusky)
  25. a b TIMKOVIČ, Jozefát Vladimír. Letopis Krásnobrodského monastiera, alebo kúsok zo slávnych dejín grékokatolíkov na Slovensku. Prešov : Blahovistnika, 1995. ISBN 978-80-9673-987-5. Kapitola Osídlenie, s. 121.
  26. a b MAGOCSI, Paul Robert. Chrbtom k horám. Prešov : UNIVERSUM, 2016. 593 s. ISBN 978-80-89046-97-3. Kapitola Karpatská Rus v Rakúsko-Uhorsku v rokoch 1868 – 1914, s. 100, 177.
  27. Bibliografia niektorých kňazov: Kralickij, Alexander Anatolij, OSBM [online]. Dominikánsky knižný inštitút, [cit. 2021-04-05]. Dostupné online.
  28. JASÍK, Milan. Anatolij Kralický, rusínsky spisovateľ a historik 19. storočia. Čabiny : Gréckokatolícky farský úrad Čabiny, 2004. ISBN 80-969100-0-0. S. 50.
  29. MAGOCSI, Paul Robert; POP, Ivan. Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv. Užhorod : Vydavnyctvo V. Paďaka, 2010. ISBN 978-966-387-044-1.
  30. Ukrajinskyj Centr - Osvitňo-Informacijnyj Portal Dľa Ukrajinciv - Biblioteka, Halereja, Forum [online]. www.ukrcenter.com, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  31. VIDŇANSKYJ, Stepan Vasyľovyč. Kralyckyj Anatolij Fedorovyč [online]. resource.history.org.ua, 2008, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  32. Istorija monastyria [online]. Svjato-Mykolajivskyj Mukačivskyj žinočyj monastyr, [cit. 2021-10-06]. Dostupné online. (po rusky)
  33. a b c d e MOROZ, Volodymyr. «My sim’ja preslavnoji Ukrajiny»: postať о. Anatolija Kralyckoho iz Zakarpaťťa u svitli joho i našoji sučasnostej [online]. Relihijno-informacijna služba Ukrajiny (RISU), 2019-07-07, [cit. 2021-07-27]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  34. Rusíni na Slovensku: Hospodářská a kulturní studia [online]. www.hks.re, [cit. 2021-04-11]. Dostupné online. (po česky)
  35. Mukachevo Saint Nicholas's Monastery In: Internet Encyclopedia of Ukraine [online]. Edmonton, Toronto: Canadian Institute of Ukrainian Studies, [cit. 2021-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. Gréckokatolícka eparchia Košice – staré stránky [online]. www.exarchat.rcc.sk, [cit. 2021-10-05]. Dostupné online.
  37. GOMČIKOV, Nikolaj J.. Knigopečatňa st. Iosifa Fejševša. Karpat (Užhorod), 1885-03-08, roč. XIII., čís. 10.
  38. LYAVINECZ-UGRIN, Marianna. History of the Russian Language in Hungary in the 19th Century. Discovering Kirill Szabov [online]. Budapešť: 2018-11-06, [cit. 2021-04-11]. S. 5. Dostupné online. (po rusínsky)
  39. Zvony nad krajinou rusínske [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2020-03-11, [cit. 2020-09-23]. 29:50 – 30:29. Dostupné online.
  40. a b PAĎAK, Valerij; MICHAL, Pavlič. Anatolij Kralyckyj: Kňaz Laborec. Vybrany tvory. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej Univerzity, 2020. Dostupné online. ISBN 978-80-555-2657-7. S. 10, 22, 25.
  41. KRALICKIJ, A.. Naukovyj sbornik. Zväzok 2. – 4. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1866. Kapitola Severo-vostočnaja Ugorščina, s. 151 – 155, 299 – 318.
  42. KRALICKIJ, Anatolij. Naukovyj sbornik. Zväzok II. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1865. Kapitola Rusiny Laborskije v Uhorščine, s. 106 – 107.
  43. Naukovyj sbornik. Zväzok I – IV. Ľvov : [s.n.], 1865. Kapitola Svadebnyji obrjady u Laborskych Rusinov., s. 137 – 160.
  44. HOLOVACKÝ, Jakov Fedorovič. Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi. Zväzok 3.. Moskva : [s.n.], 1878. (po rusky)
  45. VASYĽJEVYČ, I.. Narodnaja etnografija. Lystok (Užhorod), 1888, čís. 15.
  46. a b c d e f g h ŠMAJDA, Michal. A iši vam vinčuju. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. Dostupné online. ISBN 80-08-01151-3. Kapitola Lemky ta Lemkivščyna, s. 35, 58, 61, 65. (po ukrajinsky)
  47. KRALICKIJ, A.. Slavjanskij sbornik. Zväzok I. Sankt-Peterburg : [s.n.], 1875. Kapitola O sovremennnom položenii russkich v Ugrii, s. 44 – 54. (po rusky)
  48. a b Kra-Kry. Ukrajinska Literaturna Encyklopedija. Tom 3. [online]. izbornyk.org.ua, [cit. 2021-08-01]. Dostupné online.
  49. Zakaraptska Oblasna Universalna Naukova Biblioteka im. F. Potyšňaka::Vydatni zakarapatci [online]. www.biblioteka.uz.ua, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  50. a b ARISTOV, Fiodor Fiodorovič. Karpatorusskij sbornik: Podkarpatskaja Rus v čest T. G. Masarika. 1850 – 1930. Užhorod : Izdanije Podkarpatskago Narodoprosvititeľnago Sojuza, 1930. Kapitola Chronologičeskij perečeň napečateľnych sočinenij A. F. Kralickogo. 1850 – 1893 gg, s. 70 – 78. (po rusky)
  51. RUDLOVČÁKOVÁ, Helena. Biľa džerel sučasnosti. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1981. S. 272. (po ukrajinsky)
  52. KONDRATOVYČ, Irynej Mychajlovyč. Istorija Podkarpatskoj Rusi dľa naroda. Užhorod : Prosvita, 1925. S. 35 – 37. (po rusky)
  53. A. KRALICKIJ. Krasnobrodskij monastyr. Lystok (Užhorod), 1891, čís. 9.
  54. ANATOLIJ KRALICKIJ. Monastyr Blagoveščenija Presvjatoj Bogorodicy v Boroňave. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1872 god (Ľvov), 1871. (po rusky)
  55. KRALICKIJ, A.. Ugro-russkij monastyr v Marija-Povči. Vestnik Narodnogo Doma (Ľvov), roč. 1891, čís. 98. (po rusky)
  56. A. KRALICKIJ. Mesjacoslov na 1895 god. Užhorod : [s.n.], 1894. Kapitola Monastyr Gruševskij. (po rusky)
  57. A. KRALICKIJ. Iz istorii našich ugro-russkich monastyrej. Monastyr Gruševskij. Lystok (Užhorod), 1894, čís. 12.
  58. KRALYCKYJ, A.. Naukovyj sbornik. Zväzok II. – IV. Ľvov : [s.n.], 1866. Kapitola Severo-vostočnaja Ugorščina.
  59. Bedstvennoje položenije ugro-russkogo naroda; Čto jesť pričinoju obednenija našich kresťjan; O davnij panščyne; Narodnyj bunt v verchnej Ugriy 1831 g.. Slovo, roč. 1., 3., 12., 14., čís. 1, 36, 78, 118 – 120.
  60. K. I L.. Aleksandr Duchnovič, krylošanin Prjaševskij. Zolotaja gramota: Iľustrovannyje pismo dľa polučenija i zabavy: Prigoda do "Strachopuda" (Viedeň), 1865, čís. 7, s. 55, 56. (po rusky)
  61. KRALICKIJ, Anatolij. Naukovyj sbornik. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1866. Kapitola Arsenij Kocak: Doktor svjatogo Bogoslovija.
  62. KRALYCKYJ ANAT.. Michail Baluďanskij. Slovo (Ľvov), 1864, čís. 30. (po rusky)
  63. FOMA FOMYČ. Michail Aleksandrovič Baluďanskij. Svet (Užhorod), 1868, s. 20 – 21. (po rusky)
  64. POP, Ivan. Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - KRALICKIJ Anatolij Fedorovič [online]. Bratislava: Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, 2015-05-24, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online. (po česky)
  65. FOMA FOMYČ. Ján Kollár i jego „Doč Slavi“. Slovo (Ľvov), 1874, čís. 27 – 29. (po rusky)
  66. a b Zvony nad krajinou rusínske [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2020-03-11, [cit. 2020-09-23]. 29:50 – 30:29. Dostupné online.
  67. a b KRALICKIJ, Anatolij. Janko Kráľ. Svet (Užhorod), 1869, čís. 8.. (po rusky)
  68. Hložník, Jozef In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  69. Kralickyj, Anatolij. In: Encyklopédia Slovenska. Zväzok III. K – M. Bratislava : Veda, 1979. 656 s. S. 218.
  70. LYAVINECZ-UGRIN, Marianna. K voprosu izučenija istorii russkogo nerazgadannyj K. A. Sabov [online]. Budapešť: Eötvös Loránd University, 2018-11-06, [cit. 2021-04-11]. S. 332. Dostupné online. (po rusky)
  71. a b SZABÓ, Cirill. Narodnoje čtenije. Zväzok I.. Užhorod : [s.n.], 1869. Kapitola Pijavica, Povesť iz ugro-russkoj narodnoj žižni, s. 6, 31, 32.
  72. a b c Kralyckyj Anatolij, Žyťťa Ukrajinskych Karpat [online]. carpathians.eu, 2011-01-30, [cit. 2021-04-16]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  73. DRAHOMANOV, Mychajlo Petrovyč. Adstro-Uhorski spomyny. Ľvov : [s.n.], 1892. S. 420 – 425. (po ukrajinsky)
  74. DRAHOMANOV, Mychajlo. V spravi Uhorskoji Rusi. Ľvov : [s.n.], 1895. S. 7.
  75. RUDLOVČÁKOVÁ, Helena. Zbirnyk zachidoukrajinskych narodnych piseň J. Holovackoho i peršodžerela vmiščenych u ňomu zakarpatoukrajinskych pisennyk tekstiv. Prešov : [s.n.], 1980. S. 88.
  76. Černec ta joho doba: nacionaľna ta relihijna identyčnisť y spadščyni o. Anatolija Kralyckoho, ČSVV (1835-1894) [online]. www.osbm.org.ua, 2019-02-12, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  77. FOMA FORMYČ. Izmail Ivanovič Sreznevskij. Svet (Užhorod), 1867, čís. 27.
  78. PAĎAK, Valerij. Slidom zahublenoho lystuvaňňa. Zakarpatska pravda (Užhorod), 1988-12-25, s. 62 – 64. (po ukrajinsky)
  79. PAĎAK, Valerij; PAVLIČ, Michal. Anatolij Kralický: Kňaz Laborec. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2020. ISBN 978-80-555-2657-7. S. 222 – 236.
  80. IVAN NOĎ. Slovenskaja sirota, iz slovenskogo Hlasnik-a. Beseda (Ľvov), 1893, roč. VII, čís. 24, s. 263 – 265. (po rusky)
  81. MOLNÁR, Michal. Slováci a Ukrajinci. Bratislava : [s.n.], 1965. S. 74.
  82. O malorossijanach i kazkach. Svet, 1868, roč. 8., čís. 36.
  83. LINTUR, Petro Vasyľovyč. Literaturnyje tečenija v Zakarpatje XIX. st.. [s.l.] : [s.n.], 1961. S. 45. (po rusky)
  84. EGAN, Edmund. Ekonomične položeňe ruskych seľan v Uhorščyni. Ľvov : [s.n.], 1901. S. 54, 56. (po ukrajinsky)
  85. FRANKO, Ivan Jakovyč. Narys istoriji ukrajinskoji literatury do 1890 r.. Ľvov : [s.n.], 1910. S. 157.
  86. BIRČAK, Volodymyr Ivanovyč. Literaturni stremliňňa Podkarpatskoji Rusi. Užhorod : [s.n.], 1937. S. 125. (po ukrajinsky)
  87. a b MYKYTAS, Vasyľ Lazarovyč. Literaturnyj ruch na Zakarpatti druhoji polovyny XIX stoliťťa, Konspekt lekcij z kusu istoriji ukrajinskoji literatury XIX st.. [s.l.] : [s.n.], 1965. S. 63. (po ukrajinsky)
  88. Ukrajinska Literaturna Encyklopedija. [s.l.] : [s.n.], 1995. Dostupné online. S. 41 – 58. (po ukrajinsky)
  89. A. KRALICKIJ. Iz vpečatlenij, vynesennych slučajem dvunedeľnogo pobytija meždu Uhorskimi Slovakami, 1863 g.. Svet (Užhorod), 1869, čís. 2, 3. (po rusky)
  90. A. KRALICKIJ. Svadebnyji zvyčaji u šaryšskych Slovakov. Halyčanyn (Ľvov), 1868, roč. 2., čís. 18.
  91. DEŠKO, Andrej. Narodnyje pesni, poslovicy i pogovorki Ugorskoj Rusi i Svaďba na Ugorskoj Rusi. Zväzok 1.. [Petrohrad│Sankt-Peteburg] : [s.n.], 1867.
  92. VRABEĽ, Mychajlo Andrijovyč. Russkij solovej. Užhorod : Kelet, 1890.
  93. Literaturnyj sbornik. 2.. vyd. Zväzok 1.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1863. Kapitola Kazň neba: Opovidanije..., s. 57 – 60.
  94. Prometej, Mifologičeskij rasskaz. Svet (Užhorod), 1868, čís. 10 – 11. (po rusky)
  95. PAĎAK, Valerij. Zakarpatskyj Mojsej (pro nevidomyj roukopys opovidaňňa Anatolija Kralckoho „Mojsej“). Novyny Zakarpaťťa (Užhorod 1991-06-05), 1991-06-05, roč. 2., s. 6. (po ukrajinsky)
  96. ŠTERNBERH, Jakiv. Kralyckyj A. Mojsej: Byblyčeskoje povestvovanije. Karpatskyj kraj (Užhorod), 1994, čís. 3, 4, s. 46. (po ukrajinsky)
  97. Seľskij učiteľ, Povesť, pisannaja posle Genricha Čokke. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869, čís. 26. – 46.. (po rusky)
  98. A. K.. Britva i mylo, Rasskaz. Novyj prolom (Ľvov), 1883, čís. 57.
  99. AN ...IJ KRALICKÝ. Jugoslov'janskije amazonki, Rasskaz. Novyj Halyčanyn (Ľvov), 1891, čís. 15. (po rusky)
  100. IVAN NOĎ. Ekzekutor, Rasskaz iz ugro-russkoj narodnoj žižni. Beseda, 1892, čís. 3 – 5. (po rusky)
  101. NOĎ, Ivan. Žitejskije drjazgi. Beseda (Ľvov), 1893, čís. 1, 3, 9, 10.
  102. ANATOLIJ KRALICKIJ. Pastyr v polonynach. Zorja halyckaja (Ľvov: tipografija Stavropigijskogo instituta), roč. 1860, s. 528 – 540.
  103. KRALICKÝ, A.. Ivan, Povesť iz narodnoj žizni. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869, 1870, čís. 14, 16, 17, 20, 22, 27, 29, 30, 32, 34 – 37, 39, 43, 45 – 49, 50. (po rusky)
  104. CIRILL, Szabó. Narodnoje čtenije. Zväzok 2.. Užhorod : [s.n.], 1869. Kapitola Ivan, Povesť iz narodnoj žižni. (po rusky)
  105. KRALICKÝ, A.. Pugačov. Zolotaja hramota (Viedeň), 1865, čís. 9 – 10, s. 69, 70 (9); 77 – 79 (10). (po rusky)
  106. ŠTERNBERH, Jakiv; PAĎAK, Valerij. Egy ismeretlen 162. fordítás margójára. Kárpáti Igaz Szó, 1985-02-19. (po maďarsky)
  107. Podľa prekladateľa Jevgenija Leopoldoviča Nedzelského a českého novinára Antonína Hartla zastávali názor, že poviedka Pugačov vznikla prekladom historickej novely Kapitánova dcéra od Alexandra Sergejeviča Puškina. Literárni vedci Valerij Paďak a János Váradi-Strenberg však zistili, že ide o preklad diela A vakmerő (po slovensky Smelý) od maďarského spisovateľa Móra Jókaia.
  108. Oj ne chody Hrycju [online]. Ukrajinska pisňa, [cit. 2021-02-15]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  109. KRALICKIJ, Anatolij. Ne chody, Hrycju, na večornyci. Slovo (Ľvov), roč. 5., čís. 23, 24.
  110. Fedir Petrjuk. Otečestvennyj sbornik, 1862, roč. IX., čís. 10., s. 78.
  111. Naukovyj zbornyk. [s.l.] : [s.n.], 1925. S. 197.
  112. IVAN NOĎ. Ekzekutor, Rasskaz iz ugro-russkoj narodnoj žižni.. Beseda, 1892, roč. VI, čís. 3 – 5, s. 32, 33, 48, 49. (po rusky)
  113. ASKOĽD. Pijavica, Povesť iz ugro-russkoj narodnoj žižni. Svet (Užhorod), 1869, čís. 1 – 7.
  114. IVAN NOĎ. Svjatoj Petr i kolesar, Ugro-russkaja narodnaja skazka. Beseda (Ľvov), 1892, čís. 17, 18. (po rusky)
  115. A. F. KRALICKIJ. Frajir na husjačych nohach. Žitje i slovo (Ľvov), 1894. (ua)
  116. A. F. KRALICKIJ. Dobra baba i čort. Žitje i slovo (Ľvov), 1894. (po ukrajinsky)
  117. A. F. KRALICKIJ. Vidky vzjalasja žaba?. Žitje i slovo (Ľvov), 1894. (ua)
  118. Spoločný program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí MAS LABOREC na obdobie 2016 - 2023 [online]. MAS LABOREC, [cit. 2021-04-15]. S. 10. Dostupné online.
  119. Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, [cit. 2021-06-20]. Dostupné online.

LiteratúraUpraviť

Odborné publikácieUpraviť

  • PAĎAK, Valerij; IĽČENKO, Larysa. O. Anatolij Kralickyj: Bibliohrafičnyj pokažčyk. Užhorod : Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka, 1994. 112 s.
  • PAĎAK, Valerij. Kralyckyj, A. Komu myla jesť otčyna: opovidaňňa. Užhorod : [s.n.], 1998.
  • PAĎAK, Valerij. Ideji slov'janskoji jednosti ta suspiľna dumka na Zakarpatti v XIX – XX st.. Užhorod : Užhorodskyj deržavnyj universytet, Zakarpatskyj rehionaľnyj centr sociaľno-ekonomičnoho i humanitarnoho doslidžeňňa, 1999. Publikácia bola venovaná 150. výročiu Slovanského zjazdu v Prahe. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Bibliotyčne Zakarpaťťa: storinky istoriji ta sučasnosti. Užhorod : Vydavnyctvo Valerija Paďaka, 2000. Kapitola Kralyckyj Anatolij Fedorovyč, s. 16 – 18. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij; VASYĽJEVA, T. I.. Kalendar krajeznavčych pam'jatnych dat na 2004 rik: rekomendacijnyj binliohrafičnyj posibnyk. Užhorod : Zakarpatska oblasna universaľna naukova biblioteka, 2003. Kapitola Anatolij Fedorovyč Kralyckyj: 110-riččja vid dňa smerti prozajika, etnohrafa, foľklorysta, žurnalista (1834 (1835?) – 1894), s. 60 – 63. (po ukrajinsky)
  • ŠTERNBERH, Jakiv; PAĎAK, Valerij. Do 50-riččja Užhorodskoho deržavnoho universytetu. 3. vyd. Užhorod : Užhorodskyj deržavnyj universytet, Instytut karpatoznavstva, 1993. (Carpatica.) Kapitola Nevidoma rukopysna spadščyna A. Kralyckoho v archivach Ukrajiny, Rosiji ta Uhorščyny, s. 160 – 169. (po ukrajinsky)
  • MAGOCSI, Paul Robert; POP, Ivan. Encyklopedija istoriji ta kuľtury karpatskych rusyniv. Užhorod : Vydavnyctvo V. Paďaka, 2010. ISBN 978-966-387-044-1.
  • MAGOCSI, Paul Robert. Chrbtom k horám. Prešov : UNIVERSUM, 2016. 593 s. ISBN 978-80-89046-97-3.
  • SOPOLIGA, Miroslav. Naukovyj zbirnyk Muzeju ukrajinskoji kuľtury u Svydnyku. Zväzok 18. Bratislava, Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo (Oddiel ukrajinskej literatúry), 1992. Autor kapitoly: Valerij Paďak. Kapitola Nevidomyj fotohraf Anatolij Kralickyj (pro fotohrafične zacikavleňňa ta analiz rukopysnoho zošyta z fothrafií), s. 199 – 202.

Odborné publikácie v periodických vydaniachUpraviť

  • PAĎAK, Valerij. A. Duchovič i jego učenik A. Kralickij. Ruszin nyptár-almanach (Budapešť), 2004, s. 133 – 141.
  • PAĎAK, Valerij. Anatolij Kralickij i russkaja kuľtura. Russkaja kuľtura Zakarpaťťa: aľmanach 2006 (Mukačevo, Užhorod: Mukačevskskoje gorodskoje obščestvo „Russkij dom“; Užgoroskoje obščestvo russkoj kuľtury), 2006, s. 144 – 147. (po rusky)
  • PAĎAK, Valerij; LJAVINEC, Marianna. Vyznamni postavy rusynskoji istoriji, literatury i kuľtury. Budapešť : Vydaňa Stolyčnoho Rusynskoho Samoupravlenija, 2010. Kapitola Anatolij Kralyckyj (1835 – 1894) – svjaščennyk, prozajik, etnohraf, žurnalist, s. 101 – 104.
  • PAĎAK, Valerij. Anatolij Kralickij i rosijska literatura (do 150-riččja z dňa narodžeňňa pysmennyka). Zakarpatska pravda (Užhorod), 1985-03-14. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Anatolij Kralickij i russkaja literatura. Zakarpatska pravda (Užhorod), 1985-03-14. (po rusky)
  • PAĎAK, Valerij; VÁRADI-STERNBERG, János. Egy ismeretlen fordítás margójára. Kárpáti Igaz Szó, 1985-02-19. (po maďarsky)
  • PAĎAK, Valerij. Fotografiroval... Anatolij Kralickij. Zakarpatska pravda (Užhorod), 1986-03-22, s. 4. (po rusky)
  • PAĎAK, Valerij. Slidom zahublenoho lystuvaňňa. Zakarpatska pravda (Užhorod), 1988-12-25, s. 62 – 64. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Zakarpatskyj Mojsej (pro nevidomyj roukopys opovidaňňa Anatolija Kralckoho „Mojsej“). Novyny Zakarpaťťa (Užhorod), 1991-06-05, roč. 2., s. 6. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Nevidomyj fotohraf Anatolij Kralyckyj. Svitlo j tiň, 1993, čís. 2., s. 2, 3. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Drama čencja Anatolija (do 160-riččja z dňa narodžeňňa za 100-riččja z dňa smeri A. Kralyckoho). Karpatskyj kraj, 03/04-1994, s. 43 – 44. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Duch narodnoj žizni.... Tysa, 1995, čís. 1, 2, s. 132 – 135.
  • PAĎAK, Valerij. Duch narodnoj žizni.... Tysa, 1996, čís. 1, 2, s. 96 – 102.
  • PAĎAK, Valerij; IĽČENKO, Larysa. Kralyckyj i tretje tysjačoliťťa. Karpatskyj kraj, 1995, čís. 1 – 4, s. 128 – 129. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Pysmennyk povertajeťsja na baťkivščynu. Za spryjaňňa mera Užhoroda. RIO (Užhorod), 1998-03-03, roč. 1, s. 5. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. V im'ja svoho narodu: 110 rokiv tomu pomer odyn iz najuslavlenišych čenciv-pysmennykiv Mukačivskoho monastyrja Anatolij Fedorovyč Kralyckyj. Staryj Zamok (Mukačevo), 2004-02-12/18, roč. 8, s. 12. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. A. Duchovyč i jeho učenyk A. Kralyckyj. Rusynskyj svit (Ruszin Világ), 2005-02, čís. 17, s. 2 – 5.
  • PAĎAK, Valerij. Černec, kotryj vitaminizuvav Ľviv i buv uslavlennym pysmennykom (do 170-oho riččja z dňa narodžeňňa A. Kralyckoho). Trembita, 2005-02-12, s. 13. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Nyžnij Zemplyn – rusynska terra inkognita – 2. Staryj Zamok – Palanok (Mukačevo), 2006-04-6/12, s. 12. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Solodkyj spomyn: Marija-Povč: v Uhorščyni vidkryto memorialnu došku rusynskomu pysmennykovi Anatoliju Kralyckomu. Staryj Zamok – Palanok (Mukačevo), 2006-02-16/22, s. 12. (po ukrajinsky)
  • PAĎAK, Valerij. Anatolij Kralyckyj – svjaščennyk, prozajik, etnohraf, žurnalist. Rusynskyj svit (Ruszin Világ), 2010-03, čís. 78, s. 8, 9.
  • PAĎAK, Valerij. Anatolij Kralyckyj – pysateľ poznatyj y neyzvistnyj. Rusyn, 2019, čís. 2, s. 1 – 3.

MonografieUpraviť

Vydania diel Anatolija KralickéhoUpraviť

  • K., A.. Knyžycja čytaľnaja dľa načynajuščych. [s.l.] : [s.n.], 1847. Kapitola Obraz žižni.
  • Mesjaceslov na 1886 god. Užhorod : [s.n.], 1885. (po rusky)
  • KRALICKIJ, A. F.. Pastyr v polonynach, Povistka iz storon pod-Karpatskych. Zorja halyckaja (Ľvov: Holovna ruska rada), s. 528 – 540. (ua)
  • K., A.. Fedor Petrjuk. Povesť iz Marmorošckich gor. Otečestvennyj sbornik (Viedeň), 1862, čís. 7. (po rusky)
  • KR., A. F.. Halyčanyn. III., IV.. vyd. Zväzok III., IV.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1863. Kapitola Kňaz Laborec, Istoričeskij rasskaz.
  • KRALICKÝ, A. F.. Halyčanyn. II.. vyd. Zväzok II.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1863. Kapitola Kazň neba, Opovidaňňa.
  • KRALICKÝ, Anatolij. Ne chody, Hrycju, na večornyci!. Podkarpatska povisť.. Slovo (Ľvov), 1865, roč. 5., čís. 23 – 24.
  • KRALICKÝ, A.. Gomer, Predanije grečeskogo naroda. Slovo (Ľvov), 1865, roč. 5., čís. 43 – 44.
  • KR., A.. Svjato-Jurskyj monastryr v Livadiyi. Slovo (Ľvov), 1865, roč. 5., čís. 31 – 42.
  • KRALICKÝ, A.. Kremľ, Vyderžka iz češckogo žurnala „Květy“. Svet (Užhorod), 1867, čís. 19 – 21.
  • Prometej, Mifologičeskij rasskaz. Svet (Užhorod), 1868, čís. 10 – 11. (po rusky)
  • Pijavica, Povesť iz ugro-russkoj narodnoj žizni. Svet (Užhorod), 1869, čís. 1 – 7. (po rusky)
  • Seľskij učiteľ, Povesť, pisannaja posle Genricha Čokke. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869, čís. 26. – 46.. (po rusky)
  • Staraja istorija. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869, čís. 13.. (po rusky)
  • KRALICKÝ, A.. Ivan, Povesť iz narodnoj žizni. Svit (Užhorod: Obščestvo sv. Vasylija Velykoho), 1869, 1870, čís. 14, 16, 17, 20, 22, 27, 29, 30, 32, 34 – 37, 39, 43, 45 – 49, 50. (po rusky)
  • SZABÓ, Cirill. Narodnoje čtenije. Zväzok 2.. Užhorod : [s.n.], 1869. Kapitola Ivan, Povesť iz narodnoj žizni. (po rusky)
  • A. K.. Britva i mylo, Rasskaz. Novyj prolom (Ľvov), 1883, čís. 57. (po rusky)
  • A. K.. Vystrel Petra Sente, Iz maďarskogo, Rasskaz. Novyj prolom (Ľvov), 1884, čís. 137 – 139. (po rusky)
  • AN. KR.. Iz tureckoj žizni, Rasskaz. Novyj prolom (Ľvov), 1885, čís. 244. (po rusky)
  • AN ...IJ KRALICKÝ. Jugoslov'janskije amazonki, Rasskaz. Novyj Halyčanyn (Ľvov), 1891, čís. 15. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Ekzekutor, Rasskaz iz ugro-russkoj narodnoj žižni. Beseda (Ľvov), 1892, čís. 3 – 5. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Fon Minkač, Rasskaz iz ugro-russkoj narodnoj žižni. Beseda (Ľvov), 1892, čís. 7 – 8. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Žitejskije drjazgi, Vozňa s zapreščennym tabakom, Rasskaz iz ugro-russkoj narodnoj žizni. Beseda (Ľvov), 1893, čís. 1. 1. časť diela. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Žitejskije drjazgi, Na Mukačevskoj jarmarke, Očerk iz ugro-russkoj narodnoj žizni. Beseda (Ľvov), 1893, čís. 3. 2. časť diela. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Žitejskije drjazgi, Na Bergskoj jarmarke, Rasskaz iz ugro-russkoj narodnoj žizni. Beseda (Ľvov), 1893, čís. 9 – 10. 2. časť diela. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Ogoň, Ugro-russkaja narodnaja byľ. Beseda (Ľvov), 1893, čís. 19. (po rusky)
  • A. K.. Mesjaceslov na 1868 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1867. Kapitola Kozačka, s. 56 – 63. (po rusky)
  • KRALICKIJ, A.. Kňaz Laborec: Istoričeskaja povisť iz IX veka. Mesjacoslov na 1921 (Užhorod: Unio), 1921, čís. 13 – 27. (po rusky)
  • KRALICKIJ A.. Kňaz Laborec: Istoryčna povisť iz IX vika. Užhorod : Vydavnyctvo Tovarystva „Prosvita“ v Užhorodi, 1925. (po ukrajinsky)
  • KRALICKIJ, Anatol.. Kníže Laborec. Čas (príloha Besedy Času) (Praha), 1922-07-23, 1922-07-06, čís. 170, 176, s. 5, 6, 5, 6. (po česky)
  • RUT TICHÝ, František. Pověsti z Podkarpatské Rusi. Košice : [s.n.], 1930. Kapitola Anatol. Kralickij: Kníže Laborec. (po česky)

PrekladyUpraviť

  • IVAN NOĎ. Slovenskaja sirota, iz slovenskogo Hlasnik-a. Beseda (Ľvov), 1893, čís. 24. (po rusky)
  • A. F. KRALICKÝ. Kňaz Laborec, Istoryčna povisť yz IX vika. Prosvita (Užhorod: Vydavnyctvo tovarystva Prosvita), 1925, čís. 53. (ua)

NáčrtyUpraviť

  • KRALYCKYJ ANAT.. Michail Baluďanskij. Slovo (Ľvov), 1864, čís. 30. (ua)
  • FOMA FOMYČ. Ján Kollár i jego „Doč Slavi“. Slovo (Ľvov), 1874, čís. 27 – 29. (po rusky)
  • FOMA FOMYČ. Michail Aleksandrovič Baluďanskij. Svet (Užhorod), 1868, čís. 20 – 21. (po rusky)
  • FOMA FOMYČ. Izmail Ivanovič Sreznevskij. Svet (Užhorod), 1867, čís. 27. (po rusky)
  • FOMA FOMYČ. Vuk Stefanović Karadžić. Svet (Užhorod), 1867, čís. 19 – 20. (po rusky)
  • FOMA FOMYČ. Vospominanije o Krylove. Svet (Užhorod), 1868, čís. 9. (po rusky)
  • LABORČAN. Dimitrij V. Grigorovič. Svet (Užhorod), 1868, čís. 15. (po rusky)
  • A. F. K.. Ivan Segejevič Aksakov. Svet (Užhorod), 1868, čís. 37. (po rusky)
  • F. F.. Ivan Subbotič. Svet (Užhorod), 1868, čís. 38. (po rusky)
  • FOMA FOMYČ. Ivan Ernest Smoľar. Svet (Užhorod), 1868, čís. 19. (po rusky)
  • FOMA FOMYČ. Kňaz Michail Obrenovič III. Svet (Užhorod), 1868, čís. 24. (po rusky)
  • F. F.. Evgraf Saltykov. Svet (Užhorod), 1868, čís. 32. (po rusky)
  • A. K.. Vladimir Iv. Lamanskij. Svet (Užhorod), 1869, čís. 2. (po rusky)
  • A. K.. Apollonij N. Majkov. Svet (Užhorod), 1869, čís. 17. (po rusky)
  • A. KRALICKIJ. Janko Kráľ. Svet (Užhorod), 1869, čís. 8. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Janko Kráľ. Svet (Užhorod), 1869, čís. 8. (po rusky)
  • K. I L.. Aleksandr Duchnovič, krylošanin Prjaševskij. Zolotaja gramota: Iľustrovannyje pismo dľa polučenija i zabavy: Prigoda do "Strachopuda" (Viedeň), 1865, čís. 7, s. 55, 56. (po rusky)

Historické článkyUpraviť

  • KRALICKIJ, A.. Dimitrij Rac, ugro-russkij dvorjanin. Otečestvennyj sbornik (Viedeň), 1866. (po rusky)
  • KRALICKIJ, A.. Slavjanskij sbornik. Zväzok I.. Sankt-Peterburg : [s.n.], 1875. Kapitola O sovremennnom položenii russkich v Ugrii, s. 44 – 54. (po rusky)
  • Slavjanskij sbornik. Zväzok I.. Sankt-Peterburg : [s.n.], 1875. Anatolij Kralickij spolupracoval na článku s Ivanom Siľvajom a podpísali ho pod kryptonymom NN.. Kapitola Slovaki i russkije v statistike Vengrii, s. 621 – 625. (po rusky)
  • A. KRALICKIJ. Nečto o starinnoj archimandrii Bochorskoj čina sv. Vasilija Velikogo v gorach Ščitnickich v Ugrii. Literaturnyj sbornik, izdanyj Galicko-ruskoj Maticeju (Ľvov: Halycko-ruska matycja), 1872. (po rusky)
  • KRALICKIJ, A. Naukovyj sbornik. Zväzok 1. – 4. Ľvov : [s.n.], 1865. Kapitola Svadebnyji obrjady u Laborskych Rusinov.
  • KRALICKIJ, A.. Naukovyj sbornik. Zväzok 2.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1865. Kapitola Rusiny Laborskije v Uhorščine.
  • KRALICKIJ, A.. Naukovyj sbornik. Ľvov : [s.n.], 1865. Kapitola Spisok monastyrej čina sv. V. Velikogo, suščestvovavščich inogda v Maramoroši i istertych imperatorom Iosefom II, 1788.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Naukovyj sbornik. Ľvov  : [s.n.], 1866. Kapitola Arsenij Kocak: Doktor svjatogo Bogoslovija, s. 66, 67.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Naukovyj sbornik. Ľvov  : [s.n.], 1866. Kapitola O drevnich Jevangelijach, s. 68, 69.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Naukovyj sbornik. Zväzok I. Ľvov : [s.n.], 1866. Kapitola Serbija.
  • KRALICKIJ, A. Naukovyj sbornik. Zväzok 2. – 4. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1866. Kapitola Severo-vostočnaja Ugorščina, s. 151 – 155, 299 – 318.
  • KRALICKIJ, A.. A. Duchnovič. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1871 god (Ľvov), 1870. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Etnografičeskije meloči iz byta Ugorskich Slovakov. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1871 god (Ľvov), 1870. (po rusky)
  • ANATOLIJ KRALICKIJ. Monastyr Blagoveščenija Presvjatoj Bogorodicy v Boroňave. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1872 god (Ľvov), 1871. (po rusky)
  • ANATOLIJ KRALICKIJ. Monastyr Vozdviženija Čestnogo kresta na gore Bukovskoj. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1872 god (Ľvov), 1871. (po rusky)
  • KRALICKIJ, A.. Monastyr sv. O. Nikolaja na gore Černeckoj vozle Mukačeva. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1891 god (Ľvov), 1890. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Maxim Grek. Slovo (Ľvov), 1860, čís. 45. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Duchoborcy za Kavkazom. Slovo (Ľvov), 1864, čís. 59. (po rusky)
  • KRALICKIJ, A. Vozroždenije bolgar. Slovo (Ľvov), 1865, čís. 76 – 78. (po rusky)
  • FOMA FOMYČ. Narodnyj bunt v verchnej Ugrii 1831. Slovo (Ľvov), 1872, čís. 18 – 20. (po rusky)
  • K.. Podvig Bogdana Chmeľnickogo. Slovo (Ľvov), 1874, čís. 1. (po rusky)
  • K.. Predanije o velinkach. Slovo (Ľvov), 1874, čís. 25. (po rusky)
  • K.. Bedstvennoje položenije ugro-russkogo naroda. Slovo (Ľvov), 1884, čís. 34. (po rusky)
  • KRALICKIJ, A. Vospominanije pro minuvšeje. Slovo (Ľvov), 1885, čís. 9. (po rusky)
  • LABORČAN. O poľskich revoľucijnych gimnach. Svet (Užhorod), 1867, čís. 3. (po rusky)
  • A. KRALICKIJ. Nynešneje sostojanije Serbii. Svet (Užhorod), 1867, čís. 10. (po rusky)
  • FOMA FOMYČ. Iz obščestvennoj žizni v Rossii. Svet (Užhorod), 1867, čís. 20 – 24. (po rusky)
  • LABORČAN. Delo russkogo mužika zimoj. Svet (Užhorod), 1867, čís. 27. (po rusky)
  • A. KRALICKIJ. Drevnije istoričeskije pamjatniki i zapisi. Svet (Užhorod), 1868, čís. 2. (po rusky)
  • A. KRALICKIJ. Darstvennyje gramoty monastyrja Zarečskogo. Svet (Užhorod), 1868, čís. 8. (po rusky)
  • KRALICKIJ AN.. Drevnije istoričeskije pamjatniki iz archiva monastyrja Mstičeskogo. Svet (Užhorod), 1868, čís. 8. (po rusky)
  • LABORČAN. Koje-čto o nynešnej Bolgarii. Svet (Užhorod), 1868, čís. 17. (po rusky)
  • F. F.. Kartina slavjanskogo mira. Svet (Užhorod), 1868, čís. 26 – 29. (po rusky)
  • A. KRALICKIJ. Žizň na Rusi. Svet (Užhorod), 1868, čís. 31 – 41. (po rusky)
  • A. KR.. Russkoje raskoľničestvo. Svet (Užhorod), 1868, čís. 38. (po rusky)
  • A. KRALICKIJ. Iz vpečatlenij, vynesennych slučajem dvunedeľnogo pobytija meždu Uhorskimi Slovakami, 1863 g.. Svet (Užhorod), 1869, čís. 2, 3. (po rusky)
  • KRALICKIJ. Sostojanije monastyrej: Boroňavskogo i Kričovskogo v 1756 g. (Pamjatnik starinnoj russkoj pismennosti). Svet (Užhorod), 1869, čís. 5. (po rusky)
  • F. FOMYČ. O kresťjanach (chlopach) na Rusi. Svet (Užhorod), 1869, čís. 9. (po rusky)
  • FOMA FOMYČ. Napoleon I v Moskve. Svet (Užhorod), 1868, čís. 12, 13, 15 – 18. (po rusky)
  • A. KRALICKIJ. Sekta russkich skoščov i jejo učenije. Svet (Užhorod), 1869, čís. 20 – 22. (po rusky)
  • A. K.. O malorossijanach i kozakach. Svet (Užhorod), 1868, čís. 36 – 37. (po rusky)
  • KRALICKIJ, A.. Halyčanyn. II.. vyd. Zväzok I.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1863. Kapitola Kratkij opis monastyrja Marija-Povčanskogo čina sv. B. Vel. v Ugrii.
  • KRALICKIJ, A.. Halyčanyn. II.. vyd. Zväzok I.. Ľvov : tipografija Stavropigijskogo instituta, 1863. Kapitola Daty k istorii ugorskich rusinov po žerelam Bazileviča i Baluďanskogo.
  • A. KRALICKIJ. Svadebnyji zvyčaji u šaryšskych Slovakov. Halyčanyn (Ľvov), 1868, roč. 2., čís. 18.
  • IVAN NOĎ. Isčeznuvšije plemena. Halyčanyn (Ľvov), 1894, čís. 39 – 40.
  • A. KR.. Bogatstvo i roskoš drevengo Rima. Lystok (Užhorod), 1888, čís. 3.
  • VASYĽJEVYČ, I.. Otčego nam živjotsja ťaželo. Lystok (Užhorod), 1888, čís. 8.
  • VASYĽJEVYČ, I.. Narodnaja etnografija. Lystok (Užhorod), 1888, čís. 15.
  • VASYĽJEVYČ, I.. Ukrainskij vopros. Lystok (Užhorod), 1888, čís. 16.
  • A. K.. Iz letopisi Nestora. Lystok (Užhorod), 1888, čís. 17.
  • I. V.. Jazyk i slovesnosť. Lystok (Užhorod), 1888-11-19, s. 289 – 292.
  • K(RALICKIJ), A.. Monastyr Mukačevskij. Lystok (Užhorod), 1889, čís. 19.
  • A. KRALICKIJ. Monastyr Marija-Povč. Lystok (Užhorod), 1890, roč. 3.
  • A. K.. Monastyr Bereznickij. Lystok (Užhorod), 1890, čís. 8.
  • A. KRALICKIJ. Krasnobrodskij monastyr. Lystok (Užhorod), 1891, čís. 9.
  • A. KRALICKIJ. Iz istorii našich ugro-russkich monastyrej. Monastyr Gruševskij.. Lystok (Užhorod), 1894, roč. 12.
  • KRALICKIJ, A.. Ugro-russkij monastyr v Marija-Povči. Vestnik Narodnogo Doma (Ľvov), 1891, čís. 98. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Koje-čto o buňjevacach. Beseda (Ľvov), 1892, čís. 22. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Otryvki iz opisanija putešestvija maďara Ádáma Szathmáry. Beseda (Ľvov), 1893, čís. 4. (po rusky)
  • K. A.. Gramota kňazja Fedora Korijatoviča. Karpat (Užhorod), 1874, čís. 25.
  • A. F. K.. Social-demokratičeskoje učenije i dviženije. Karpat (Užhorod), 1878, čís. 22 – 23.
  • A. F. K.. Čto jesť pričinoju objednenija našich kresťjan. Karpat (Užhorod), 1878, čís. 37.
  • KR.. O davnej panščine. Karpat (Užhorod), 1885, čís. 32.
  • KRALICKIJ, An.. Mesjaceslov na 1865 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1864. Kapitola Istoričeskoje opisanije monastyrej čina sv. V. Velikogo v Ugorščine. (po rusky)
  • KRALICKIJ, A.. Mesjaceslov na 1866 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1865. Kapitola Istoričeskoje opisanije monastyrej čina sv. V. Velikogo v Ugorščine. Monastyr Mukačevskij na gore Černeckoj. (po rusky)
  • LABORČAN. Mesjaceslov na 1869 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1868. Kapitola Istroričeskije otryvki, kasajuščijesja Ugroskoj Rusi. (po rusky)
  • ASKOĽD. Mesjaceslov na 1872 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1871. Kapitola O slavjanach voobšče. (po rusky)
  • A. K ... J. Mesjaceslov na 1884 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1883. Kapitola Vzjatije Konstantinopoľa turkami 1453 goda. (po rusky)
  • A. K ... J. Mesjaceslov na 1884 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1883. Kapitola Rimskij Kolossej. (po rusky)
  • A., Kralickij. Mesjaceslov na 1895 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1894. Kapitola Monastyr Gruševskij. (po rusky)
  • K.. Povestvovanije c dorogi. Dom i škola, 1863, čís. 7 – 9.

FolklórUpraviť

  • KRALICKIJ, Anatolij. Iz ugro-russkich narodnych pesnej. Vremennik Stavropigijskogo instituta na 1872 god (Ľvov), 1871. (po rusky)
  • K.. O drevne slavjanksom mife. Slovo (Ľvov), 1874, čís. 15 – 16. (po rusky)
  • A. F. KRALICKIJ. Vidky vzjalasja žaba?. Žitje i slovo (Ľvov), 1894. (po ukrajinsky)
  • A. F. KRALICKIJ. Dobra baba i čort. Žitje i slovo (Ľvov), 1894. (po ukrajinsky)
  • A. F. KRALICKIJ. Frajir na husjačych nohach. Žitje i slovo (Ľvov), 1894. (po ukrajinsky)
  • IVAN NOĎ. Spravedlivyje vesy, Vostočnaja byľ. Beseda (Ľvov), 1892, čís. 15. Preklad diela z maďarčiny. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Svjatoj Petr i kolesar, Ugro-russkaja narodnaja skazka. Beseda (Ľvov), 1892, čís. 17, 18. (po rusky)
  • IVAN NOĎ. Proischoždenije Karpatov. Beseda (Ľvov), 1892, čís. 12. (po rusky)
  • K.. Ob narodnych skazkach. Karpat (Užhorod), 1876.
  • A. KRALICKIJ. Mesjaceslov na 1877 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1876. Kapitola Zagadki. (po rusky)
  • A. KR.. Mesjaceslov na 1884 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1883. Kapitola Boboviščanskaja koľadka. (po rusky)

ŽurnalistikaUpraviť

  • KRALICKIJ, A. Slavjanskaja žurnalistika v Vengrii na 1870 god. Slovo (Ľvov), 1870, čís. 25. (po rusky)
  • A. K.. K staťje „Ob ugrorusskich nazvanijach našich“. Svet (Užhorod), 1867, čís. 18. (po rusky)
  • ASKOĽD. Čtenije knig i gazet, Aforizmy. Svet (Užhorod), 1868, čís. 50. (po rusky)
  • ASKOĽD. K istorii usov i borody. Svet (Užhorod), 1869, čís. 1. (po rusky)
  • LABORČAN. Slavjanskaja bibliografija. Svet (Užhorod), 1869, čís. 5. (po rusky)
  • A. K.. Čto o nas drugije govorjat?. Svet (Užhorod), 1869, čís. 10. (po rusky)
  • LABORČAN. Žurnaľnoje obozrenije. Svet (Užhorod), 1869, čís. 16. (po rusky)
  • A. KRALICKIJ. Akt osnovanija biblioteki Krasnobrodskogo monastyrja. Svet (Užhorod), 1870, čís. 31. (po rusky)
  • A. KRALICKIJ. Jazyk i slovesnosť. Lystok (Užhorod), 1888.
  • IVAN NOĎ. Popravka (k predyduščej staťje otnositeľno russkogo načertanija familij Rakóczy). Beseda (Ľvov), 1893, čís. 5. (po rusky)
  • KRALICKIJ, Anatolij. Refleksi na vstupnuju staťju „Karpata“. Karpat (Užhorod), 1885, čís. 13, 15 – 18, 20, 22, 25, 26.
  • A. KRALICKIJ. Mesjaceslov na 1865 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1864. Kapitola Vody (S prirody). (po rusky)
  • LABORČAN. Mesjaceslov na 1867 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1866. Kapitola Zemledelije. (po rusky)
  • KR.. O sposobe vnimanija vozbuditi u detej. Dom i škola, 1863, čís. 27.
  • A. K.. Učiteľ dolžen v synov čuvstva svetloj very razgrevati. Dom i škola, 1863, čís. 29.

Cirkevné článkyUpraviť

  • KRALICKIJ, A. Naukovyj sbornik. Zväzok 1. – 4. Ľvov : [s.n.], 1866. Kapitola Arsenij Kocak, doktor sv. bogoslovija.
  • KRALICKIJ, Anatolij. Drevnije pravila o izbiranii jepiskopov. Slovo (Ľvov), 1864, čís. 22. (po rusky)
  • KRALICKIJ, A.. Vospominanije o pokojnom jepiskope Mukačevskom Vasilii Popoviče. Slovo (Ľvov), 1865, čís. 17, 18. (po rusky)
  • F. FOMYČ. Jepizody iz žizni Moskovskogo mitropolita Filareta. Svet (Užhorod), 1868, čís. 6. (po rusky)
  • A. K.. Poslanije jego svjatosti papy k jepiskopam Vostočnych cerkvej na sojedinenije s Rimom. Svet (Užhorod), 1868, čís. 40. (po rusky)
  • A. K.. Pamjať pok. jepiskopa Mukačevskogo Vasilija Popoviča. Svet (Užhorod), 1868, čís. 47 – 49. (po rusky)
  • F. F.. Tysjačletnoje sv. Kirillovskoje prazdnenstvo v Moskve 14-ogo fevraľa t. g.. Svet (Užhorod), 1869, čís. 9. (po rusky)
  • AN. K.. Kardinal Antonellij, jego svjatosti papy staskij sekretar. Vestnik (Viedeň), 1863, čís. 13, 14. (po rusky)
  • KRALICKIJ, A.. Mesjaceslov na 1866 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1865. Kapitola A. V. Duchnovič, krilošanin Prjaševskij. (po rusky)
  • KRALICKIJ, A.. Mesjaceslov na 1866 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1865. Kapitola Sv. Kirill i Mefodij, Slavjanskije apostoly. (po rusky)
  • A. KR.. Mesjaceslov na 1868 god. Užhorod : Obščestvo sv. Vasylija Velykoho, 1867. Kapitola O suďbe slanjanskogo obrjada po smeri sv. Kirilla i Mefodija. (po rusky)

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť