Angličtina

západogermánsky jazyk pôvodom z Anglicka
(Presmerované z Anglický jazyk)

Angličtina je západogermánsky jazyk, ktorým sa hovorilo v ranom stredoveku v Anglicku a neskôr sa stal popredným jazykom medzinárodného diskurzu v dnešnom svete. Názov nesie podľa Anglov, jedného zo starogermánskych národov, ktoré sa sťahovali do oblasti Veľkej Británie, kde sa neskôr pomenovali ako Anglicko. Obidva názvy pochádzajú z Anglie, polostrova v Baltskom mori. Angličtina má najbližšiu príbuznosť s frízštinou a dolnosasčinou, zatiaľ čo jej slovnú zásobu významne ovplyvňovali ďalšie germánske jazyky, najmä stará nórčina (severogermánsky jazyk), ako aj latinčina a francúzština.

Angličtina
(English)
RegiónBritské ostrovy (pôvodne)
Anglicky hovoriaci svet
Počet hovoriacichrodný jazyk: 360 - 400 miliónov (2006)
druhý jazyk: 750 miliónov;
ako cudzí jazyk: 600 - 700 miliónov
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
PísmoLatinka
Postavenie
Úradný jazyk67 krajín
27 nezvrchovaných štátov
Rôzne organizácie:
- OSN
-
- atď.
Regulátoržiadny
Jazykové kódy
ISO 639-1en
ISO 639-2eng
ISO 639-3eng
SILeng
Mapa rozšírenia
English language distribution.svg

██ Regióny, kde je väčšinou materinským jazykom angličtina


██ Regióny, kde je angličtina úradným jazykom, ale nie väčšinovým materinským jazykom

Wikipédia
Adresaen.wikipedia.org
PomenovanieWikipedia, the free encyclopedia
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Základné frázy jazyka Angličtina
Ánoyes
Nieno
Možnomaybe
AhojHi, Hello (pri stretnutí)
Bye (pri rozlúčke)
DovideniaGoodbye
ĎakujemThank you
PrepáčteSorry, Excuse me
Hovoríš po anglicky?Do you speak English?
Ľúbim ŤaI love you
Všeobecná deklarácia ľudských práv
All human beings are born free and equal in dignity and rights. They are endowed with reason and conscience and should act towards one another in a spirit of brotherhood.
EN (ISO 639-1)

Angličtina sa vyvinula v priebehu viac ako 1400 rokov. Najskoršie formy angličtiny, skupina západogermánskych (ingvaeonských) dialektov, ktoré do Veľkej Británie priniesli anglosaskí osadníci v 5. storočí, sa súhrnne nazývajú stará angličtina. Stredná angličtina sa začala koncom 11. storočia dobytím Anglicka Normanmi; bolo to obdobie, v ktorom bola angličtina ovplyvnená starou francúzštinou, najmä prostredníctvom jej staronormanského dialektu. Ranná moderná angličtina sa začala koncom 15. storočia zavedením kníhtlače do Londýna, tlačou Biblie kráľa Jakuba a začiatkom Veľkej samohláskovej zmeny.

Moderná angličtina sa šíri po celom svete od 17. storočia globálnym vplyvom Britského impéria a Spojených štátov. Vďaka všetkým typom tlačených a elektronických médií týchto krajín sa angličtina stala popredným jazykom medzinárodného diskurzu a lingua franca v mnohých regiónoch a profesionálnych kontextoch, ako sú veda, navigácia a právo. Moderná anglická gramatika je výsledkom postupnej zmeny od typického indoeurópskeho závislého značkovacieho vzoru s bohatou inflexnou morfológiou a relatívne voľným slovosledom k väčšinou analytickému vzoru s malým skloňovaním, pomerne ustálenému slovosledu a komplexnému syntaxu. Moderná angličtina sa pri vyjadrovaní zložitých časov, aspektov a nálady spolieha viac na pomocné slovesá a slovosled, ako aj na pasívne konštrukcie, opytovacie prostriedky a nejakú negáciu.

Angličtina je podľa počtu hovoriacich najpoužívanejším jazykom a po štandardnej čínštine a španielčine tretím najviac hovoreným rodným jazykom na svete. Je to najrozšírenejší druhý jazyk a je buď úradným jazykom, alebo jedným z úradných jazykov v takmer 60 zvrchovaných štátoch. Existuje viac ľudí, ktorí sa ho naučili ako druhý jazyk, než rodených hovoriacich. K roku 2005 sa odhadovalo, že anglicky hovorilo viac ako 2 miliardy ľudí. Angličtina je hlavným materinským jazykom v Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande a v Írsku a bežne sa ním hovorí v niektorých oblastiach Karibiku, Afriky a južnej Ázie. Je jedným z úradných jazyk OSN, Európskej únie a mnohých ďalších svetových a regionálnych medzinárodných organizácií. Je to najrozšírenejší germánsky jazyk, ktorý predstavuje najmenej 70% hovoriacich tohto indoeurópskeho obyvateľstva. Anglicky hovoriace osoby sa nazývajú „anglofóny“. Variabilita medzi prízvukmi a dialektmi angličtiny používanými v rôznych krajinách a regiónoch - z hľadiska fonetiky a fonológie a niekedy aj slovnej zásoby, frazémy, gramatiky a pravopisu - zvyčajne nebráni porozumeniu hovoriacich iných dialektov, aj keď môže dôjsť k vzájomnej nezrozumiteľnosti na krajných koncoch dialektového kontinua.

KlasifikáciaUpraviť

Angličtina je indoeurópsky jazyk a patrí do západogermánskej skupiny germánskych jazykov.

HistóriaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Historický vývoj angličtiny

Germánsky hovoriace kmene z rôznych častí severozápadného Nemecka (Sasi, Anglovia) a Jutska (Jutovia) v 5. storočí nášho letopočtu vpadli do východného Anglicka. Tu sa ich jazyk, anglosaština, rozšírila buď tým, že novo príchodzie pôvodné keltské obyvateľstvo vytlačili, alebo došlo k postupnej asimilácii a pôvodní obyvatelia postupne jazyk a kultúru novo panujúcej vrstvy prijali. Angličtina je teda svojím pôvodom anglo-frízský jazyk.

Nech už bol postup jej rozširovania akýkoľvek, jednotlivé germánske dialekty sa časom zlúčili do jazyka dnes nazývaného „staroangličtina“, ktorý pripomínal niektoré dnešné nárečia severozápadného pobrežia Nemecka a Holandska (resp. Frízska). Písaná angličtina si dlho ďalej udržovala svoju syntetickú štruktúru a viac-menej bola tvorená jedným literárnym štandardom. Oproti nej hovorená staroangličtina túto štruktúru postupom doby strácala a stávala sa viac analytickou. Prišla o komplexnejší systém práce s podstatnými menami a začala sa viac spoliehať na predložky a pevné poradie slov. Predpokladá sa tiež, že bola ovplyvňovaná vývojom bretonských jazykov. Neskôr bola ovplyvnená i príbuznou staronórčinou patriacou medzi severogermánské jazyky, ktorú používali Vikingovia usídlení predovšetkým v severných oblastiach a pri východnom pobreží až k dnešnému Londýnu v historickej oblasti dnes známej ako Danelaw.

Slovná zásobaUpraviť

Slovná zásoba angličtiny obsahuje veľký podiel slov cudzieho pôvodu, a to prevažne z románskych jazykov. Francúzština mala na angličtinu zásadný vplyv, nakoľko bola 300 rokov úradným jazykom Anglicka (11 až 14 storočie). Preto bolo z tohto jazyku do angličtiny prevzatých mnoho slov, napr. language - langue (jazyk), grand - grande (veľký), parrot - perroquet (papagáj). Slová germánskeho pôvodu (resp. anglosaské alebo odvodené zo škandinávskych jazykov) vrátane všetkých zámen a spojok bývajú kratšie než latinské slová a sú bežnejšie v každodennej reči. Dlhšie slová latinského pôvodu sú často považované za elegantnejšie a sú preferované v písomnom prejave.

Bohatstvo jazyka spočíva v množstve rôznych variantov rozdielnych významov a odtieňov umožňujúcich komplexne a presne vyjadriť popisované myšlienky. Angličtina je typická aj svojou prispôsobivosťou. Do bežného použitia ľahko prijíma technické termíny, často dokonca celé nové frázy. Na formovanie anglickej slovnej zásoby má zásadný vplyv stúpajúci počet anglicky hovoriacich ľudí po celom svete. Rôzne odtiene je možné pozorovať nielen medzi rodenými anglicky hovoriacimi z rôznych krajín (USA, Veľká Británia, Austrália, a pod.), ale aj medzi študentmi angličtiny, ktorý tento jazyk plynule používajú pracovne či na úradoch. Angličtina je oficiálnym jazykom v mnohých ľudnatých štátoch (India, Pakistan, Filipíny, až 24 afrických štátov, a pod.).

Vďaka rýchlemu technologickému pokroku sme do slovenčiny prevzali množstvo anglických slov. Niektoré sme udomácnili (víkend-weekend, hokej-hockey, džús-juice, míting-meeting, a pod.) a niektoré používame v originálnej podobe (online, cool, song, okay, notebook, a pod.). Navyše početná slovná zásoba európskych jazykov pochádza ešte z dávnych čias, kedy ako do slovenčiny, tak do angličtiny prenikali výrazy z latinčiny a gréčtiny (situácia-situation, administrátor-administrator, geografia-geography, cirkulácia-circulation, subjekt-subject, stabilný-stable, tradícia-tradition, a pod.).

Počet slovUpraviť

Angličtina má bohatú slovnú zásobu a schopnosť prijímať nové slová. Keďže však na rozdiel od ostatných veľkých jazykov neexistuje žiadny regulačný úrad, ktoré by nové slová "prijímal", je veľmi problematické určiť ich počet. Novotvary vznikajú predovšetkým v medicíne, vede a technológiách, ale aj v ďalších oblastiach.

Druhá editácia Oxford English Dictionary zahŕňa 600 000 slov, ale editori Merriam Webster 's Third New International Dictionary, Unabridged predpokladajú, že celkový počet je oveľa vyšší. Global Language Monitor po skombinovaní oxfordského slovníka a ďalších slovníkových zdrojov odhadol, že angličtina v súčasnosti obsahuje približne 990 000 slov.

Najčastejšie anglické slováUpraviť

Poradie Slovo
1 the
2 be
3 to
4 of
5 and
6 a
7 in
8 that
9 have
10 I
11 it
12 for
13 not
14 on
15 with
16 he
17 as
18 you
19 do
20 at
Poradie Slovo
21 this
22 but
23 his
24 by
25 from
26 they
27 we
28 say
29 her
30 she
31 or
32 an
33 will
34 my
35 one
36 all
37 would
38 there
39 their
40 what
Poradie Slovo
41 so
42 up
43 out
44 if
45 about
46 who
47 get
48 which
49 go
50 me
51 when
52 make
53 can
54 like
55 time
56 no
57 just
58 him
59 know
60 take
Poradie Slovo
61 people
62 into
63 year
64 your
65 good
66 some
67 could
68 them
69 see
70 other
71 than
72 then
73 now
74 look
75 only
76 come
77 its
78 over
79 think
80 also
Poradie Slovo
81 back
82 after
83 use
84 two
85 how
86 our
87 work
88 first
89 well
90 way
91 even
92 new
93 want
94 because
95 any
96 these
97 give
98 day
99 most
100 us

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť