Anna Zemanová

RNDr. Anna Zemanová, rod. Sedláková (* 12. september 1959, Topoľčany) je slovenská environmentalistka a politička. Od roku 2016 je poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sloboda a Solidarita (SaS), kde je členkou Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Zároveň je predsedníčkou poslaneckého klubu strany SaS. V SaS pôsobí od roku 2009 ako tímlíderka pre životné prostredie. Je matkou štyroch detí a má dve vnúčatá. Ako folkloristka sa angažuje vo Vajnorskom okrášľovacom spolku.

Anna Zemanová
Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky
Momentálne v úrade
od 23. marec 2016
Predsedníčka poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita
Momentálne v úrade
od 2020
Natália Blahová
Poslankyňa zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja
V úrade 2009 – 2017
Starostka mestskej časti Bratislava – Vajnory
V úrade 2002 – 2006
Marian Pružina Ján Mrva
Biografické údaje
Narodenie	12.9.195912. september 1959 (65 rokov) Topoľčany, ČSR
Politická strana	SaS (od 2012)
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave
Profesia	ekologička, politička
Národnosť	slovenská
Rodina
Deti	4
Politický portál  Biografický portál

Životopis

Narodila sa 12. septembra 1959 v Topoľčanoch, kde jej rodičia v tom čase pracovali. Absolvovala tam aj prvý ročník základnej školy. Základnú školu už ukončila v Bratislave. Následne nastúpila na Gymnázium Ladislava Novomeského na Tomášikovej ulici v Bratislave (1974 – 1978). Vysokoškolské vzdelanie získala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde ukončila odbor Inžinierska geológia, hydrogeológia a úžitková geofyzika. Na Katedre inžinierskej geológie pôsobila rok ako odborná asistentka. Po materskej dovolenke pracovala ako inšpektorka ochrany prírody v Obvodnom národnom výbore Bratislava V a v rokoch 1991 – 1992 ako odborná referentka v oblasti ochrany prírody na Mestskej správe pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava. V rokoch 1992 – 1993 bola riaditeľkou Strediska štátnej ochrany prírody v Bratislave. Spoluzakladala mimovládne združenie Asociácia priemyslu a ochrany prírody – APOP, kde pôsobila ako výkonná riaditeľka až do jej zvolenia za starostku mestskej časti Bratislava – Vajnory v roku 2002. Po ukončení volebného obdobia prijala výzvu na vytvorenie Oddelenia komunálnych úverov v Istrobanke a v činnosti špecialistky pre samosprávy pokračovala aj v nástupníckej ČSOB. Od roku 2011 pracovala ako SZČO pre viaceré súkromné spoločnosti ako manažérka pre životné prostredie a vodohospodárka.

Politická kariéra

V rokoch 1998 – 2002 pôsobila ako poslankyňa miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava - Vajnory. V komunálnych voľbách v roku 2002 bola zvolená za starostku Vajnor ako kandidátka koalície DÚ, DS a SZS. Funkciu vykonávala v rokoch 2002 – 2006. Ako starostka prispela k oživeniu folklórnych tradícií a zručností vo Vajnoroch, zaviedla tradíciu vajnorských dožiniek, pripravila úvodný projekt Malokarpatsko šúrskej cyklomagistrály, ktorá sa v neskoršom období transformovala na cyklotrasu JURAVA.^{[chýba zdroj]}

V roku 2005 kandidovala za stranu VPRED do vo voľbách do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) za obvod Bratislava III. Získala 886 hlasov a nebola zvolená.

V krajských voľbách v roku 2009 bola ako historicky prvá kandidátka za stranu Sloboda a Solidarita zvolená za poslankyňu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), získala 856 hlasov v obvode č. 5. Na BSK pôsobila ako členka Komisie pre životné prostredie a neskôr aj ako predsedníčka Finančnej komisie.

Do krajského zastupiteľstva kandidovala opäť v roku 2013, kedy bola zvolená za poslankyňu ako kandidátka koalície SDKÚ-DS, SZ, OKS, SMK-MKP, SaS, MOST-HÍD a KDH so ziskom 1 711 hlasov.Celkovo na BSK pôsobila dve volebné obdobia – do roku 2017. V rámci práce poslankyne BSK sa aktívne podieľala na príprave a tvorbe nového územného plánu kraja a konsolidácii finančnej situácie kraja. Zasadila sa za obnovu zatvorenej plavárne na SOŠ Na pántoch 9 v Bratislave, ako aj za využitie opustených priestorov v majetku župy pre projekt Nová Cvernovka a pre projekt komunitného centra Stará jedáleň. Zasadila sa za zavedenie prelomového dotačného mechanizmu z rozpočtu kraja, v ktorom sa po prvýkrát umožnilo financovať i projekty pre životné prostredie.

Tímlíderkou a autorkou programu SaS pre životné prostredie je od roku 2009. Do strany vstúpila v roku 2012. Vo voľbách v roku 2016 a 2020 bola zvolená ako poslankyňa NR SR. Obe volebné obdobia pôsobila ako členka Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Od roku 2019 do roku 2020 pôsobila ako náhradná členka Výboru pre európske záležitosti potom, ako bol Eugen Jurzyca z SaS zvolený za poslanca Európskeho parlamentu a v súčasnosti pôsobí aj ako členka Výboru pre obranu a bezpečnosť. Vo volebnom období 2020 – 2023 je tiež predsedníčkou poslaneckého klubu SaS.

Ochrana prírody

Ako riaditeľka APOP stála za revitalizáciou Vajnorských jazier a Štrkoveckého jazera v Bratislavskom Ružinove. Spolutvorila tiež projekt záchrany a obnovy vodného režimu Národnej prírodnej rezervácie Šúr.

Ako geologička dlhodobo presadzuje dôslednú sanáciu Vrakunskej skládky, z ktorej unikajú toxické látky do Žitného ostrova.

Bojovala i za ochranu vodárenského zdroja Sihoť, kde okrem iného navrhovala zastavenie ťažby dreva, realizáciu opatrení na vodohospodárskych zariadeniach, zavedenie III. stupňa ochrany.

Za stranu SaS dlhodobo presadzovala novelu zákona „zviera nie je vec“, ktorou sa zo zvieraťa stáva živý tvor, zabraňuje sa týraniu a množiteľským mafiám.

V parlamente úspešne bojovala spolu s kolegom z SaS Karolom Galekom o zastavenie „biomasakra“, dotovania výroby elektrickej energie z drevnej štiepky. V zákone sa upravila definícia biomasy, považuje sa za ňu už len drevo z energetických porastov, nie zdravých stromov. Aktívne sa zasadzuje za transformáciu regiónu hornej Nitry a zastavenie dotácie výroby elektriny spaľovaním uhlia. Dlhodobo sa angažuje za zastavenie holorubov v slovenských lesoch a bojuje za účinnú ochranu prírody.

Záujmy

Príroda, lyžovanie, folklór – zakladateľka a členka správnej rady FS Vajnorský okrášľovací spolok.