Antibiotikum
Antibiotiká (grec. anti- = proti, bios = život, skratka ATB) sú lieky ničiace alebo spomaľujúce rast mikroorganizmov. Vďaka svojmu antimikrobiálnemu účinku sú používané na liečbu infekčných chorôb - najčastejšie bakteriálnych. Väčšinou patria do skupiny nízkomolekulových biogénnych látok.
História
upraviťNemecký vedec E. de Freudenreich izoloval v roku 1888 bakteriálny sekrét a zaznamenal jeho antibakteriálnu vlastnosť. Míľnikom v antibiotickej liečbe bol rok 1928, keď Alexander Fleming izoloval penicilín z huby Penicillium notatum. V polovici 30. rokov boli objavené sulfónamidy.
Účinok antibiotík
upraviťAntibiotiká majú niekoľko mechanizmov ako pôsobia na mikroorganizmy. Podľa toho, či mikroorganizmy zastavia rast alebo sú usmrtené, delíme antibiotické látky na bakteriostatické a baktericídne.
Typy účinku:
- zastavenie syntézy bunkovej steny,
- zmena v bunkovej membráne,
- zásah do intermediárneho metabolizmu baktérií,
- zásah do metabolizmu nukleových kyselín,
- zmena proteosyntézy na ribozomálnej úrovni.
Rozdelenie antibiotík
upraviťPodľa chemickej štruktúry sa delia :
- aminoglykozidy:
- beta-laktámy:
- karbapenémy:
- cefalosporíny a cefamycíny
- penicilíny
- širokospektrálne penicilíny:
- úzkospektrálne penicilíny (citlivé alebo rezistentné proti pôsobeniu betalaktamáz):
- monobaktámy
- glykopeptidy:
- oxazolidinóny:
- polyketidy:
- polypeptidy:
- chinolóny:
- základné chinolóny:
- fluorochinolóny:
- streptogramíny
- sulfónamidy:
- iné dôležité antibiotiká:
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antibiotikum
- Wikislovník ponúka heslo Antibiotikum