Anton Diabelli
Anton Diabelli (* 6. september 1781, Mattsee, Rakúsko – † 7. apríl 1858, Viedeň, Rakúsko) bol rakúsky skladateľ a hudobný nakladateľ.
Anton Diabelli | |
rakúsky skladateľ a hudobný nakladateľ | |
Základné informácie | |
---|---|
Narodenie | 6. september 1781 Mattsee, Rakúsko |
Úmrtie | 7. apríl 1858 (76 rokov) Viedeň, Rakúsko |
Hudobný smer | romantizmus |
Odkazy | |
Anton Diabelli multimediálny obsah na commons | |
Životopis
upraviťSkladateľov otec Nikolaus, narodený v Aurolzmünsteri, je v krstnom liste A. Diabelliho uvádzaný ako miestny hudobník, jeho matka Regina, rodená Moserová, pochádzala z hudobnej rodiny v Uttendorfe. Zosobášili sa 23. októbra 1780 vo farskom kostole svätého Vavrinca.
Prvé hudobné lekcie, a to v speve, hre na klavír a organ, dostával Anton Diabelli od svojho otca. V siedmich rokoch bol prijatý do kláštora Michaelbeuern, kde získal základné hudobné vzdelanie, ktoré neskôr rozširoval na benediktínskom gymnáziu v Salzburgu.
V roku 1796 nastúpil na Wilhelmove gymnázium v Mníchove, latinskú školu, pretože sa mal stať na prianie svojich rodičov kňazom. Aby mohol dokončiť svoje teologické štúdia, nastúpil v roku 1800 do cisterciánskeho kláštora Raitenhaslach. Diabelli ale napriek tomu pokračoval v komponovaní a stal sa známym vďaka svojej spolupráci s Michaelom Haydnom. Ten rozpoznal Diabelliho skladateľské nadanie a stal sa jeho učiteľom a zároveň ho aj podporoval.
Keď došlo v roku 1803 k sekularizácii kláštorov, ustúpil od svojho zámeru stať sa duchovným, a začal sa venovať výlučne hudbe. Jeho cesta viedla do Viedne k Josephovi Haydnovi, bratovi Michaela Haydna. Vo Viedni získal skoro svoje hudobné meno ako učiteľ hry na klavír a gitaru. Netešil sa len uznaniu bratov Haydnových, ale spriatelil sa tiež s Ludwigom van Beethovenom. Priateľstvo s Beethovenom viedlo neskôr k vzniku 33 variácií (Diabelliho variácie, op. 120), ktoré Beethoven dokončil v roku 1823, a ktoré sú jeho posledným veľkým klavírnym dielom. Dielo bolo vytvorené na základe jednoduchého valčíku zloženého Diabellim.
Diabelliho gitarovú tvorbu ovplyvnil rok 1807, kedy do Viedne prišiel taliansky gitarový virtuóz Mauro Giuliani, ktorého hudobné schopnosti viedli Diabelliho k napísaniu mnohých gitarových skladieb (pre sólovú gitaru, gitarové dua a tria, komorná hudba pre gitaru, atď.).
Diabelli bol viackrát za svoju činnosť vyznamenaný. Hudobný spolok salzburského chrámu ho menoval čestným členom, vyznamenanie za svoju činnosť získal aj od rakúskeho cisára. Anton Diabelli je pochovaný na cintoríne Sv. Marxa vo Viedni.
Nakladateľom
upraviťV roku 1818 poznal Diabelli nakladateľa Petra Cappiho a následne spoločne prevádzkovali obchod s hudobninami a nakladateľstvo. Od roku 1824 prevádzkoval Diabelli obe inštitúcie samostatne a stal sa hlavným vydavateľom známeho skladateľa Franza Schuberta.
Tvorba
upraviťDiabelliho viac než 200 kompozícií obsahujú snáď všetky hudobné diela ako klavírne skladby pre dve a štyri ruky, vyučovací a študijní materiál k hre na klavír a gitaru, orchestrálne diela, komorné hudobné diela, operety, opery, kantáty, omše, ofertóriá, atď.
Jeho chrámová hudba je vysoko cenená kvôli svojej prístupnosti a uskutočniteľnosti. Zvlášť pastorálna omša, opus 147 a zemská omša, opus 107 sú dnes veľmi často uvádzané. So svojimi hudobno-dramatickými dielami Diabelli oproti tomu príliš veľký úspech nezaznamenal.
Ako trvalo cenené diela sa bezpochyby ukazujú jeho klavírne skladby pre dve a štyri ruky, ktoré predstavujú pedagogicky hodnotný študijní materiál pre hudobnú výuku.
Z doby, kedy vyučoval hru na gitaru, pochádza gitarová škola a iné didaktické práce. Pre gitaru písal sonáty, sonatíny a serenády (rovnako v spojení so sláčikovými a dychovými nástrojmi i klavírom).
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anton Diabelli na českej Wikipédii.