Anton Mária Vácval

Anton Mária Vácval SDB (* 30. máj 1908, Ostratice – † 6. február 2000, Pezinok) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián, „Páterko“.

Anton Mária Vácval
Štát pôsobeniaČesko-Slovensko Česko-Slovensko
Prvá slovenská republika Prvá slovenská republika
Biografické údaje
Narodenie30. máj 1908
Ostratice, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie6. február 2000 (91 rokov)
Pezinok, Slovensko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaSaleziáni Don Bosca
Kňaz
Kňazská vysviacka7. júl 1935 (27 rokov)
Ľubľana, Juhoslovanské kráľovstvo

ŽivotopisUpraviť

Narodil sa 30. mája 1908 v Ostraticiach, okr. Partizánske. V roku 1920 odišiel do saleziánskeho ústavu Božského Srdca v Ríme. Tam absolvoval gymnaziálne štúdiá. Od roku 1931 študoval teológiu v Ľubľane, kde ho 7. júla 1935 vysvätili za kňaza. Po vysviacke pôsobil v saleziánskych strediskách na Slovensku. Najprv v Šaštíne, roku 1939 v Hronskom Beňadiku, a od roku 1941 v Trnave-Kopánke. Od júna do septembra 1945 zastupoval v Myjave. Od roku 1945 pôsobil v Michalovciach. Roku 1949 sa stal správcom farnosti v Bratislave-Jarovciach, v roku 1952 v Ardanovciach a roku 1958 v Dedinke. V roku 1961 stratil štátny súhlas na pastoráciu a musel odísť do výroby. Od roku 1962 bol duchovným u sestier Premonštrátok v Ústave sociálnej starostlivosti v Lipovej. Roku 1988 odišiel na dôchodok do Šurian, kde vypomáhal v pastorácii. Neskôr sa presťahoval do Charitného domova v Pezinku, kde 6. februára 2000 aj zomrel. Pochovaný je v rodisku, v Ostraticiach.

Stručný životopis v bodochUpraviť

Literárna tvorbaUpraviť

V 80. rokoch publikoval desiatky článkov v Katolíckych novinách a v Duchovnom pastierovi. Zameral sa najmä na osobnosť dona Bosca a jeho dielo, na sv. Dominika Sávia a Žofiu Bosniakovú. Venoval sa dejinám Mariánskej Čeľade – pútnického miesta s pavlínskym kláštorom (Mária család pri Nových Zámkoch). Je autorom životopisu Žofie Bosniakovej, ktorý dokončil v roku 1968 a rozširoval sa ako samizdat; knižne vyšiel až v roku 1991 v Šuranoch. Jeho ďalšie väčšie diela zamerané na osobnosti svätých ostali v rukopise. Jeho „Pieseň vekov“ je ojedinelé dielo zborovej recitácie, ktoré bolo sfilmované. Tiež písal aj divadelné hry a niekoľko dokumentačných prác.

  • Začiatky slovenského saleziánskeho diela v Ríme, Perose Argentine a v Alžírsku, rukopis 1976
  • Malý hrdina z katakomb
  • Verná snúbenica, Cultores sanctae agnetis – Roma, 78 strán
  • Zriedkavý hrdina
  • Žena – hrdinka Žofia Bosniaková

LiteratúraUpraviť

  • KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 287 - 288.
  • KUBANOVIČ, Zlatko: Kňaz, literát a propagátor miništrantského hnutia. In: Don Bosco dnes, 45 (2014), č. 3, s. 26 – 27.[1]