Anton Prídavok

Anton Prídavok (* 28. máj 1904, Kežmarok - † 12. máj 1945, Ružomberok) bol slovenský básnik, osvetový pracovník, publicista. Pseudonym: Anton Kompánek; A.P. Umkin; K.Ž. Marčan; Peter Boleráz; strýc Anton; Zemkin.

Anton Prídavok
slovenský národovec, básnik, osvetový pracovník, publicista
Anton Prídavok
Narodenie28. máj 1904
Kežmarok, Slovensko
Úmrtie12. máj 1945 (40 rokov)
Ružomberok, Slovensko
RodičiaJozef Prídavok a Zuzana Prídavková
SúrodenciPeter Prídavok, Marián, Jozef, Ján
ManželkaMária Hajková

Jeho otec bol Jozef Prídavok, matka Zuzana rod. Okáľová a manželka Mária rod. Hajková.

ŽivotopisUpraviť

Anton Prídavok sa narodil 28. mája 1904 v Kežmarku v rodine železničných zamestnancov, v dôsledku čoho sa často rodina sťahovala. Neskôr študoval na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi a v Prešove. V roku 1918 prestúpil na učiteľský ústav a v roku 1922 zmaturoval. Anton Prídavok pochádzajúci z uvedomelej slovenskej rodiny, mal ďalších štyroch bratov, pričom všetci piati sa významnou mierou zapísali do slovenských dejín. Najstarší Peter Prídavok pôsobil v Londýne ako vedúci slovenského vysielania BBC. Bratia Prídavkovci Anton, Peter, Marián, Jozef a Ján patrili medzi vzdelanú slovenskú generáciu, mimoriadne publikačne a redakčne činnú. Okrem osvetovej, literárnej, dramatickej a básnickej činnosti, Anton Prídavok patril k prvým priekopníkom, ktorí položili základy rozhlasového života na východnom Slovensku. Organizoval rozhlasové vysielanie v Košiciach, neskôr po okupácii južného Slovenska horthyovským Maďarskom vybudoval rozhlasové štúdio v Prešove. V rokoch 1927 až 1932 bol oblastným tajomníkom literárno-dramatického oddelenia Slovenskej ligy. Súčasne má nemalý podiel na položení základov profesionálnej scény dnešného Divadla Jonáša Záborského v Prešove, kde založil divadelný krúžok "Záborský," v ktorom bol režisérom a dramaturgom.

Počas Druhej svetovej vojny sa postavil jednoznačne voči pangermanizmu a nastupujúcemu nemeckému fašizmu. Zúčastnil sa občianskeho odboja a ako riaditeľ rozhlasu v Prešove odišiel už počas prvých dní Slovenského národného povstania do Banskej Bystrice. Pre potreby Slobodného Slovenského vysielača dal tajne do Banskej Bystrice premiestniť technickú aparatúru a rozhlasový archív. Po potlačení SNP a následnom krvavom pohone na príslušníkov povstaleckého hnutia bol v januári 1945 chytený nemeckým gestapom. Väznený, vypočúvaný a mučený sa dočkal oslobodenia, no v dôsledku prežitých útrap zomrel tri dni po skončení vojny v Ružomberku 12. mája 1945 a to iba ako 41 ročný.

OcenenieUpraviť

  • Roku 1947 dostal št. cenu in memoriam za rozhlasovú činnosť v národnooslobodzovacom boji

DieloUpraviť

  • Vrásky času, Košice roku 1926
  • Do videnia, Bratislava roku 1940
  • Valaška a dukáty, Martin roku 1942
  • Svitanie na východe, Bratislava roku 1928
  • Poklad na Hradisku, Bratislava roku 1948
  • Nové časy idú, Martin roku 1933
  • Pribina, Martin roku 1941

LiteratúraUpraviť

Externé odkazyUpraviť