Appenzellský salašnícky pes
Apenzellský salašnícky pes je plemeno psa uznané pod FCI v skupine II pod číslom 46.
| Appenzellský salašnícky pes | |
|---|---|
 | |
| Krajina pôvodu | Švajčiarsko |
| FCI kód | 2.3.46 |
| Štandardy | FCI |
| Výška | 50-54 cm (suky) 52-56 cm (psy) |
| Hmotnosť | 23-30 kg |
| Pôvodné určenie | pastiersky, strážny a sedliacky pes |
| Terajšie určenie | pastiersky, strážny pes a spoločník |
| Názov v krajine pôvodu | Appenzeller Sennenhund, Appenzellerhund, Appezöller Bläss |
| Synonymá | Appenzeller |
| Zaužívaná skratka | APZ |
Zoznam psích plemien Psí portál
| |
História upraviť
V roku 1853 bol appenzellský salašnícky pes po prvýkrát popísaný v časopise "Život zvierat alpského sveta" ako "štekajúci, krátkosrstý, stredne veľký, viacfarebný salašnícky pes", "plemeno vyznačujúce sa pravidelným pruhom bielej farby, čiastočne používané ku stráženiu chatrčí, čiastočne k paseniu stád". V roku 1895 vyzval veľký zástanca plemena, starosta Max Sieber SKG, aby pre appenzellských salašníckych psov niečo urobili. V roku 1898 udelil vládny poradný zbor kantóna St. Gallen 400 švajčiarskych frankov na pozdvihnutie chovu appenzellských salašníckych psov. Na príkaz SKG bola založená komisia, aby stanovila charakteristické znaky plemena. Na výročnom jarmoku v Alstätten sa objavilo 9 psov a 7 súk. Získali prémie vo výške od 5 do 10 švajčiarskych frankov. Následne na prvej medzinárodnej výstave psov vo Winterhure v roku 1898 sa v pokusne zavedenej triede objavilo osem appenzellerov. Vďaka pobádaniu Prof. Dr. Alberta Heima, ktorý sa angažoval za švajčiarske salašnícke psy a appenzellského salašníckeho psa aj pomenoval, bol v roku 1906 založený „Klub appenzellských salašníckych psov“ s cieľom viesť a udržať plemeno v svojej prirodzenosti. Povinnými zápismi šteniat do plemennej knihy appenzellských salašníckych psov sa začal cielený čistý chov. V roku 1914 vypracoval Prof. Dr. Alebert Heim prvý platný štandard plemena. Prapôvodná oblasť chovu bola Appenzell, dnes je plemeno rozmiestnené po celom Švajčiarsku a chová sa aj za hranicami krajiny. Pojem "appenzellský salašnícky pes" je dnes jasne stanovený a plemeno ako také je jednoznačne vyčlenené spomedzi ostatných švajčiarskych salašníckych psov. Aj keď má appenzellský salašnícky pes mnoho milovníkov, je chovateľská základňa stále ešte veľmi malá. Iba zodpovedným, uvedomelým a pozorným chovom bude možné jeho prirodzené a vynikajúce dedičstvo prehlbovať a upevňovať.
Toto plemeno je na Slovensku stále veľmi neznáme, aj napriek tomu, že je výnimočné. Je to pôvodné plemeno spomedzi 4 salašníckych psov. Z appenzellera boli vyšľachtení bernský, entelebušský aj veľký švajčiarsky salašnícky pes.
Temperament a využitie upraviť
Appenzeller je veľmi činorodý pes, ktorý potrebuje veľa pohybu. Jeho temperament a povaha ho predurčujú na široké využitie, či už ako pastierskeho, záchranárskeho psa, je vhodný na agility a smelo postráži dom. Miluje vodu, je skvelý plavec. Toto plemeno treba od šteňata výchovávať a venovať sa mu, inak svoju energiu presmeruje na deštruktívne správanie. Appenzeller miluje dlhé prechádzky, nikdy nebude otrávený či unavený. Nehodí sa pre ľudí, ktorí nemajú čas na jeho výchovu. Je veľmi učenlivý a pozorný. Appenzeller je povestný svojou dlhovekosťou a nemá takmer žiadne dedičné choroby (okrem dysplázie, ktorá sa vyskytuje u všetkých väčších plemien). Appenzeller je stredne veľký, všestranne využiteľný pes.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Appenzellský salašnícky pes
