Archangeľská oblasť

oblasť a federálny subjekt Ruskej federácie

Archangeľská oblasť je oblasť a federálny subjekt Ruskej federácie. Nachádza sa v Severozápadnom federálnom okruhu.

Poloha oblasti

Má rozlohu 587 400 km² a žije tu 1,34 milióna obyvateľov (podľa sčítania z roku 2002). Hlavným mestom oblasti je Archangeľsk.

Historická architektúra upraviť

Archangeľská oblasť je známa svojimi drevenými stavbami – kostolmi, kaplnkami, roľníckymi domami a farmami, a tiež mestskými domami. Voľba dreva ako stavebného materiálu je prirodzená pre región, takmer úplne pokrytý tajgou, ktorý je stále jedným z najväčších producentov dreva. Niektoré z týchto stavieb pochádzajú už zo 17. storočia. Za najvzácnejšie sú považované kostoly a kaplnky; takmer všetky, ktoré boli postavené pred rokom 1920, boli vyhlásené za kultúrne pamiatky na federálnej alebo miestnej úrovni. Na federálnej úrovni je chránených spolu viac ako 600 budov z dreva aj kameňa.[1] V obci Malyje Korely blízko Archangeľska bolo za účelom zachovania architektonického dedičstva zriadené etnografické múzeum pod šírym nebom.

Najpozoruhodnejšie sú trojdielne chrámové súbory, ktoré sa skladajú z dvoch kostolov (väčšieho, nevykurovaného, ktorý sa používa v lete, a menšieho, vykurovaného, ktorý sa používa v zime) a zvonice. Zachoval sa asi tucet takýchto trojdielnych drevených chrámových súborov. Najznámejší z nich – Kiži Pogost v Karelskej republike – je zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Väčšina takýchto súborov sa nachádza v Archangeľskej oblasti, napríklad v obciach Varzogory a Abramovskaja (Onežský obvod). Ďalšie pozoruhodné drevené kostoly sa nachádzajú v Kargopoľskom obvode (Oševenskoje, Krasnaja Ľaga, Saunino a ďalšie), Verchnetojemskom obvode (Sojezerskaja pustyň), Onežskom, Primorskom a Pleseckom obvode (Porženskij pogost). Napriek tomu, že sú chránenými pamiatkami, väčšina týchto budov je zanedbaných a pravidelne sa stávajú obeťami požiarov. V dôsledku toho väčšina chrámov, považovaných za majstrovské staviteľské diela, postupne zanikla.[2] Napríklad trojdielny chrámový súbor v Usť-Kože v Onežskom okrese zhorel roku 1985. Neďaleký a podobný trojdielny chrámový súbor Verchnemuďužskij pogost zhorel 10. augusta 1997.[3] Kostol a zvonica trojdielneho súboru v Ľadinách (Kargopoľský okres) zhoreli 6. mája 2013.[4]

V oblasti sa zachovali tiež niektoré z najlepších murovaných architektonických súborov v Rusku. Solovecký monastier (založený 1436, najstaršie zachované stavby pochádzajú zo 16. storočia) bol zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V meste Kargopoľ je viacero bielych kamenných kostolov, z ktorých najstaršia je katedrála Narodenia Krista z roku 1552. Vvedenský chrám (Uvedenia presvätej Bohorodičky do chrámu; 1688-1712) v Soľvyčegodsku je významným barokovým dielom – jedným z piatich zachovaných kostolov tzv. stroganovského baroka. Mestá Kargopoľ a Soľvyčegodsk klasifikovalo Ministerstvo kultúry Ruskej federácie ako historické mestá, z čoho vyplývajú isté obmedzenia pre výstavbu v ich historických centrách.[5]

Referencie upraviť

  1. Памятники истории и культуры народов Российской Федерации [online]. Moskva, Rusko: Министерство культуры Российской Федерации, Главный информационно-вычислительный центр, [cit. 2013-08-28]. Dostupné online. Archivované 2013-09-15 z originálu. (v ruštine)
  2. Русское деревянное зодчество [online]. Moskva, Rusko: Академия архитектуры СССР, 1942, [cit. 2013-08-28]. Dostupné online. (v ruštine)
  3. RAPENKOVA, Svetlana. Верховье [online]. 1942, [cit. 2013-08-28]. Dostupné online. (v ruštine)
  4. В Архангельской области сгорели уникальные деревянные церковь и колокольня из храмового комплекса [online]. ITAR TASS, 6. máj 2013, [cit. 2013-08-28]. Dostupné online. Archivované 2013-05-27 z originálu. (v ruštine)
  5. Приказ Министерства культуры Российской Федерации, Министерства регионального развития Российской Федерации от 29 июля 2010 г. N 418/339 г. Москва "Об утверждении перечня исторических поселений" [online]. Moskva, Rusko: Издательство "Российская газета", 29. 09. 2010, [cit. 2013-08-28]. Dostupné online. (v ruštine)

Iné projekty upraviť