Arginín
| Názov chemikálie | Arginín |
| Skratky | Arg
R |
| Chemický vzorec | C6H14N4O2 |
| Iné názvy | - |
| Molekulová hmotnosť | 174,2 g mol−1 |
| Bod varu | 244 °C |
| Hustota | 1,1 g cm−3 |
| Izoelektrický bod | 10,76 |
| pKa | 2,03 9,00 12,10 |
| CAS | 74-79-3 |
| EINECS číslo | 200-811-1 |
| |
Arginín čiže kyselina 2-amino-5-guanidinovalérová aminokyselina. Izomér L-arginín je jednou zo základných proteinogénnych aminokyselín. Je najbázickejšou proteínogénnou aminokyselinou. Vo vysokých množstvách je prítomný hlavne v protamínoch a v histónoch. Je esenciálna aminokyselina.
VplyvUpraviť
Je dôležitá zložka bielkovín, nevyhnutná pre ľudský organizmus hlavne v detskom veku. Je potrebný pre normálnu činnosť hypofýzy. Spolu s L-ornitínom stimuluje uvoľňovanie rastového hormónu. Arginín má vplyv na detoxikáciu v pečeni, vylučovanie amoniaku, tvorbu spermií, obličky, hojenie rán. Je tak isto potrebný pri syntéze bielkovín. Arginín ďalej prispieva k tvorbe kolagénu ktorý je dôležitou súčasťou u väzivových tkanív. Veľký význam má pri vytváraní neuroprenášača oxidu dusnatého (NO). Arginín a prekurzory pyruvátu majú ochranný účinok. Stimulovaním vylučovania glukagónu znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny.
Voľný arginín slúži v mnohých rastlinách ako zásobná a transportná forma dusíka.
ZdrojeUpraviť
UpozornenieUpraviť
Tehotné ženy, osoby trpiace schizofréniou by nemali používať L-arginín v tabletkovej forme. Je kontraindikovaný aj pri opare.
