Arginín
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Arginín (Arg, R) alebo kyselina 2-amino-5-guanidinovalérová je aminokyselina. Izomér L-arginín je jednou zo základných proteinogénnych aminokyselín. Je najbázickejšou proteínogénnou aminokyselinou. Vo vysokých množstvách je prítomný hlavne v protamínoch a v histónoch. Je to esenciálna aminokyselina.
Arginín | |
Všeobecné vlastnosti | |
Sumárny vzorec | C6H14N4O2 |
Synonymá | kyselina 2-amino-5-guanidinovalérová |
Fyzikálne vlastnosti | |
Molárna hmotnosť | 174,2 g/mol |
Teplota varu | 244 °C |
Hustota | 1,1 g/cm3 |
Ďalšie informácie | |
Číslo CAS | 74-79-3 |
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Chemické vlastnostiUpraviť
Arginín sa bežne pri fyziologickom pH vyskytuje ako amfión. Jeho izoelektrický bod je pri pH 10,76. Arginín podlieha celkom trom disociáciám a jeho hodnoty pKa sú 2,03, 9,00 a 12,10.
VplyvUpraviť
Je dôležitá zložka bielkovín, nevyhnutná pre ľudský organizmus hlavne v detskom veku. Je potrebný pre normálnu činnosť hypofýzy. Spolu s L-ornitínom stimuluje uvoľňovanie rastového hormónu. Arginín má vplyv na detoxikáciu v pečeni, vylučovanie amoniaku, tvorbu spermií, obličky, hojenie rán. Je tak isto potrebný pri syntéze bielkovín. Arginín ďalej prispieva k tvorbe kolagénu ktorý je dôležitou súčasťou u väzivových tkanív. Veľký význam má pri vytváraní neuroprenášača oxidu dusnatého (NO). Arginín a prekurzory pyruvátu majú ochranný účinok. Stimulovaním vylučovania glukagónu znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny.
Voľný arginín slúži v mnohých rastlinách ako zásobná a transportná forma dusíka.
ZdrojeUpraviť
UpozornenieUpraviť
Tehotné ženy, osoby trpiace schizofréniou by nemali používať L-arginín v tabletkovej forme. Je kontraindikovaný aj pri opare.