Artur Tudor

	Artur Tudor
	Waleský princ
Panovanie
Dynastia	Tudorovci
Biografické údaje
Narodenie	20. september 1486; Winchester, Anglicko
Úmrtie	2. apríl 1502 (15 rokov); Hrad Ludlow, Anglicko
Pochovanie	Worcesterská katedrála, Anglicko
Rodina
Manželka	Katarína Aragónska
Otec	Henrich VII.
Matka	Alžbeta z Yorku
Odkazy
	Artur Tudor; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Artur, waleský princ (* 20. september 1486 – † 2. apríl 1502) bol prvorodený syn kráľa Henricha VII., anglického kráľa, a Alžbety z Yorku, a teda bol následníkom anglického a waleského trónu. Kráľom sa však nikdy nestal, zomrel totiž skôr ako jeho otec. Po smrti Henricha VII. na trón nastúpil Arturov mladší brat, Henrich VIII.

Detstvo

Artur sa narodil v období, keď sa jeho otec, Henrich VII., snažil o posilnenie svojho postavenia na anglickom tróne. Bol pomenovaný podľa legendárneho kráľa Artuša, rytiera okrúhleho stola. Pokrstili ho vo Winchesterskej katedrále. Krstnými otcami mu boli Thomas Stanley, prvý gróf z Derby, a John de Vere, trinásty gróf z Oxfordu. Krstnou matkou mu bola Alžbeta Woodvilleová, stará mama z matkinej strany, ktorá ho počas obradu držala v náručí. Na krstinách mu bol udelený Rád kúpeľa (Order of the Bath), čo je britský vojenský rád.

Nie je známe, aké mal Artur zdravie. Francis Bacon ho opisuje slovami:

Narodil sa v ôsmom mesiaci a lekári ho dopredu odsúdili.

A niektorí historici sú toho názoru, že slabé zdravie mal po celý život a to viedlo k jeho predčasnej smrti.

Jeho jediný pôvodný portrét ho zobrazuje ako mladíka. Arturov vzhľad na portréte sa však jednoznačne líši od výzoru jeho mladšieho brata, budúceho Henricha VIII. Neexistujú historické záznamy, ktoré by spomínali Arturov vzťah k športu, ale pravdepodobne mal rád lukostreľbu. Na portréte má zobrazené typické tudorovské červené vlasy, malé oči a vysoko posadený nos. Artur sa výrazne podobal na otca a brata.

Zásnuby a spojenectvo

Arturov otec, Henrich VII., sa snažil čím skôr posilniť kráľovstvo prostredníctvom spojenectva so zjednoteným Španielskom, pričom mu išlo najmä o podporu španielskych katolíckych panovníkov, Izabeli I. Kastílskej a Ferdinanda II. Aragónskeho, aby sa vyhol francúzskemu vplyvu a možným bojom. Keď mal Artur dva roky, bolo dohodnuté manželstvo so španielskou princeznou, Katarínou Aragónskou (španielsky Catalina de Aragón) ako súčasť Dohody Medina del Campo. Plavovlasá Katarína bola najmladšia dcéra Izabeli a Ferdinda, ktorí sa v žiadnom prípade neponáhľali s vydajom svojej dcéry a hoci bola zmluva už dohodnutá, boli naklonení aj iným možnostiam. Ferdinand bol ochotný porušiť zmluvu, ak by existovali aj iní uchádzači o anglický trón. Preto bol v roku 1499 Eduard Plantagenet, sedemnásty gróf z Warwicku popravený sťatím hlavy a ďalší uchádzač o trón, Perkin Warbeck, ktorý bol, podľa niektorých súčasníkov, nemanželským synom Eduarda IV., bol obesený.

Tituly a vzdelanie

Vo veku troch rokov boli Arturovi udelené tituly waleský princ a gróf z Chesteru, a keď mal päť rokov, mu bol udelený Podväzkový rád, čo je britský rytiersky rád a bol založený kráľom Eduardom III. Artur ako následník trónu dostal vynikajúce vzdelanie. Jeho najvýznamnejšími vychovávateľmi a učiteľmi boli John Rede a slepý básnik Bernard André. Ďalším jeho učiteľom, ktorý dozeral na jeho vzdelanie medzi štrnástym a pätnástym rokom života, bol Thomas Linacre.

Bernard André napísal nedokončený životopis Henricha VII., ktorý obsahuje informácie, že Artur bol oboznámený so všetkými najlepšími autormi píšucimi po latinsky a grécky. Princovým správcom a pokladníkom bol sir Henrich Vernon. Práve s ním veľakrát Artur býval v jeho rezidencii Haddon Hall v Derbyshire. V tejto rezidencii bol špeciálny apartmán nazývaný Princova komnata (The Prince's Chamber), ktorej dvere boli zdobené Arturovým erbom.

Manželstvo

Katarína Aragónska, Arturova manželka

Počas dvoch rokov napísal Artur niekoľko listov svojej nastávajúcej neveste a Katarína mu na ne formálne odpovedala. No napriek tomu, že boli zasnúbení, pred svadbou sa nikdy nestretli a listy písali podľa pokynov svojich učiteľov a tie boli viac zdvorile ako vášnivé.

Snúbenci boli 19. mája 1499 zosobášení spôsobom, aký bol v tých časoch bežný – každý mal svadbu vo svojej rodnej zemi, pričom ženích, resp. nevesta, boli zastúpený niekým iným. Následne Katarínu poslali rodičia Ferdinand Aragónsky a Izabela Kastílska do Anglicka. Katarína sa so svojou družinou vydala na cestu, až keď mal Artur pätnásť rokov. Španielska infantka prišla do Anglicka 4. novembra 1501 a pár sa stretol na Dogsmersfielde v Hampshire. Všeobecne je veľmi málo známe, aké boli ich prvé pocity na stretnutí, ale Artur napísal Kataríninim rodičom, že bude „verný a milujúci manžel“, a svojím rodičom povedal, že bol nesmierne šťastný, keď „zbadal tvár svojej milej nevesty“.

O desať dní neskôr, 14. novembra 1501, boli zosobášení v Katedrále svätého Pavla.

Smrť

Portrét Artura, waleského princa

Mladomanželia čoskoro odcestovali na Hrad Ludlow na waleských hraniciach, kde mal Artur ako waleský princ a predseda waleskej a marcheskej Rady (The Council of Wales and Marches) bývať. O niekoľko mesiacov Artur aj Katarína vážne ochoreli vysoko nákazlivým ochorením vírusového pôvodu, známe ako Sweating sickness (alebo English sweate; latinsky sudor anglicus), ktorému v priebehu niekoľkých epidémií podľahlo niekoľko tisíc ľudí. V súčasnosti je toto ochorenie známe ako hemoragická horúčka s renálnym syndrómom. Artur chorobe podľahol a zomrel 2. apríla 1502. Niektorí historici sa však domnievajú, že zomrel na tuberkulózu, mor, prípadne cukrovku. Katarína skoro tiež zomrela, no podarilo sa jej uzdraviť a stala sa vdovou. Arturov brat Henrich, vojvoda z Yorku, nebol povýšený na waleského princa, kým nebolo isté, že Katarína nečaká Arturovo dieťa, ktoré by tento titul zdedilo.

Henrich sa po Arturovej smrti stal následníkom trónu a na trón nastúpil po otcovej smrti v roku 1509. Na svoju pozíciu nebol dostatočne pripravený, čo bolo vidno v prvých rokoch panovania vo veľkom vplyve starších štátnikov, akým bol napríklad kardinál Thomas Wolsey. Katarína sa osem rokov po Arturovej smrti vydala za Henricha, ktorý bol od nej o šesť rokov mladší.

Pohreb

Artura pochovali vo worcesterskej katedrále, kde dodnes stojí Oltár princa Artura. Oficiálnym trúchliacim bol sir Griffith Ryce, člen Arturovho služobníctva, ktorého hrob sa nachádza blízko Arturovho. Arturov otec, kráľ Henrich VII., sa pohrebu nezúčastnil. Dôvody jeho neprítomnosti nie sú známe, hoci sa diskutuje, že kráľ bol príliš smutný, aby sa ukázal na verejnosti. Takisto sa pohrebu nezúčastnila ani princova matka, Alžbeta z Yorku, a ani manželka Katarína Aragónska.