Asenovgrad

Asenovgrad (bulh. Асеновград) (v minulosti tiež známe ako Stanimachos, Stanimako, Estanimak, Skribencion a pod najdlhšie používaným názvom Stanimaka) je mesto v Bulharsku, nachádzajúce sa v Plovdivskej oblasti na úpätí pohoria Rodopy. Stredisko rovnomenného okresu. Je najväčším bulharským mestom, ktoré nie je administratívnym centrom oblasti.[1]

Asenovgrad
Асеновград
mesto
Asenovgrad-centyr.jpg
centrum mesta
Asenovgrad-coat-of-arms.svg
Erb
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Asenovgrad
Nadmorská výška 232 m n. m.
Súradnice 42°00′25″S 24°52′32″V / 42,006944°S 24,875556°V / 42.006944; 24.875556
Rozloha 78,012 km² (7 801 ha)
Obyvateľstvo 52 634 (2015)
Hustota 674,69 obyv./km²
PSČ 4230
Tel. predvoľba 0331
Bulgaria location map.svg
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Asenovgrad
Webová stránka: assenovgrad.com
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

GeografiaUpraviť

Asenovgrad leží v južnej časti Plovdivskej oblasti na severnom úpätí Západných Rodop na mieste, kde rieka Čaja opúšťa horský priesmyk, ktorý spája Hornotrácku nížinu s územím pri Egejskom mori.[2] Mesto leží približne 20 km od oblastného strediska Plovdiv. Mesto je odkryté len zo severu, zo všetkých ostatných strán je obklopené skalnými útesmi.[3]

Klimatické podmienkyUpraviť

V Asenovgrade sú vďaka jeho polohe častejšie zrážky, než je obvyklé v tejto časti Bulharska a svojho maxima dosahujú v septembri a októbri. Pomerne časté bývajú krupobitia. Čo sa týka ročných období, jar býva pomerne chladná, leto horúce, jeseň mierna a v zima obvykle nebýva veľmi studená. Snehová pokrývka sa väčšinou dlho neudrží. Je tu prítomný špecifický klimatický fenomén, takzvaný večernik (bulh. вечерник). Je to mierny južný (teda smerom z hôr do Hornotráckej nížiny) vietor, ktorý začína fúkať každý večer, pokračuje celú noc a prestáva okolo desiatej hodiny ráno na druhý deň.[4]

HistóriaUpraviť

Dávna históriaUpraviť

Územie mesta a okolia bolo osídlené už v dávnych dobách, čo dokladajú nálezy ešte z neskorej doby kamennej z obdobia až 3500 rokov pred Kr. Našli sa aj nálezy z obdobia eneolitu, neskorého neolitu a doby medenej.[5]

TráciUpraviť

Na území Tráci žili pomerne dlhý čas. Z tohto obdobia sa našlo veľké množstvo archeologických nálezov, najmä mohýl. Tiež na mieste Asenovej pevnosti existovalo v minulosti trácke opevnené sídlisko.[6]

Rímska ríšaUpraviť

V období kedy bolo územie pod nadvládou Rímskej ríše tu dochádzalo k častým nájazdom Gótov. Obyvateľstvo bolo stále z veľkej časti trácke. Aj z tohto obdobia sa našlo veľa vykopávok, ale najvýznamnejšou pamiatkou tejto doby ostávajú zvyšky starej rímskej cesty, ktorá prechádzala územím mesta a okolo Asenovej pevnosti a viedla z Hornotráckej nížiny cez Rodopy do oblasti Egejského mora.[7]

Prvá bulharská ríša a Byzantská ríšaUpraviť

V období prvej bulharskej ríše sa Asenovgrad ako mesto nespomína nikde, na mieste Asenovej pevnosti, ale existovala opevnená osada. Počas nadvlády Byzantskej ríše sa Asenovgrad spomína v dokumentoch uchovaných v Bačkovskom monastieri z roku 1093 pod menom Stanimachos. V tomto období prebieha rozširovanie opevnenej osady na mieste Asenovej pevnosti. Po roku 1093 sa Asenovgrad spomína až v období Tretej krížovej výpravy v dokumentoch imperátora Fridricha Barbarossu a to pod menom Skribencion.[2][8][9]

Druhá bulharská ríšaUpraviť

V tomto období dosahuje aj mesto (nazývané už Stanimaka) aj Asenova pevnosť najväčšieho rozmachu a to hlavne za veľkej podpory cára Ivana Asena II., ktorý sa snažil dosiahnuť čo najväčšieho percenta slovanských obyvateľov v tomto regióne a tak pomáhal rozvoju mesta a v roku 1230 obnovil Asenovu pevnosť kde dal postavať veľký palác a množstvo ďalších stavieb vrátane chrámu. V roku 1246 sa oblasť dostáva dočasne opäť pod nadvládu Byzantskej ríše, ale už v roku 1254 je dobytá naspäť.[10]

Obdobie Osmanskej nadvládyUpraviť

Mesto Stanimaka padlo pod Osmanskú správu spolu s Plovdivom v roku 1364 a postihol ho podobný osud ako Plovdiv, keď bolo mesto pobúrané, poničené a mnoho obyvateľov zabitých. Obyvatelia Stanimaky, ale aj potom kládli tureckým okupantom pomerne veľký odpor, čo viedlo k zvláštnej a výnimočnej situácii, keď v Stanimake, narozdiel od drvivej väčšiny miest v bulharskej časti Osmanskej ríše, prakticky nežili tureckí obyvatelia (len bulharskí a grécki) a tak to ostalo po celý čas osmanskej nadvlády - v meste sa nachádzala turecká štvrť, ale bola mimo hraníc pôvodnej Stanimaky.

V období osmanskej nadvlády bola zničená Asenova pevnosť ako dôsledok bratskej vojny medzi dvoma synmi sultána Bajazída I.[11]

18. a 19. storočieUpraviť

Koniec 18. a začiatok 19. storočia boli pre Stanimaku čiernym obdobím. Mesto bolo dvakrát napadnuté a spustošené tzv. kărdžalijcami (tureckí fanatickí nájazdníci - väčšinou zbehovia z pravidelnej osmanskej armády a marodéri - z oblasti okolo mesta Kărdžali). V rokoch 1814 – 1816 postihla mesto aj epidémia moru.[12]

V období bulharského národného obrodenia bolo postavených veľa nových chrámov a v meste prebiehal spor medzi gréckymi a bulharskými cirkevnými predstaviteľmi o používaní bulharského jazyka ako jazyka liturgického (podľa osmanských zákonov mohla byť ako kresťanský liturgický jazyk používaná len gréčtina a tak bulharskí veriaci spadali pod správu gréckej pravoslávnej cirkvi, z ktorej vplyvu sa snažili vymaniť).[13]

Už na konci roku 1877 sa v meste začali objavovať tureckí uprchlíci, ktorí utekali pred postupujúcou ruskou armádou. Asenovgrad bol oslobodený od tureckej nadvlády po ťažkých bojoch pri dnešnej dedine Brestnik, ktoré prebiehali v noci zo 17. na 18. januára roku 1878. V priebehu noci začali mesto opúšťať najmä vyššie postavení tureckí obyvatelia a 18. januára ráno do mesta vstúpili prvé jednotky ruskej osloboditeľskej armády, ktoré boli s nadšením privítané miestnym obyvateľstvom.[14]

Po roku 1878Upraviť

Stanimaka ostáva po podpísaní Berlínskej zmluvy súčasťou Východnej Rumélie (provincie naďalej spravovanej Osmanskou ríšou). Aj tu ako aj inde na celom území Rumélie vznikajú miestne výbory, ktoré bojujú za zjednotenie s Bulharským kniežatstvom, ktoré sa stalo skutočnosťou v roku 1885.

V roku 1934 bolo na počesť cára Ivana Asena II. meno mesta zmenené na Asenovgrad.[15]

Pamiatky[1][16]Upraviť

V Asenovgrade sa nachádza veľké množstvo významných pamiatok z ktorých najväčšie zastúpenie majú pamiatky religiózne. Priamo v hraniciach mesta sa nachádza Gornovodenský monastier (a 4 ďalšie v blízkosti mesta - Arapovský monastier, Muldavský monastier, Kuklenský monastier a Bačkovský monastier), 15 kostolov a okolo 60 kaplniek. Z dôvodu tak vysokého počtu religióznych pamiatok (v rámci nie tak veľkého mesta) nosí Asenovgrad prezývku Bulharský Jeruzalem. Najvýznamnejšie z nich sú:

Svetské pamiatkyUpraviť

Najvýznamnejšie svetské pamiatky v Asenovgrade sú:

Religiózne pamiatkyUpraviť

Najvýznamnejšie religiózne pamiatky v Asenovgrade sú:

Asenovgradské kaplnkyUpraviť

V Asenovgrade sa nachádza veľké množstvo kaplniek (celkovo okolo 60). Sú k videniu vo všetkých častiach mesta, niektoré sú položené vysoko na skalných útesoch nad mestom. Niektoré z nich sú napríklad:

Miestne tradícieUpraviť

Trifon ZarezanUpraviť

Trifon Zarezan, alebo tiež deň svätého Trifona sa oslavuje 1. februára. Keďže tento deň je sviatkom patróna vína, svätého Trifona, sú v Asenovgrade oslavy brané veľmi vážne, pretože ide o jeden z tradičných bulharských vinárskych regiónov.

KalinicaUpraviť

Tento sviatok je známy aj pod názvom Eňovica a je obyčajom unikátnym pre mesto Asenovgrad. Predpokladá sa, že ako veľká časť iných sviatkov ide o premiešanie kresťanských a pohanských tradícií a je spojené s oslavou Bohorodičky. Počas tohto sviatku bývajú malé dievčatá (3 roky a menej) obliekané do bielych svadobných šiat a každá mestská štvrť si volí najkrajšiu z nich, tzv. bulku (bulka je grécky výraz pre mladú krásnu nevestu).

Liturgický sprievod (púť)Upraviť

Koná sa každoročne na Veľkonočný pondelok a v rámci sprievodu sa prenáša ikona (je považovaná za zázračnú a bola prinesená do Bačkovského monastiera už v 14. storočí) presvätej Bohorodičky z Bačkovského monastiera na miesto nazývané Kluvijata do malej kaplnky svätých Archanjelov. Neskôr sa odnáša naspäť do Bačkovského monastiera.[17]

GalériaUpraviť

Partnerské mestáUpraviť

ReferencieUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Asenovgrad

Externé odkazyUpraviť