Asertívne právo
Asertívne právo je každé z desiatich základných asertívnych práv, ktoré sformuloval autor Manuel J. Smith. Tieto práva sa vyučujú ako súčasť rozvoja osobnosti na odstránenie neasertívneho, manipulatívneho správania z medziľudskej komunikácie.
Asertivita je popri agresivite a pasivite tretí spôsob medziľudského správania. Je pre všetkých zúčastnených výhodnejšia než manipulatívnosť a jej zaradenie do komunikačnej výbavy vyplýva aj z priaznivej spätnej väzby.
Asertívne práva vyplývajú z práva každého človeka rešpektovať jeho ľudskú dôstojnosť, slobodu a právo mať svoj názor a slobodne sa rozhodovať.
Desať základných asertívnych práv upraviť
Desať základných asertívnych práv[1] formuloval M. Smith v knihe Keď poviem nie, cítim sa previnilo[2].
- Právo sám posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky a emócie a byť za ne sám zodpovedný.
- Právo neponúkať žiadne výhovorky, ani ospravedlnenia vysvetľujúce svoje správanie.
- Právo sám posúdiť mieru zodpovednosti za riešenie problémov ostatných ľudí.
- Právo zmeniť názor.
- Právo robiť chyby — a byť za ne zodpovedný.
- Právo povedať ja neviem.
- Právo byť nezávislý od dobrej vôle a mienky iných.
- Právo robiť nelogické rozhodnutia.
- Právo povedať ja nerozumiem.
- Právo povedať je mi to jedno.
Asertívne práva slúžia ako prostriedok na ochranu práv a dôstojnosti jednotlivca v prípade manipulácie. I keď samy o sebe nie sú návodom na správanie, sú filozofickým základom asertívnych komunikačných techník, ktoré vedú k priamej, otvorenej a slobodnej komunikácii, k zachovaniu si sebaúcty a pôsobia kontramanipulatívne.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Wikiknihy ponúkajú texty a príručky na tému Asertívne právo
Referencie upraviť
- ↑ http://www.bbc.co.uk/dna/h2g2/pda/A2998551?s_id=2
- ↑ Manuel J. Smith: When I Say No, I Feel Guilty, 1975.