August III. (Poľsko)
August III. (* 17. október 1696, Drážďany, Sasko – † 5. október 1763, Drážďany) bol poľský kráľ a veľkoknieža litovský a tiež saský kurfirst. Ako saský kurfirst vládol pod menom Fridrich August II.
August III. | |
kráľ Poľska | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Wettinovci |
Panovanie | 1733 – 1763 |
Korunovácia | 2. február 1676, Krakov |
Predchodca | Poľsko a Litva: Stanislav I. Leszczyński Sasko: August II. Silný |
Nástupca | Poľsko a Litva: Stanislav II. August Sasko: Fridrich Kristián |
Biografické údaje | |
Narodenie | 17. október 1696 Drážďany, Sasko |
Úmrtie | 5. október 1763 (66 rokov) Drážďany, Sasko |
Rodina | |
Manželka | |
Otec | August II. Silný |
Matka | Kristína Eberhardína Hohenzollernová |
Odkazy | |
August III. (multimediálne súbory na commons) | |
Životopis
upraviťMladosť
upraviťNarodil sa ako jediný syn poľského kráľa a saského kurfirsta Augusta II. Silného a jeho manželky Kristíny Eberhardíny, dcéry Kristiána Ernesta, markgrófa z Brandenburg-Bayreuthu, a jeho druhej manželky Sofie Lujzy Württemberskej. Manželstvo Augustových rodičov bolo čisto politickým a veľmi nešťastným zväzkom. Starostlivosť o chlapca prevzala jeho babička, matka Augusta II. Anna Žofia Dánska.
Už od roku 1704 sa uvažovalo o jeho sobáši s Máriou Jozefou (* 1699 – † 1757), najstarším dieťaťom cisára Jozefa I. a jeho manželky Amálie Wilhelmíny Brunšvicko-lüneburskej. Mária sa však nesmela vydať za nekatolíka. V roku 1712 August konvertoval ku katolíctvu a rokovania začali naberať konkrétnejšie obrysy. Dňa 20. augusta 1719 sa August vo Viedni s Máriou Jozefou oženil. Prostredníctvom tohto sobáša medzi Wettinovcami a Habsburgovcami ženíchov otec August II. Silný dúfal, že zaistí Sasku lepšiu pozíciu v prípadnej vojne o následníctvo Habsburskej monarchie. Najstarší syn páru Fridrich Kristián Saský ale nasledoval svojho otca a stal sa tiež saským kurfirstom.
Mária Jozefa mala teoretickú šancu stať sa dedičkou habsburských dŕžav, keby jej otec ani strýko nesplodili syna, o túto šancu ju však pripravila Pragmatická sankcia jej strýka Karola VI. v prospech jeho dcéry Márie Terézie. V roku 1740 si napriek tomu nárokovala rakúsky trón, nie však pre seba, ale pre svojho manžela; tento boj vzdala v roku 1742 a Sasko čoskoro s Rakúskom uzavrelo alianciu.
Po smrti svojho otca (1. februára 1733) sa August stal saským kurfirstom. Poľským kráľom sa stal za pomoci Rakúska a Ruska. Ako kráľ sa príliš o Poľsko nestaral a prenechával riešenie problémov na grófa von Brühl. V roku 1756 na Sasko zaútočilo Prusko. Po kapitulácii saskej armády odišiel August III. do Poľska a nechal svoju rodinu v Drážďanoch. Zomrel v roku 1763.
Potomkovia
upraviťS Máriou Jozefou mali sedem synov a osem dcér, štyri z týchto pätnástich detí však zomreli už v útlom veku:
- Fridrich August František Xaver (* 18. november 1720 – † 22. január 1721)
- Jozef August (* 24. október 1721 – † 14. marec 1728)
- Fridrich Kristián (* 5. september 1722 – † 17. december 1763), saský kurfirst ∞ 1747 princezná Mária Antónia Bavorská (* 1724 – † 1780), dcéra cisára Karola VII. Albrechta a Márie Amálie Habsburskej
- mŕtvo narodená dcéra (*/ † 23. jún 1723)
- Mária Amália (* 24. november 1724 – † 27. september 1760) ∞ 1738 španielsky kráľ Karol III. (* 1716 – † 1788), syn Filipa V. a Alžbety Farnese
- Mária Margaréta (* 13. september 1727 – † 1. február 1734)
- Mária Anna (* 29. august 1728 – † 17. február 1797) ∞ 1747 bavorský kurfirst Maximilián III. Jozef (* 1727 – † 1777), syn cisára Karola VII. Albrechta a Márie Amálie Habsburskej
- František Xaver (* 25. august 1730 – † 21. jún 1806), saský regent ∞ 1765 kontesa Klára Mária Spinucci, grófka z Lausitzu (* 1741 – † 1792)
- Mária Jozefa (* 4. november 1731 – † 13. marec 1767) ∞ 1747 francúzsky dauphin Ľudovít Ferdinand Francúzsky (* 1729 – † 1765), syn Ľudovíta XV. a Márie Leszczyńskej
- Karol Kristián (* 13. júl 1733 – † 16. jún 1796), kuronský a zemgalský vojvoda ∞ 1760 grófka Franciszka Corvin-Krasińska (* 1742 – † 1796)
- Mária Kristína (* 12. február 1735 – † 19. november 1782), opátka v Remiremonte
- Mária Alžbeta (* 9. február 1736 – † 24. december 1818)
- Albert Saský (* 11. júl 1738 – † 10. február 1822), tešínsky vojvoda, miestodržiteľ nizozemský a Uher a knieža Sasko-Tešínsky ∞ 1766 arcivojvodkyňa Mária Kristína Habsbursko-lotrinská (* 1742 – † 1798), dcéra Márie Terézie a Františka I. Štefana Lotrinského
- Klement Václav (* 28. september 1739 – † 27. júl 1812), arcibiskup a kurfirst trevírský
- Mária Kunigunda (* 10. november 1740 – † 8. apríl 1826), opátka v Toruni a Essene
Tituly
upraviťCelý kráľovský titul
upraviťCelý titul:
- August III. z Božej milosti kráľ poľský, veľkovojvoda litovský, vojvoda ruský, pruský, mazovský, žmuďský, kyjevský, volyňský, podolský, podleský, livónsky, smolenský, siverský, černigovský a tiež dedičný vojvoda saský a kurfirst.
Celý titul v latinčine:
- Augustus Tertius, Dei gratia rex Poloniae, magnus dux Lithuaniæ, dux Russiæ (Rutheniae), Prussiæ, Masoviæ, Samogitiæ, Kijoviæ, Volhiniæ, Podoliæ, Podlachiæ, Livoniae, Smolensciæ, Severiæ, Czerniechoviæque, nec non hæreditarius dux Saxoniæ et princeps Elector.
Tituly a oslovenie
upraviť- 1696 – 1697: Jeho výsosť, saský princ
- 1697 – 1733: Jeho kráľovská výsosť, poľský, litovský a saský princ
- 1733 – 1763: Jeho veličenstvo, poľský kráľ, litovský veľkovojvoda a saský vojvoda a kurfirst
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému August III. (Poľsko)
Externé odkazy
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku August III. Polský na českej Wikipédii.
August III. Rody poľskej šľachty
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca August II. Silný |
kráľ 1733 – 1736 |
Nástupca Stanislav II. August |