Autoimunitná choroba

Autoimunitná choroba/ochorenie alebo autoimúnna choroba alebo imunopatia je kolektívne označenie pre ochorenia, pri ktorých je imunitný systém nadmerne aktívny a napáda niektoré štruktúry vlastného tela. Napr. niektoré bunky normálne zabezpečujúce obranu organizmu proti infekcii a poškodeniu začnú nekontrolovateľne napádať a ničiť iné bunky v tele. Novšie výskumy (M.Pender et al.: Multiple sclerosis) naznačujú možnú vírusovú etiológiu autoimúnnych chorôb, kde imunitný systém útočí na rôzne druhy latentných vírusov pri súčasnej CD8+ nedostatočnosti imunitného systému.

Zoznam (neúplný, etiológia viacerých nižšie uvedených chorôb je v štádiu výskumu a nie je jednoznačne známa):

Choroba Postihnuté tkanivo (orgán)
autoimúnna hepatitída pečeň
chronická gastritída sliznica žalúdka
ulcerózna kolitída hrubé črevo
cukrovka – typ I inkrečné bunky

podžalúdkovej žľazy

glomerulonefritída obličky
Guillainov-Barrého syndróm
Hašimotova tyreoiditída štítna žľaza
lupus erythematodes najmä koža
Crohnova choroba tenké črevo
Basedowova choroba štítna žľaza
Bechterevova choroba chrbtica
skleróza multiplex myelínové pošvy v CNS
myastenia gravis acetylcholínové receptory na koncovej platničke motorického nervu
Ordova tyreoiditída štítna žľaza
polyartritída kĺby
psoriáza koža
sarkoidóza najmä pľúca
Stiffov-Manov syndróm
sklerodermia
Wegenerova granulomatóza o. i. obličky, pľúca, krčné, nosové a ušné oblasti
vitiligo koža
Celiakia tenké črevo
Hidradenitis suppurativa koža

Symptómy / prejavy

upraviť

V mieste / orgáne / tkanive, ktoré je postihnuté autoimunitnou poruchou vznikajú zápalové procesy, odumieranie buniek, bolesti a pod.

Príčina

upraviť

Príčiny vzniku týchto ochorení nie sú presne známe. Podľa dostupných údajov má genetická predispozícia jedinca najväčší vplyv na vznik autoimunitnej choroby. Aby sa choroba prejavila, sú pravdepodobne nutné ďalšie faktory, ktoré podporia zdedenú predispozíciu tak, aby vznikla choroba.

Liečba

upraviť

Liečbou autoimunitných chorôb je podávanie protizápalových liekov. Používajú sa nesteroidné protizápalové liečivá, kortikosteroidy (glukokortikoidy) aj iné imunosupresíva. Dlhodobé užívanie liekov má aj mnohé vedľajšie nežiaduce účinky, môže sa vyvinúť pľúcna arteriárna hypertenzia (vyžaduje ďalšiu liečbu) a rôzne nádorové ochorenia (Miklošková a kol. 2007). Dlhodobé používanie kortikosteroidov vedie k zvýšenej vnímavosti na infekcie a celkovej imunosupresii.