Bábkové divadlo Košice
Bábkové divadlo Košice je profesionálne bábkové divadlo v Košiciach.
Bábkové divadlo Košice | |
Základné informácie | |
---|---|
Štát | Slovensko |
Miesto | Košice |
Typ divadla | bábkové divadlo |
Vznik | 17. jún 1959 |
Počet scén | 2 |
Scény | Bábková scéna Scéna Jorik[1] |
Zriaďovateľ | Košický samosprávny kraj[2] |
Osobnosti | |
Riaditeľ | MVDr. Zuzana Szabová[3] |
Umelecký šéf | Mgr. Ivan Sogel[1] |
Herecký súbor | 12[4] |
Ďalšie informácie | |
Adresa | Tajovského 4, 040 01 Košice |
Web stránka | https://www.bdke.sk |
Založenie
upraviťBábkové divadlo Košice vzniklo ako štvrté na Slovensku, rozhodnutím zo dňa 17. júna 1959.[5] Prvou premiérou bola hra J. Pehra – L. Spáčila Guliver v Maňuškove v réžii Dr. A. Pogorielova. Tento spolu s prvým riaditeľom a dramaturgom divadla A. Futášom vsadili na overené diela českých a sovietskych autorov. A. Futáš zostavil umelecký súbor z mladých hercov, zväčša amatérov, ktorých neskôr posilnili absolventi pražskej bábkarskej fakulty Akademie muzických umění v Prahe.[6][7]
60. roky
upraviťUž v šesdesiatych rokoch sa o tomto divadle hovorilo ako o stabilnom telese s pevnou pozíciou na československej bábkarskej scéne. Nasledujúce úspechy v sedemdesiatych rokoch potvrdzujú aj výborné herecké výkony zakladujúcich členov súboru, ku ktorým prišli ďalší mladí tvorcovia, známi aj z televíznych večerníčkov z dielne divadla.[6]
80. roky
upraviťOsemdesiate roky sa niesli v znamení hľadania nových tém a výrazových prostriedkov. Vyvrcholením tohto obdobia je príchod absolventa pražskej AMU, režiséra a autora detskej literatúry Jána Uličianskeho. Jeho pozoruhodné básnické videnie prevedené na košické javisko prinieslo niekoľko pozoruhodných inscenácií, ktoré sa dočkali ocenenia na domácich i zahraničných festivaloch. Najúspešnejšou inscenáciou z tohto obdobia s rekordným počtom repríz je hra Janka Pipora.[6]
90. roky
upraviťDeväťdesiate roky, poznačené pádom totality, navodili zmeny v umeleckom, ale i prevádzkovom režime divadla. Členovia košického bábkového divadla mali potrebu realizovať sa aj mimo paravanu, a tak v roku 1995 pribudlo pri divadle činoherné štúdio Jorik. Budova na Roosveltovej ulici, v ktorej divadlo prežilo štyridsať rokov, sa vrátila pôvodnému majiteľovi. V júni 1999 bol jej stav nevyhovujúci, tak ju kompetentné orgány vyhlásili za života nebezpečnú. Sezónu 1999/2000 začalo divadlo v provizóriu na Tajovského 4 v časti areálu, ktorý po rekonštrukcii slúži potrebám divadla. Ide aj o ďalšie objekty na Alžbetinej a Vrátnej ulici, kde je bábková sála, amfiteáter a divadelná scéna Jorik.[6]
Súčasnosť
upraviťV súčasnosti má divadlo dva hracie priestory. Bábkovú sálu, ktorá sa nachádza v objekte na Alžbetinej ulici a Veľkú sálu pre bábkoherné a činoherné predstavenia pre mládež a dospelé publikum známu ako scéna Jorik na Tajovského ulici. Štúdio Jorik vzniklo v roku 1995 ako výsledok nástojčivej potreby členov košického bábkového súboru realizovať sa aj mimo paravanu.[6][7]
Za uplynulých 50 rokov uviedlo divadlo 185 premiér, pri priemernej ročnej návštevnosti 30 tisíc divákov.[6]
Po odchode Pavla Hrehorčáka v roku 2022 z postu riaditeľa bola poverená riadením divadla Zuzana Szabová do augusta 2023, kedy by ju mala nahradiť Lenka Papugová.[8]
Referencie
upraviť- ↑ a b Bábkové divadlo Košice. Kontakt [online]. Košice: bdke.sk, [cit. 2021-02-03]. Dostupné online.
- ↑ Finstat. Bábkové divadlo v Košiciach [online]. finstat.sk, [cit. 2021-02-03]. Dostupné online.
- ↑ Kontakt [online]. bdke.sk, [cit. 2023-06-27]. Dostupné online.
- ↑ Bábkové divadlo Košice. Umelecký súbor [online]. Košice: bdke.sk, [cit. 2021-02-03]. Dostupné online.
- ↑ KOLCUN, Milan. Bábkové divadlo [online]. Košice: kosice-city.sk, [cit. 2021-02-03]. Dostupné online. Archivované 2016-04-08 z originálu.
- ↑ a b c d e f Bábkové divadlo Košice. O divadle [online]. Košice: bdke.sk, [cit. 2021-02-03]. Dostupné online.
- ↑ a b Košice Región Turizmus. Bábkové divadlo Košice [online]. Košice: kosiceregion.com, [cit. 2021-02-03]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Novou riaditeľkou Bábkového divadla v Košiciach bude L. Papugová. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-06-26. Dostupné online [cit. 2023-06-27].
Externé odkazy
upraviťSúradnice: 48°43′07″S 21°15′16″V / 48,718726°S 21,254307°V