Bánovce nad Bebravou
Bánovce nad Bebravou sú slovenské okresné mesto v Trenčianskom kraji.
Bánovce nad Bebravou | ||
mesto | ||
Kostol Najsvätejšej Trojice
| ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Trenčiansky kraj | |
Okres | Bánovce nad Bebravou | |
Región | Horná Nitra | |
Vodné toky | Bebrava, Radiša | |
Nadmorská výška | 217 m n. m. | |
Súradnice | 48°43′07″S 18°15′29″V / 48,718611°S 18,258056°V | |
Rozloha | 26,55 km² (2 655 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 16 359 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 616,16 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1232 | |
Primátor | Róbert Gašparík[3] (HLAS-SD, SMER-SD) | |
PSČ | 957 01, 957 03, 957 04 | |
ŠÚJ | 542652 | |
EČV (do r. 2022) | BN | |
Tel. predvoľba | +421-38 | |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Námestie Ľudovíta Štúra 1/1 957 01 Bánovce nad Bebravou 1 | |
E-mailová adresa | info@Banovce.sk | |
Telefón | 760 30 84, 760 20 31, 762 91 03 | |
Fax | 760 30 84 | |
Poloha mesta na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa mesta
| ||
Wikimedia Commons: Bánovce nad Bebravou | ||
Webová stránka: banovce.sk | ||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
Freemap Slovakia: mapa | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Polohopis
upraviťMesto sa nachádza v Bánovskej pahorkatine v severnej časti Podunajskej pahorkatiny. Severne od mesta sa krajina mení a nad rovinu vystupujú Strážovské vrchy, západne sa dvíha Považský Inovec. Na území mesta rieka Bebrava priberá Radišu a Dubničku.
Širším centrom vedie cesta I/9 (Trenčín – Nováky), pre tranzit je južne od mesta vybudovaný obchvat, ktorý bude súčasťou rýchlostnej cesty R2. Juhovýchodným okrajom vedie železničná trať Trenčín – Chynorany. Mesto leží 28 km juhovýchodne od Trenčína, 35 km západne od Prievidze a 23 km severne od Topoľčian.
Mestské časti
upraviť- Bánovce nad Bebravou
- Biskupice
- Dolné Ozorovce
- Horné Ozorovce
- Malé Chlievany
Dejiny
upraviťPrvá písomná zmienka o Bánovciach je z roku 1232. Už v roku 1376 boli Bánovce povýšené na slobodné kráľovské mesto. História mesta je spojená s veľkou husitskou výpravou v rokoch 1431 – 1433 a pustošením Turkami v roku 1633.
V stredoveku boli významným centrom remeselnej výroby ako je obuvníctvo, stolárstvo, súkenníctvo, kováčstvo, mäsiarstvo, tkáčstvo, krajčírstvo. Začiatkom 17. storočia tu bola založená škola pre poskytovanie základného vzdelania.
Aj v ďalších rokoch sa mesto rozvíjalo, budovalo a dosiahlo prostredníctvom svojich obyvateľov úspechy v rôznych oblastiach výrobných odvetví, v kultúre, v školstve a vzdelávaní, v športe a v cirkevnom živote.
Obyvateľstvo
upraviťEtnické a náboženské zloženie obyvateľstva (2011)
upraviť
|
|
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z 13. až 15. storočia. Kostol sa nachádza v areáli cintorína na vyvýšenom mieste. V období reformácie do roku 1709 bol evanjelický. V baroku prešiel úpravami, z tohto obdobia pochádza zariadenie s oltárom sv. Mikuláša z prelomu 18. a 19. storočia. Po druhej svetovej vojne kostol chátral, obnovy sa dočkal až po roku 1989. Predstavaná veža má murované prízemie, zvyšné dve poschodia sú drevené, pokryté šindľovou strechou. V podveží sa nachádza gotický portál s lomeným oblúkom a úzke gotické okno. Pod kostolom je umiestnená krypta, v ktorej je pochovaný Tobias Baticius z Veličnej, rektor miestneho evanjelického gymnázia, ktorý zomrel v roku 1527.[4] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými okami, veža má ihlancovú helmicu pokrytú šindľom.
-
Kostol sv. Mikuláša
-
Detail veže
-
Gotický portál
- Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1799 – 1804.[5] Stojí na mieste staršej stavby. Úpravami prešiel v roku 1924. V interiéri sa nachádza klasicistická kazateľnica z doby vzniku kostola. Fasády sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Veža vyrastá zo štítového priečelia lemovaného amforami vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
-
Kostol Najsvätejšej Trojice
-
Detail presbytéria
-
Detail veže
- Evanjelický kostol, bývalá židovská synagóga, jednoloďová historizujúca stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1862. V roku 1963 bola necitlivo prestavaná na predajňu nábytku. Po roku 1990, už vo vlastníctve evanjelickej cirkvi, bola obnovená a upravená na bohoslužobné účely.[6] Fasády bývalej synagógy členia polkruhovo ukončené pôvodné okenné otvory s nadokenným kvádrovaním, súčasné oknné otvory sú oproti pôvodným mierne vyosené. Priečeliu dominuje pilastrový rizalit s trojuholníkovým ukončením s oblúčkovým vlysom.
- Mestský dom, budova mestského úradu, dvojpodlažná neorenesančná stavba na pôdoryse písena L z roku 1861. V mestskom dome sa 2. septembra 1944 počas SNP konalo ustanovujúce zhromaždenie Revolučného okresného národného výboru. V tomto objekte boli počas nemeckej okupácie väzení a mučení partizáni.[7] Fasáda mestského domu je v parteri dekorovaná bosážou, poschodie je členené pilastrami. Dominuje mu jednoosový rizalit lemovaný zdvojenými pilastrami s osovo umiestneným balkónom a dekoratívnou atikou s mestským erbom. Na budove sú umiestnené pamätné tabule pripomínajúce vojnové udalosti.[8]
- Socha sv. Floriána, baroková socha z druhej polovice 18. storočia. Obnovou prešla v roku 1995.[10] Jej kópia je umiestnená pred Mestským úradom.
- Socha sv. Jána Nepomuckého, klasicistická socha z prvej polovice 19. storočia.[11]
- Pamätný dom J. Jesenského, jednopodlažná secesná trojtraktová vila zo začiatku 20. storočia.[12] V objekte býval spisovateľ Janko Jesenský, ktorý tu má umiestnenú pamätnú tabuľu. Fasáde objektu dominuje stredný rizalit s dekoratívnou secesnou atikou s termálnym oknom, zvyšné fasády boli necitlivo zjednodušené.
- Kaštieľ Ottlíkovcov v Horných Ozorovciach, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena L s manzardovou strechou, zo 17. storočia. V 18. storočí bol rozšírený. V súčasnosti sa tu nachádza penzión. Na prízemí kaštieľa sa nachádzaú miestnosti s valenými klenbami s lunetami. Fasády kaštieľa sú členené lizénovými rámami. Okná majú šambrány s lambrekýnmi. Priečeliu dominuje nárožný kruhový arkier s ihlancovou helmicou.[13] Z dvorovej strany je fasáda členená arkádami.
-
Pamätná tabuľa na mestskom úrade
-
Mariánsky stĺp
-
Ottlíkovský kaštieľ
Pamätníky
upraviť- Pomník Ľudovíta Štúra
- Pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislávka)
- Náhrobník padlým a spoločný hrob na miestnom cintoríne
Hospodárstvo
upraviťV meste Bánovce nad Bebravou sídlia viaceré firmy ako napríklad potravinárska spoločnosť zameraná na mliečne výrobky Milsy alebo nemecká obuvnícka výrobná spoločnosť Gabor[14], ďalej textilné závody Eterna a Zornica a nemecká firma Hella.
Osobnosti mesta
upraviťRodáci
upraviť- Juraj Ribay (* 1754 – † 1812), evanjelický farár, učiteľ, spisovateľ, jazykovedec, etnograf a publicista
- Ján Horárik (* 1808 – † 1864), filozof
- Jozef Rosinský (* 1897 – † 1973), hudobný skladateľ, regenschori a pedagóg, podľa ktorého je pomenovaná Základná umelecká škola v Nitre.[15]
- Anton Jánošík (* 1904 – † 1971), jazykovedec, lexikograf, dialektológ, autor slovníkov, publicista, hlavný redaktor časopisu Slovenská reč.
- Jozef Forgáč (* 1904 – † 1966), rímskokatolícky kňaz, salezián, provinciál, misionár (misionárom bol 42 rokov; Čile, Argentína).[16]
- Igor Hrušovský (* 1907 – † 1978), filozof
- Gabo Zelenay (* 1922 – † 2003), športový komentátor a redaktor
- Stanislav Szomolányi (* 1935), kameraman.
- Ondrej Prostredník (* 1963), evanjelický farár, teológ a politik
- Peter Núñez (* 1970), režisér a producent
- Kveta Horváthová (* 1976), moderátorka
- Dominika Morávková-Zeleníková (* 1990), herečka
- Slávka Zámečníková (* 1991), operná speváčka
- Marcella Molnárová (* 1965), speváčka,spisovateľka
- Renáta Kasalová (*1969), stolná tenistka
- Pavel Drapák (*1964), spevák
Pôsobili tu
upraviť- Janko Jesenský (* 1874 – † 1945), básnik, prozaik a prekladateľ
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Bánovce nad Bebravou [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Bánovce nad Bebravou – Synagóga [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Bánovce nad Bebravou – Budova mestskéo úradu (Pamätný dom) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Horné Ozorovce (Bánovce nad Bebravou) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ http://www.gabor.sk/index.php?id=11 Webová stránka Gabor, prístup 1. september 2013
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko. Tóny, ktoré povzbudzujú – Hudobný skladateľ Jozef Rosinský. Kultúra, 2015, roč. XVIII, čís. 21, s. 11. Dostupné online [cit. 2017-11-13]. ISSN 1336-2992. Archivované 2016-10-10 z originálu.
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 237 – 238.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bánovce nad Bebravou
Externé odkazy
upraviť- Oficiálna stránka mesta
- Apsida.sk- profil gotickéo kostola