Bánovce nad Bebravou

mesto na Slovensku
O rovnomennom okrese pozri Bánovce nad Bebravou (okres).

Bánovce nad Bebravou sú slovenské okresné mesto v Trenčianskom kraji.

Bánovce nad Bebravou
mesto
Kostol Najsvätejšej Trojice
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Bánovce nad Bebravou
Región Horná Nitra
Vodné toky Bebrava, Radiša
Nadmorská výška 217 m n. m.
Súradnice 48°43′07″S 18°15′29″V / 48,718611°S 18,258056°V / 48.718611; 18.258056
Rozloha 26,55 km² (2 655 ha) [1]
Obyvateľstvo 16 614 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 625,76 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1232
Primátor Róbert Gašparík[3] (HLAS-SD, SMER-SD)
PSČ 957 01, 957 03, 957 04
ŠÚJ 542652
EČV (do r. 2022) BN
Tel. predvoľba +421-38
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie Ľudovíta Štúra 1/1
957 01  Bánovce nad Bebravou 1
E-mailová adresa info@Banovce.sk
Telefón 760 30 84, 760 20 31, 762 91 03
Fax 760 30 84
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Bánovce nad Bebravou
Webová stránka: banovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Mesto sa nachádza v Bánovskej pahorkatine v severnej časti Podunajskej pahorkatiny. Severne od mesta sa krajina mení a nad rovinu vystupujú Strážovské vrchy, západne sa dvíha Považský Inovec. Na území mesta rieka Bebrava priberá Radišu a Dubničku.

Širším centrom vedie cesta I/9 (Trenčín – Nováky), pre tranzit je južne od mesta vybudovaný obchvat, ktorý bude súčasťou rýchlostnej cesty R2. Juhovýchodným okrajom vedie železničná trať Trenčín – Chynorany. Mesto leží 28 km juhovýchodne od Trenčína, 35 km západne od Prievidze a 23 km severne od Topoľčian.

Mestské časti upraviť

Dejiny upraviť

Prvá písomná zmienka o Bánovciach je z roku 1232. Už v roku 1376 boli Bánovce povýšené na slobodné kráľovské mesto. História mesta je spojená s veľkou husitskou výpravou v rokoch 1431 – 1433 a pustošením Turkami v roku 1633.

V stredoveku boli významným centrom remeselnej výroby ako je obuvníctvo, stolárstvo, súkenníctvo, kováčstvo, mäsiarstvo, tkáčstvo, krajčírstvo. Začiatkom 17. storočia tu bola založená škola pre poskytovanie základného vzdelania.

Aj v ďalších rokoch sa mesto rozvíjalo, budovalo a dosiahlo prostredníctvom svojich obyvateľov úspechy v rôznych oblastiach výrobných odvetví, v kultúre, v školstve a vzdelávaní, v športe a v cirkevnom živote.

Obyvateľstvo upraviť

Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva (2011) upraviť

Národnosť Podiel
Slováci 98,59 %
Česi 0,44 %
Rómovia 0,3 %
Maďari 0,09 %
Iní 0,13 %
Náboženstvo Podiel
Rímskokatolícka cirkev 63,62 %
Bez vyznania 11,6 %
Evanjelická cirkev a.v. 9,83 %
Apoštolská cirkev 0,22 %
Iní 0,24 %

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z 13.15. storočia. Kostol sa nachádza v areáli cintorína na vyvýšenom mieste. V období reformácie do roku 1709 bol evanjelický. V baroku prešiel úpravami, z tohto obdobia pochádza zariadenie s oltárom sv. Mikuláša z prelomu 18. a 19. storočia. Po druhej svetovej vojne kostol chátral, obnovy sa dočkal až po roku 1989. Predstavaná veža má murované prízemie, zvyšné dve poschodia sú drevené, pokryté šindľovou strechou. V podveží sa nachádza gotický portál s lomeným oblúkom a úzke gotické okno. Pod kostolom je umiestnená krypta, v ktorej je pochovaný Tobias Baticius z Veličnej, rektor miestneho evanjelického gymnázia, ktorý zomrel v roku 1527.[4] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými okami, veža má ihlancovú helmicu pokrytú šindľom.
  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1799 – 1804.[5] Stojí na mieste staršej stavby. Úpravami prešiel v roku 1924. V interiéri sa nachádza klasicistická kazateľnica z doby vzniku kostola. Fasády sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Veža vyrastá zo štítového priečelia lemovaného amforami vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
  • Evanjelický kostol, bývalá židovská synagóga, jednoloďová historizujúca stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1862. V roku 1963 bola necitlivo prestavaná na predajňu nábytku. Po roku 1990, už vo vlastníctve evanjelickej cirkvi, bola obnovená a upravená na bohoslužobné účely.[6] Fasády bývalej synagógy členia polkruhovo ukončené pôvodné okenné otvory s nadokenným kvádrovaním, súčasné oknné otvory sú oproti pôvodným mierne vyosené. Priečeliu dominuje pilastrový rizalit s trojuholníkovým ukončením s oblúčkovým vlysom.
  • Mestský dom, budova mestského úradu, dvojpodlažná neorenesančná stavba na pôdoryse písena L z roku 1861. V mestskom dome sa 2. septembra 1944 počas SNP konalo ustanovujúce zhromaždenie Revolučného okresného národného výboru. V tomto objekte boli počas nemeckej okupácie väzení a mučení partizáni.[7] Fasáda mestského domu je v parteri dekorovaná bosážou, poschodie je členené pilastrami. Dominuje mu jednoosový rizalit lemovaný zdvojenými pilastrami s osovo umiestneným balkónom a dekoratívnou atikou s mestským erbom. Na budove sú umiestnené pamätné tabule pripomínajúce vojnové udalosti.[8]
  • Mariánsky stĺp, barokový stĺp so sochou Immaculaty z roku 1712. Reštaurovaný bol v roku 1999.[9]
  • Socha sv. Floriána, baroková socha z druhej polovice 18. storočia. Obnovou prešla v roku 1995.[10] Jej kópia je umiestnená pred Mestským úradom.
  • Pamätný dom J. Jesenského, jednopodlažná secesná trojtraktová vila zo začiatku 20. storočia.[12] V objekte býval spisovateľ Janko Jesenský, ktorý tu má umiestnenú pamätnú tabuľu. Fasáde objektu dominuje stredný rizalit s dekoratívnou secesnou atikou s termálnym oknom, zvyšné fasády boli necitlivo zjednodušené.
  • Kaštieľ Ottlíkovcov v Horných Ozorovciach, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena L s manzardovou strechou, zo 17. storočia. V 18. storočí bol rozšírený. V súčasnosti sa tu nachádza penzión. Na prízemí kaštieľa sa nachádzaú miestnosti s valenými klenbami s lunetami. Fasády kaštieľa sú členené lizénovými rámami. Okná majú šambrány s lambrekýnmi. Priečeliu dominuje nárožný kruhový arkier s ihlancovou helmicou.[13] Z dvorovej strany je fasáda členená arkádami.

Pamätníky upraviť

  • Pomník Ľudovíta Štúra
  • Pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislávka)
  • Náhrobník padlým a spoločný hrob na miestnom cintoríne

Hospodárstvo upraviť

V meste Bánovce nad Bebravou sídlia viaceré firmy ako napríklad potravinárska spoločnosť zameraná na mliečne výrobky Milsy alebo nemecká obuvnícka výrobná spoločnosť Gabor[14], ďalej textilné závody Eterna a Zornica a nemecká firma Hella.

Osobnosti mesta upraviť

Rodáci upraviť

Pôsobili tu upraviť

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Bánovce nad Bebravou [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Bánovce nad Bebravou – Synagóga [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Bánovce nad Bebravou – Budova mestskéo úradu (Pamätný dom) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. Horné Ozorovce (Bánovce nad Bebravou) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  14. http://www.gabor.sk/index.php?id=11 Webová stránka Gabor, prístup 1. september 2013
  15. KUBANOVIČ, Zlatko. Tóny, ktoré povzbudzujú – Hudobný skladateľ Jozef Rosinský. Kultúra, 2015, roč. XVIII, čís. 21, s. 11. Dostupné online [cit. 2017-11-13]. ISSN 1336-2992.
  16. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 237 – 238.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť