Banka (okres Piešťany)

obec na Slovensku v okrese Piešťany

Banka je obec na Slovensku, ktorá sa nachádza na ľavom brehu Váhu na úpätí Považského Inovca v tesnej blízkosti Piešťan v nadmorskej výške 177 m n. m. Obec sa prvý raz spomína pod názvom Banya (1292).[5] V rokoch 1973 až 1995 bola obec Banka zlúčená s Piešťanmi.[5]

Banka
obec
Kostol sv. Martina
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Piešťany
Región Dolné Považie
Vodný tok Váh
Nadmorská výška 177 m n. m.
Súradnice 48°34′59″S 17°50′59″V / 48,583056°S 17,849722°V / 48.583056; 17.849722
Rozloha 8,58 km² (858 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 159 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 251,63 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1292
Starosta Tatiana Julinyová[3] (nezávislá)
PSČ 921 01 (pošta Piešťany 1)
ŠÚJ 581399
EČV (do r. 2022) PN
Tel. predvoľba +421-33
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Topoľčianska cesta 23
Banka
921 01  Piešťany 1
E-mailová adresa obec.banka@stonline.sk
Telefón 774 51 77, 771 88 29
Fax 771 88 30
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Banka
Webová stránka: obecbanka.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Bančan[4]

Osídlená už v paleolite (nálezy v priestoroch bývalej tehelne), je tu aj hromadný nález z mladšej doby bronzovej a sídliská z doby rímskej a veľkomoravskej. Do katastra obce býva lokalizovaný hrad Bana, prvá písomná zmienka o hrade Bana pochádza z roku 1241. Spomína sa roku 1452 ako súčasť Tematínskeho panstva. Bola súčasťou kráľovských majetkov, neskôr patrila viacerým zemianskym rodinám. Na konci 16. storočia sa stala časťou Hlohoveckého panstva. Roku 1599 ju spustošili Turci. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, pálením vápna a kriedy. Banka bola najskôr samostatnou obcou, s Piešťanmi bola zlúčená 1. januára 1973. Referendum o odčlenení obce od Piešťan sa uskutočnilo v máji 1994 a obec sa znova stala samostatnou od 1. júla 1995.

Kultúra a zaujímavosti

upraviť

Pamiatky

upraviť
  • Rímskokatolícky Kostol sv. Martina, dvojloďová pôvodne románska stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a dvoma predstavanými vežami, z 13. storočia.[6] V najstaršej etape išlo o jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou. Na prelome 13. a 14. storočia prešla gotickou prestavbou, keď bola zbúraná apsida a nahradená pravouhlo ukončeným presbytériom s valenou klenbou, pristavaná bola aj sakristia. Od prelomu 16. a 17. storočia bol kostol evanjelický. V roku 1599 bol poškodený pri útoku Turkov. Rekatolizovaný bol v roku 1650. Neskororenesančnou úpravou prešiel medzi rokmi 16951700, keď bola loď rozšírená západným smerom a vznikla predstavaná veža. Barokovo bol kostol prestavaný pred rokom 1731. Ďalšími úpravami prešiel v polovici storočia a v roku 1878. Súčasnú podobu získal v roku 1931, keď bola pristavaná ďalšia, hlavná loď s juhozápadne orientovanou vežou, čím sa starý kostol stal bočnou loďou nového s novou pultovou strechou.[7] Zariadenie kostola pochádza z doby jeho poslednej prestavby. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža starého kostola je murovaná ihlancová, dominantná je druhá mladšia veža s ihlancovou helmicou z doby poslednej prestavby.

Zaujímavosti

upraviť

Blízko obce, pár minút peši cez Červenú vežu, sa nachádza bývalé vyhliadkové miesto, Bakchus Vila. Hovorí sa, že práve tu zložil Beethoven svoju Sonátu mesačného svitu.[chýba zdroj] Z vily je nádherný výhľad na Piešťany aj na vodnú nádrž Sĺňava. Ďalšie známe lokality v obci sú Havran - turistické trasy (nachádza sa na ceste z Banky do Radošiny), Obrázková hora - chatárska oblasť, na jej konci smerom na Havran pramení potok s pitnou vodou a sú tu postavené prístrešky aj miesta na opekanie. Cez les, aleje i kopce vedie Bananský náučný chodník.

Turistika

upraviť

Vďaka blízkosti piešťanských kúpeľov sa tu nachádza pomerne veľké množstvo ubytovacích kapacít (približne 1/7 z celkového počtu). Do obce patrí lesopark Červená veža či kúpalisko Sĺňava. V blízkosti sa nachádza lyžiarsky svah Ahoj s pekným výhľadom na obec a Piešťany, ktorý je v lete využívaný kolobežkármi, cyklokrosármi a lyžiarmi na tráve. Hovorí sa, že obec Banka je kolískou lyžovania na tráve na Slovensku.[chýba zdroj]

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Bančan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. a b KRUPA, Vladimír. Banka. In: ŠÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. ISBN 80-969388-8-6. S. 137.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Banka – Kostol sv. Martina [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť