Beša (okres Levice)

Beša je obec na Slovensku v okrese Levice.

Beša
obec
Reformovaný kostol
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Levice
Región	Tekov
Nadmorská výška	164 m n. m.
Súradnice	48°08′19″S 18°24′00″V
Rozloha	7,28 km² (728 ha)
Obyvateľstvo	626 (31. 12. 2023)
Hustota	85,99 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1292
Starosta	Miroslav Černák (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ	935 36
ŠÚJ	502065
EČV (do r. 2022)	LV
Tel. predvoľba	+421-36
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Č. 306 935 36  Beša
E-mailová adresa	obecbesa@stonline.sk
Telefón	633 15 41
Fax	633 15 42
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Beša
Webová stránka: besa.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Polohopis

Obec Beša nachádzajúca sa na rozhraní okresov Levice a Nové Zámky leží v severovýchodnej časti Pohronskej pahorkatiny v doline Bešianskeho potoka. Je treťou najzápadnejšou obcou levického okresu a je začlenená do regiónu Tekov.

Kataster obce

Celková výmera katastra obce Beša je 728 ha, z toho je ornej pôdy 520 ha, pasienkov 103 ha, lesnej plochy 4 ha, záhrad 30 ha, viníc 8 ha a zastavanej plochy je 63 ha.

Susedné obce

Susednými obcami sú na západe obec Trávnica, na juhu sú to obce Pozba a Bardoňovo, na východe je to Horný Pial a Dolný Pial a na severe sú to Jesenské, Tehla a Lula. Beša je spojená s obcami Horný Pial a Pozba cestou II. triedy, s obcami Tehla a Jesenské cestou III. triedy, navyše s obcami Horný Pial a Pozba je obec spojená železničnou traťou (trať č. 150 Nové Zámky – Zvolen tzv. Južný ťah).

Prírodné pomery

Obec má pahorkatinný charakter, ktorý je tvorený Pohronskou pahorkatinou, presnejšie jej časťou Bešianska pahorkatina. Nadmorská výška v strede obce je 161 metrov nad morom, v chotári obce sa pohybuje v rozpätí 155 až 230 m n. m. Chotár obce Beša je odlesnený, len v jeho severnej časti sa nachádzajú zvyšky dubového lesa. Z geologického hľadiska pahorkatinný chotár obce Beša tvoria mladé treťohorné pestré íly so štrkmi a pieskami, na povrchu väčšinou spraš.

Vodné toky

• Bešiansky potok

Vodné plochy

• Dva močiare v strede obce

Časti obce

Beša, Malá Baračka, Kulantov (neoficiálna časť)

Symboly obce

Erb obce Beša

V červenom štíte zlaté odvrátené radlice – lemeš a čerieslo – sprevádzané vľavo drobným obráteným striebroodetým ramenom držiacim zlatý bezostný klas, to všetko obkolesené dvomi striebornými privrátenými klami.

Vlajka obce Beša

Vlajka obce Beša pozostáva zo šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/8), červenej (2/8), žltej (1/8), bielej (1/8), červenej (2/8), žltej (1/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Pečať obce Beša

Pečať obce Beša je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC BEŠA. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov

Obec má k 31.12.2007 celkom 644 obyvateľov, z toho je 546 dospelých a 98 detí. Priemerný vek obyvateľov obce Beša je 39,65 rokov.

Národnostné zloženie

V roku 2021 sa k slovenskej národnosti hlásilo 62,7 % občanov, k maďarskej národnosti 29,6 %, rómskej národnosti 2,2 % obyvateľov a nezistenú malo 4,1%.

Vierovyznanie

Z celkového počtu obyvateľov je 53,4 % rímskokatolíckeho vyznania, reformovanú kresťanskú cirkev vyznáva 23,2 % a evanjelickú cirkev augsburského vyznania 5,4 % obyvateľov. Bez vyznania je 15 % obyvateľov obce.

Dejiny

Kataster obce Beša je bohatý na mimoriadne archeologické nálezy. Okrem šperkov z mladšej doby kamennej tu boli objavené aj rímsko – barbarské sídliskové nálezy. Nachádza sa tu aj slovanské kostrové pohrebisko.

Staršie dejiny

Kataster obce Beša je bohatý na mimoriadne archeologické nálezy. Okrem hromadného nálezu bronzov z mladšej doby bronzovej tu boli objavené aj rímsko – barbarské sídliskové nálezy.

Prvá písomná zmienka obce Beša pochádza z 5. júla 1292 a je vlastne svedectvom ostrihomskej kapituly o určitej majetkovej zámene medzi synmi komesa Andreja a viacerými členmi kresťanských Kumánov z Moraviec. Obec Beša sa v tomto dokumente objavuje ako "Bese", čo je aj v súčasnosti používaný maďarský názov obce. V listinách neskôr Beša vystupuje pod názvami Besse (rok 1298) a Besey (rok 1321). Obec Beša už od svojho počiatku bola administratívne začlenená do Tekova – Tekovská stolica neskôr Tekovská župa.

Vzhľadom na dobré klimatické podmienky tohto územia, obyvatelia Beše sa oddávna živili prevažne poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V roku 1470 sa jej vlastníkmi stali Besseovci, neskôr patrila Farkašovcom, Dillesovcom, Hunyadiovcom a Klačianskym. Ani obec Beša sa nevyhla ničivým tureckým nájazdom, keď ju v roku 1573 spustošili Turci. V roku 1634 bola obec poplatná Turkom a obyvatelia slúžili ostrihomskému išpajovi Mustafovi, ktorý nechal vypáliť jednu časť obce.

Najčastejšie spomínanými priezviskami v obci podľa súpisu z roku 1664 boli: Gábor, Nagy, Gál, Varga, Bajkai, Vince, Pap, Tót, Koca, Bese, Memes, Kis.

V rokoch 1600 až 1800, majetok mali v Beši, kde patrila aj Malá Beša a Ördög-kút (Čertova studňa) nasledovní občania: Taynay, More, Demeter, Lüley, Zavadsky, Custos, Pompos, Kálnay, Ágh, Szunyogh, Póka, Berchényi, Hunyadi, Kelecsényi, Csányi, Varga a Dilles. Podľa dokladu z roku 1744 medzi poddaných patrili: Michael Sólya, Gregorius Kreko, Andrej Šárovecky. Pred rokom 1848 patril tunajší majetok Žigmundovi Kelecsényimu a začiatkom tohto storočia Rafaelovi Kelecsényimu.

Prvá katolícka škola bola postavená v roku 1775, prvá kalvínska škola bola postavená v roku 1792. Cesta z Vrábiel do Nových Zámkov cez Bešu bola vystavaná provizorne v roku 1775, slúžila pre poštovú a osobnú dopravu. Do normálneho stavu t. j. vyštetovaná a vyštrkovaná bola v roku 1860.

20. storočie

V roku 1902 boli pri hĺbení pivnice rodinného domu v strede obce objavené pozostatky kostry mamuta, ktoré pred zničením zachránil zakladateľ Slovenského národného múzea Andrej Kmeť, vtedajší prenčovský katolícky kňaz. Na dome je dnes pamätná tabuľa.

Prvé železničné spojenie v tomto okolí sa začalo vymeriavať začiatkom roku 1912, konečné práce traťového úseku Levice – Fegýmes nad Žitavou (dnešné Úľany nad Žitavou) boli dokončené a pre verejnú dopravu trať bola daná do prevádzky v roku 1914. Železničná stanica Beša bola veľmi krátka, mala iba 240 m a všetky tri koľaje pojali len po 30 vozňov. Prestavba koľajišťa, doplnenie ďalšej koľaje a predĺženie všetkých koľají na 600 m bolo dokončené v roku 1936. 7. mája 1937 bola dokončená a daná do prevádzky vodáreň.

V roku 1914 vypukla I. svetová vojna, počas ktorej zahynulo 9 občanov obce Beša: Ján Magyar, Jozef Kreko, Jozef Pišta, Ján Hambalík, Alexander Szabó, Ondrej Kálnay, Ladislav Bahík, Ladislav Kálnay a Ján Federics.

V roku 1920 obec dostala názov Beša, ktorý sa používa dodnes. V tom čase už bol v obci notariát. Patrili sem obce: Pozba, Tehla, Lula a Jesenské.

V roku 1921 prišli do obce noví obyvatelia – Slováci od Banskej Bystrice, a to z obcí Strelníky, Poniky a Povrazník a usadili sa na bývalom majeri zvanom Kulantov, kde si postavili svoje rodinné domy. K majetku sa dostali na základe I. pozemkovej reformy, ako aj hodne občanov z obce.

V roku 1934 Ondrej Sztreda nad kopcami pri orbe našiel okolo 200 kusov rôznych predmetov, medzi ktorými bol aj malý čakan, ihla na pletenie, dve polovice náramku a jedna prevŕtaná guľa.

V septembri 1938 bola v Československej republike vyhlásená všeobecná mobilizácia a v mesiaci novembri na základe Viedenskej arbitráže južná časť Slovenska bola odčlenená pre Horthyovské Maďarsko, ku ktorému patrila aj Beša. Toto obdobie trvalo 6 rokov a za ten čas sa v obci vybudoval terajší pomník padlých a objekt obvodného notárskeho úradu aj s bytovou jednotkou (dnes obecný úrad).

V roku 1939 vypukla druhá svetová vojna, do ktorej v roku 1941 bolo zapojené aj Maďarsko. Aj z obce Beša narukovalo hodne mužov, z ktorých žiaľ 11-ti sa nevrátili. Boli to Bahík András, Bahík József, Csajági János, Hladicsek Ferenc, Magyar József, Szabó Ernö, Varga József, Predajniansky Ondrej, Potančok Matúš, Húber Elemér a Kósa Sándor. V auguste roku 1944 Američania zhodili bomby, ale tie našťastie dopadli mimo obce, do poľa. V jeseni 1944 prišli do obce maďarskí vojaci, ale týchto po krátkom čase vystriedali nemeckí vojaci, ktorí tu mali aj poľnú nemocnicu. Nemci tu boli do 27. marca 1945, kedy bola Beša oslobodená Červenou armádou. Tu treba spomenúť, že zimná frontová línia bola pri Hrone a 3 mesiace neboli žiadne boje. Zahájením útoku Sovietskej armády boje sa dostali aj do našej obce, pri ktorom 4 domy vyhoreli, v uličných bojoch viac sovietskych tankov bolo vyradených, ale pritom front našou obcou rýchle prešiel a nastal tak očakávaný a vytúžený mier. Je vhodné spomenúť, že v našej obci mal svoj hlavný stan preslávený Maršal Malinovskij.

Po druhej svetovej vojne mimoriadne významnou udalosťou bolo zavedenie elektrickej energie, pričom prvýkrát v obci zasvietilo elektrické svetlo 9. júna 1949. Ďalším významným míľnikom pre obec bolo to, že Beša dostala obvodného a zubného lekára, čím sa návštevnosť obce v značnej miere zvýšila. V roku 1950 sa začala nová éra v poľnohospodárstve, keď bolo založené jednotné roľnícke družstvo. Bola to menšia časť roľníkov, najmä z osady Kulantov, ktorí začali spoločne hospodáriť. Až v roku 1957 na nátlak vtedajších orgánov okresu Šurany, zapojením širokého počtu organizačných pracovníkov sa v obci vytvorilo celoobecné JRD. Toto už bolo životaschopné družstvo a dosahovali sa priaznivejšie výsledky. Vybudovali sa nové hospodárske objekty, kancelárie, sklady obilia a iné. Neskoršie k bešianskemu družstvu pričlenili Jesenské, Tehlu, Lulu a Iňu. Možno povedať, že toto mohutné družstvo dosahovalo v rámci okresu dobré výsledky. Čo sa týka obchodu, obec mala jednu družstevnú zmiešanú predajňu, hostinec a súkromné mäsiarstvo. Počas existencie dedinského spotrebného družstva bola zriadená predajňa textilu a staničný bufet. K dedinskému spotrebnému družstvu patrili ešte obce Horný Pial, Pozba, Beleg i Jesenské. Dedinské spotrebné družstvo bolo v činnosti 3 roky a potom fúziou bolo začlenené do Jednoty ĽSD Šurany. V roku 1960 bolo vybudované nákupné stredisko, kde je umiestnená potravinárska a priemyselná predajňa. Bývalá zmiešaná predajňa bola pričlenená k hostincu a vykonala sa prestavba budovy. V roku 1962 občania svojpomocne vybudovali predajňu textilu a mäsa. Na základe požiadavky občanov v časti Kulantov bol zriadený bufet.

V rozvoji obce a budovaní potrebných zariadení sa pokračovalo naďalej. Bola vybudovaná jednoposchodová škola a štvorbytová učiteľská budova. Sem bola umiestnená slovenská a maďarská škola. Maďarská škola z dôvodu nedostatku detí bola zrušená. Namiesto nej bola do budovy presťahovaná materská škola, ktorá bola zriadená začiatkom 50-ich rokov. Ďalšou stavbou bol športový areál, kde je futbalový štadión, športový objekt s krytým hľadiskom. Koncom sedemdesiatich rokov 20. storočia bolo dané do užívania moderné zdravotné stredisko s ambulanciou obvodného, zubného a detského lekára, ku ktorému bola vybudovaná aj dvojbytovka pre lekárov. Začiatkom osemdesiatych rokov sa vybudoval moderný dom smútku vybavený mraziacim boxom. Poslednými veľkými projektami v obci boli stavba kultúrneho domu, zavedenie pitnej vody a plynofikácia obce.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Anny, jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1770. Stavba bola obnovovaná v roku 1903. Fasády kostola sú členené lizénami, okná majú segmentové ukončenie a sú lemované osteniami. Atika je dekorovaná dvoma pármi barokových váz. Veža je ukončená barokovou helmicou.

• 
  Kostol sv. Anny

Bešiansky mamut

Jednou z najvýznamnejších udalostí v histórii obce Beša je nález pozostatkov kostry mamuta začiatkom roku 1902, ktoré objavili robotníci pracujúci pri kopaní pivnice v dome Árona Kréna v strede obce (č.d. 115). Pozostatky kostry mamuta boli uložené v hĺbke 3,40 – 4,55 metra a merali približne 7 metrov. Okolo objavu vznikol obrovský rozruch, na základe ktorého bol do Beše vyslaný kustód Budapeštianskeho národného múzea Dr. August Frangenan, ktorý ale o nález neprejavil záujem. O pozostatky kostry mamuta nakoniec prejavil eminentný záujem Andrej Kmeť – katolícky kňaz, známy zberateľ a prispievateľ do Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti – ktorý ich odkúpil od majiteľa domu a teda aj majiteľa pozostatkov mamuta Árona Kréna za 600 korún.

V 20. storočí boli objavené drobné pozostatky mamutov aj v okolitých obciach (Trávnica, Podhájska), ale zďaleka nie takého významu ako nález z roku 1902 v Beši, ktorý bol do roku 1960 najlepšie zachovalým pozostatkom kostry mamuta na Slovensku.

Na dome, v objekte ktorého boli objavené pozostatky kostry mamuta bola za účasti Matice Slovenskej v roku 1993 slávnostne odhalená pamätná tabuľa s textom: „Pri výstavbe tohoto domu bola vykopaná kostra mamuta, ktorú v roku 1902 zachránil Andrej Kmeť pre Slovenské národné múzeum v Martine.“ Tento významný nález zohľadnila aj heraldická komisia pri tvorbe obecných symbolov obce Beša – Beša je jedinou obcou na Slovensku, ktorá má v erbe mamutie kly.

Všetky udalosti a fakty ohľadom bešianskeho mamuta sú najkomplexnejšie spracované v článku Mamut z Beše – legenda a skutočnosť, ktorého autorkou je RNDr. Anna Ďurišová.

Občianska vybavenosť

V obci sa nachádza obecný úrad, poštový úrad, železničná stanica, kultúrny dom, zdravotné stredisko (detský, praktický a zubný lekár), lekáreň a základná škola (1. až 4. ročník) s materskou školou. Od roku 1950 pomerne úspešne funguje Poľnohospodárske družstvo, ku ktorému sú pridružené Tehla, Iňa a Lula. V obci sa ďalej nachádzajú dve predajne s potravinami, dve pohostinstvá, pohrebná služba, stolárska dielňa, výkup autobatérií, ako aj mnoho živnostníkov, ktorí podnikajú v rôznych oblastiach. Obec má vybudovanú pitnú vodu, zemný plyn a do budúcna sa plánuje vybudovanie obecnej kanalizácie. V obci sa nachádza aj pomník padlým v II. svetovej vojne.

Okrem rímskokatolíckeho kostola sa v dedine nachádza aj moderný reformovaný kostol z roku 1963.

• 
  Reformovaný kostol
• 

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce