Bernhard Duhm

Bernhard Duhm (* 10. október 1847, Bingum (dnes súčasť severonemeckého mesta Leer), Hannoverské kráľovstvo – † 1. november 1928, Bazilej, Švajčiarsko) bol nemecký protestantský teológ.

Bernhard Duhm
nemecký protestantský teológ
Bernhard Duhm
Narodenie10. október 1847
Bingum, Hannoverské kráľovstvo
Úmrtie1. november 1928 (81 rokov)
Bazilej, Švajčiarsko

ŽivotopisUpraviť

Bernhard Duhm študoval v rokoch 18671870 na univerzite v Göttingene protestantskú teológiu pod vedením Albrechta Ritschla (1822 – 1889), Heinricha Ewalda (1803 – 1875) a Juliusa Wellhausena (1844 – 1918).

Od roku 1871 bol repetentom göttingenského protestantského teologického konviktu. V roku 1873 sa habilitoval na göttingenskej univerzite a začal pôsobiť na tunajšej teologickej fakulte ako súkromný docent. V roku 1877 sa stal mimoriadnym profesorom Starého zákona.

V roku 1888 bol vymenovaný za riadneho profesora Starého zákona na univerzite v Bazileji. V roku 1896 vykonával funkciu rektora tejto univerzity.

Duhm bol vo svojej dobe jedným z najuznávanejších odborníkov na Starý zákon. Mimoriadnej pozornosti sa dostalo jeho štúdiám o starozákonných prorockých spisoch, v ktorých sa pokúšal načrtnúť dejiny židovského náboženstva.

Duhm ako prvý upozornil, že pasáže Iz 42, 1 – 4.(7); 49, 1 – 6; 50, 4 – 9; 52, 1353,12 predstavujú samostatný literárny útvar (tzv. Pieseň o Božom služobníkovi), vsunutý do druhej časti Knihy proroka Izaiáša (kapitoly 40 až 55), ktorá evidentne pochádza od iného autora (v odbornej literatúre typicky označovaného ako Deutero-Izaiáš). V roku 1892 vyslovil Duhm názor, že autorstvo kapitol 56 až 66 Knihy proroky Izaiáša nemožno pripísať ani „Izaiášovi“, ani Deutero-Izaiášovi, ale zrejme nejakému inému, neznámemu prorokovi, ktorý pôsobil v Izraeli krátko po návrate židovského národa z exilu (v odbornej literatúre typicky označovanému ako Trito-Izaiáš).

Čo sa týka spisov ďalších prorokov, Duhm upozornil na rôzne literárne vrstvy v texte Knihy proroka Jeremiáša.

Bernhard Duhm patril k predstaviteľom tzv. Nábožensko-dejinnej školy.

K jeho žiakom patril o. i. aj český teológ Josef Hromádka.[1]

Duhmovou manželkou bola Helene rod. Bunjes (1853 – 1884). Mali spolu troch synov: Hans Duhm (1878 – 1946; profesor starozákonnej exegézy v Göttingene a Vroclave), Dietrich Duhm (1880 – 1940; teológ) a Andreas Duhm (1883 – 1975; teológ). Zaujímavosťou je, že všetci traja boli majstrami Švajčiarska v šachu.

Bernhard Duhm zomrel pri dopravnej nehode 1. novembra 1928.

Výber z dielaUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • KRAUS, Hans-Joachim. Geschichte der historisch-kritischen Erforschung des Alten Testaments von der Reformation bis zur Gegenwart. Neukirchen-Vluyn: 1982. ISBN 3-7887-0701-1. S. 275 – 283.
  • RABENAU, Konrad von. Duhm, Bernhard. In: Neue Deutsche Biographie. Band 4. Berlin: Duncker & Humblot, 1959. ISBN 3-428-00185-0. S. 179 f. (dostupné online)
  • SMEND, Rudolf. Bernhard Duhm. In: Deutsche Alttestamentler in drei Jahrhunderten. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 1989. S. 114 – 128.
  • BAUTZ, Friedrich Wilhelm. Duhm, Bernhard. In: Biographisch-Bibliographisches Kirchenlexikon. Band 1. Hamm: Bautz, 1975. (2. vydanie 1990) ISBN 3-88309-013-1. S. 1413 – 1414.

ReferencieUpraviť

  1. NEUMÄRKER, Dorothea. Josef L. Hromádka. Theologie und Politik im Kontext des Zeitgeschehens. München : Chr. Kaiser Verlag, 1974. ISBN 3-459-00907-1. S. 36.

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bernhard Duhm na nemeckej Wikipédii.