Besná (vrch v Nízkych Tatrách)

vrch v Nízkych Tatrách

Besná alebo staršie Králička[1] (1 807,4 m n. m.[2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Jarabou, približne 12 km severne od Brezna.[3]

Besná
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Liptovský Mikuláš, Brezno
Obce Liptovský Ján, Brezno
Časť Ďumbier
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodia Váh, Hron
Nadmorská výška 1 807,4 m n. m.
Súradnice 48°55′06″S 19°40′32″V / 48,9183°S 19,6755°V / 48.9183; 19.6755
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Čertovice
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Besná
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[4] Leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja a okresov Liptovský Mikuláš a Brezno a zasahuje na katastrálne územie mesta Brezno a obce Liptovský Ján.[1] Najbližšími sídlami sú južne ležiaca Jarabá a východne situovaná Vyšná a Nižná Boca, ako aj horské stredisko v sedle Čertovica. Juhozápadne sa nachádza Mýto pod Ďumbierom. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[3]

Besná je súčasťou hlavného hrebeňa medzi Čertovicou a Ďumbierom (2 046 m n. m.). Patrí do masívu Králička a týmto (starším) názvom býva v mapách označovaný aj vrch Besná.[1] Severné svahy sú súčasťou národnej prírodnej rezervácie Ďumbier a severný svah traverzuje Cesta hrdinov SNP, vedúca z Čertovice ku Štefánikovej chate a pod Krúpovu hoľu. Hôľnatý vrchol poskytuje široký rozhľad a južným smerom z neho vybieha rázsocha Malý Gápeľ.[5] V okolí v minulosti prebiehala ťažba rúd, ktorej pozostatkom sú dodnes viditeľné haldy vyťažených skál.[6]

Severným smerom sa nachádza Štiavnica (2 025 m n. m.) a Ohnište (1 538 m n. m.), východným Rovná hoľa (1 723 m n. m.), Končisté (1 474 m n. m.) a Lajštroch (1 602 m n. m.), južným Beňuška (1 542 m n. m.), Čučoriedková (1 316 m n. m.) a Zingoty (1 170 m n. m.) a západným Veľký Gápeľ (1 776 m n. m.) a Ďumbier (2 046 m n. m.).[2][7] Severné svahy odvodňuje riečka Štiavnica do Váhu, voda z južných odteká potokom Štiavnička do rieky Hron.[3]

Výhľady

upraviť

Vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s nesúvislým porastom kosodreviny, ktorý umožňuje kruhový rozhľad. Je tak možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry, Kremnické a Štiavnické vrchy, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy.[8]

Prístup

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b c Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-13]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-13]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-13]. Dostupné online.
  5. BRANDOS, Otakar. Králička [online]. treking.cz, [cit. 2020-05-03]. Dostupné online.
  6. Králička [online]. ksthornanitra.sk, [cit. 2020-05-03]. Dostupné online.
  7. Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-13]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť