Biela hmota (lat. substantia alba) je typ tkaniva miechy a mozgu. Obsahuje vysoký podiel myelinizovaných nervových vlákien, nazývaných neurity (axóny), ktoré sú vláknami neurónov. Názov je odvodený od jeho bielej farby.

Biela mozgová hmota

upraviť

Biela mozgová hmota[1] alebo biela hmota mozgová[2] sa nachádza v koncovom mozgu pod sivou hmotou, teda pod kôrou. Tvoria ju vlákna, ktoré vstupujú a vystupujú z kôry, ako aj dráhy, ktoré prepájajú jednotlivé časti mozgu (asociačné dráhy v rámci jednej hemisféry). Sú v nej vnorené útvary sivej hmoty zvané bazálne gangliá. V predĺženej mieche je na povrchu; prechádzajú ňou vzostupné aj zostupné nervové dráhy.

Biela hmota mozgová sa skladá z buniek neuroglie (najmä astrocyty a oligodendrocyty) a axónov, neobsahuje však prakticky žiadne neuróny.

Podľa lokalizácie sa rozdeľuje na tri oblasti:

  • juxtakortikálna biela hmota – tenká vrstva pod mozgovou kôrou (obsahuje majmä tzv. U-fibrily, krátke prepojovacie vlákna medzi susediacimi oblasťami sivej hmoty)
  • periventrikulárna biela hmota – tenká vrstva v blízkosti mozgových komôr
  • centrálna biela hmota – biela hmota medzi juxtakortikálnou a periventrikulárnou vrstvou

Toto rozdelenie má svoj význam, pretože pri rôznych ochoreniach bielej hmoty sú často postihnuté jej špecifické oblasti.

Referencie

upraviť
  1. ČIERNY, D. et al. Slovník medicíny nemecko-slovenský. Bratislava: Kniha-Spoločník, 1995. S. 261
  2. LEHOTSKÁ, V. et al. Rádiológia pre stomatológov. Bratislava: Veda, 2018. S. 153