Biela légia (Slovensko)

Biela légia bola antikomunistická kresťanská organizácia pôsobiaca na území Slovenska (vtedy ako súčasť povojnového Česko-Slovenska) a Rakúska v období rokov 19471951. Ako súčasť protikomunistického odboja bolo jej cieľom informovať širokú verejnosť aj zahraničie o terore komunistického hnutia. Hlavnými zakladateľmi a poprednými členmi boli Jozef Vicen a Jozef Mikula.

ČinnosťUpraviť

Biela légia sa okrem protikomunistických aktivít doma aj v zahraničí venovala pomoci pri úteku ľudí z komunistického Česko-Slovenska do slobodného sveta. V rokoch 1950 (máj) až 1953 (júl) z Rakúska vysielala rozhlasové spravodajstvo na krátkych vlnách v pásme 40 metrov. Rozhlasový vysielač Biela légia bol istým vzorom pre neskoršie vysielanie rádia Slobodná Európa.[1]

Rozhlasový vysielač Biela légia hlásal vo svojom spravodajstve tento program:

  • Biela légia je hnutie svojpomoci obyvateľstva na ochranu ľudských práv proti komunistickému štátnemu teroru.
  • Kto prezrádza a pomáha zverejňovať komunistické tajné úpravy,
  • kto upozorní komunistami ohrozeného človeka,
  • kto poskytne úkryt a pomôže pri úteku človeku prenasledovaného komunistami,
  • kto zverejňuje mená zvlášť nebezpečných komunistov a ich pomáhačov a tak chráni nič netušiacich spoluobčanov pred ľsťou a zákernosťou,
  • kto úmyselne nedbalo vykonáva komunistické príkazy a tak umožňuje, aby sa ohrození občania mohli uchýliť do bezpečia,
  • kto komunistickú moc akokoľvek hatí a kto koná z odporu voči neľudskému komunistickému panstvu, stáva sa členom Bielej légie a slúži veci Bohom stanovených ľudských práv."[2]

ObeteUpraviť

Za svoju činnosť v Bielej légii bolo komunistickými súdmi vynesených mnoho vysokých trestov. Najznámejšie a najlepšie zdokumentované sú tresty smrti pre Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára, ktorí boli popravení 20. februára 1951. Hlavným žalobcom bol komunistický prokurátor Anton Rašla.[3]

Jozef Vicen bol v roku 1957 z Rakúska agentmi ŠtB unesený do Česko-Slovenska a po odsúdení na 25 rokov v ťažkom väzení strávil jedenásť rokov.[4]

Jednou z obetí bol aj Jozef Berčík z Čierneho Balogu, ktorého odsúdili ako jedného z organizátorov v roku 1951 na 17 rokov väzenia a poslali do uránových baní. V príbehu pre Post Bellum na aktuality.sk to opísala jeho manželka Mária.[5]

ReferencieUpraviť

  1. Vicen Jozef, Vo víroch rokov. 1938 – 1988 (Lúč, 1999)
  2. KPVS, ed. Pavol Cintavý Po stopách Bielej légie v protikomunistickom odboji. Spisy Konfederácie politických väzňov Slovenska, 1995
  3. Letz Róbert Odkaz živým – Prípad Albert Púčik a spol. ÚPN
  4. Zomrel Jozef Vicen – veľký bojovník proti komunizmu [online]. istropolitan.sk, 2008-09-21, [cit. 2020-04-28]. Dostupné online.
  5. Post Bellum SK. Mária Berčíková: Mužovi dali komunisti 17 rokov väzenia, pre bitky pri vyšetrovaní ho operovali. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-04-16. Dostupné online [cit. 2020-04-28].