Bitka pri Coroneli
Bitka pri Coroneli bola námorná bitka prvej svetovej vojny. Uskutočnila sa 1. novembra 1914 pri pobreží Čile. Británia v bitke s nemeckou eskadrou lodí utrpela prvú námornú porážku od bitky pri Grand Port, ktorá sa odohrala v roku 1810.
| Bitka pri Coroneli | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Prvej svetovej vojny | |||||||
 Nemecká eskadra opúšťajúca Valparaíso 3. novembra 1914 po boji | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 Britské impérium
|
.svg){kind=small} Nemecké cisárstvo
| ||||||
| Velitelia | |||||||
| Christopher Cradock † | Maximilian von Spee | ||||||
| Sila | |||||||
| 2 pancierové krížniky 1 ľahký krížnik 1 prestavaná linková loď |
2 pancierové krížniky 3 ľahké krížniky | ||||||
| Straty | |||||||
| 1570 mŕtvych a strata 2 pancierových krížnikov | 3 zranení | ||||||
Na začiatku vojny Nemecká východoázijská eskadra opustila prístav Čing-tao v Číne a vypravila sa na cestu do nemeckých prístavov, kam ale žiadna z nich nedorazila. Velil jej viceadmirál Maximilian von Spee a bola zložená z pancierových krížnikov Scharnhorst a Gneisenau a ľahkých krížnikov Nürnberg, Leipzig a Dresden.
Pôvodne k eskadre patril ešte ľahký krížnik Emden, ktorému velil kapitán Karl von Müller a ktorý vyplával do Indického oceánu prepadať spojenecké obchodné lode. V októbri zviedol víťaznú bitku pri Penangu a v novembri bol potopený v bitke pri Kokosových ostrovoch.
Keď nemecká eskadra priplávala k juhoamerickým brehom bola jej rádiová komunikácia zachytená britskou západoindickou eskadrou pod velením admirála Cradocka. Cradock mal k dispozícii iba pancierové krížniky Good Hope a Monmouth, nový ľahký krížnik Glasgow a prestavanú linkovú loď Otranto. Žiadal preto admiralitu o posily a ta mu poslala starú bojovú loď Canopus.
Nakoniec sa však posily nedočkal a 1. novembra pri západe slnka bola začatá bitka, v ktorej priebehu boli presnou nemeckou paľbou potopené oba britské pancierové krížniky. Good Hope bol potopený v 19:57 a Monmouth v 21:18. Glasgow a Otranto stihli utiecť, ale Briti aj tak stratili 1570 námorníkov vrátane admirála Cradocka.
Nemecká eskadra potom vplávala do prístavu Valparaíso kde bola privítaná početnou nemeckou komunitou. Dlho sa však zo svojho úspechu neradovala, pretože už za mesiac bola porazená v bitke pri Falklandských ostrovoch kde Nemci stratili väčšinu svojich lodí.
Predohra upraviť
Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa na svetových oceánoch nachádzalo viacero nemeckých vojnových lodí. V západnom Atlantiku krížniky SMS Karlsruhe a Dresden, pri západoafrickom pobreží delový čln Eber, pri východoafrickom SMS Konigsberg, v Oceánii delový čln Geier. Najdôležitejší zväz bol dislokovaný v Číne na nemeckej základni Čching-tao. Bola to tzv. Eskadra krížnikov východnej Azie pod velením viceadmirála Maximiliána von Spee. Pozostávala z pancierových krížnikov SMS Scharnhorst a Gneisenau, ľahkých krížnikov SMS Emden, Leipzig a Nurberg. Ku eskadre patrilo i šesť delových člnov, starý krížnik Cormoran,torpédoborec S-90 a rakúsko-uhorský krížnik Kaiserin Elisabeth.
Správa o vypuknutí vojny zastihla admirála na Karolínach. Okamžite nariadil sústredenie všetkých lodí eskadry schopných dlhej plavby po oceáne pri ostrove Pagan. Nemecká základňa v Čching-tau bola izolovaná dohodovými krížnikmi a po vstupe Japonska do vojny na strane Dohody sa stala neudržateľnou, už 7. novembra 1914 musela kapitulovať. Spee mal tri možnosti ako zachrániť eskadru a súčasne čo najviac škodiť Dohode. Mohol lode rozptýliť do rôznych oblastí čím by narušoval plavbu na svetových moriach a aspoň časť lodí by sa možno vrátila do Nemecka. Druhým a tretím variantom bola spoločná plavba eskadry okolo mysu Horn alebo mysu Dobrej nádeje s cieľom prebiť sa cez britskú blokádu. Zostávať v západnom Pacifiku by znamenalo koniec eskadry. 13. augusta 1914 večer loďstvo vyplávalo smerom k Marshallovým ostrovom a k Južnej Amerike. O deň neskôr bol ľahký krížnik SMS Emden prepustený k samostatným akciám v Indickom oceáne s cieľom škodiť doprave Dohody, rozptýliť jej sily a zneistiť jej vedenie o zámeroch eskadry.
Plavba upraviť
Aktuálnym problémom bolo zásobovanie palivom a potravinami. Spee sa spoliehal na dosiaľ nezadržané nemecké obchodné lode, zajaté nepriateľské a juhoamerické prístavy, kde boli viaceré vlády naklonené Nemecku. Od 19 do 22. augusta eskadra doplňovala zásoby na atole Eniwetok. SMS Nurberg bol vyslaný ku Havajským ostrovom s úlohou zorganizovať dopĺňanie zásob. V septembri zničil transmisnú káblovú stanicu na ostrove Fannig. 22. septembra eskadra ostreľovala mesto a prístav Papeete na Tahiti. Pokus o výsadok bol odrazený francúzskymi pobrežnými batériami. Jediným úspechom bolo potopenie delového člna Zeléé a poškodenie niekoľkých budov. Táto z vojenského hľadiska úplne bezvýznamná a zbytočná akcia prezradila Britskej Admiralite smer plavby eskadry. Veliteľ štvrtej krížnikovej eskadry, kontra-admirál[1] sir Christopher Cradock dostal rozkaz nemecké lode zničiť. Sily ktorými disponoval mal rozdeliť tak aby súčasne zničil i krížniky SMS Dresden a Karlsruhe operujúce pri východnom pobreží Južnej Ameriky. Cradock mal pod svojím velením pancierové krížniky HMS Good Hope a Monmouth, ľahký krížnik HMS Glasgow a pomocný krížnik Otranto čo bola obchodná loď s nainštalovanými štyrmi delami kalibru 120 mm, pre danú úlohu úplne bezcenná.
Cradock dôrazne žiadal o posilnenie. Admiralita mu na zvýšenie palebnej sily poslala semi-dreadnought HMS Canopus vyzbrojenú štyrmi delami kalibru 305 mm. Canopus dosahoval maximálnu rýchlosť 16 uzlov a pri stretnutí s nemeckými loďami dosahujúcimi rýchlosť 24 uzlov bol nepoužiteľný. Koncom októbra sa eskadra zhromaždila na Falklandských ostrovoch. Ukázalo sa, že Canopus je vo veľmi zlom technickom stave, mohol dosiahnuť iba 9 uzlovú rýchlosť a nutne potreboval opravy. Preto Cradock odplával s tým aby ho Canopus nasledoval po opravách. Eskadra oboplávala mys Horn, pri južnom pobreží Čile sa k nej pripojil ľahký krížnik Glasgow pod velením kapitána Johna Lucea a vzápätí bol vyslaný na prieskum prístavu mesta Coronel. Admirál Cradock opakovane požiadal 26. októbra o posily. Admiralita v presvedčení o nadradenosti britských lodí i námorníkov všetky jeho požiadavky o dva dni nato zamietla. Medzitým nemecký zväz 20. októbra dorazil k ostrovom Juana Fernandéza a zásoboval sa palivom a potravinami. Pripojil sa k nemu ľahký krížnik SMS Dresden priplávajúci z Atlantiku. SMS Leibzig dostal rozkaz preskúmať situáciu v Coroneli. 31. októbra o 19 hodine dostal von Spee rádiovú depešu o prítomnosti britského ľahkého krížnika. Depešu zachytil i Glasgow a informoval Cradocka o prítomnosti nemeckého krížnika. Oba admiráli zamierili ku Coronelu v presvedčení o ľahkom víťazstve nad osamelým protivníkom.
Bitka upraviť
Pozorovatelia na HMS Glasgow uvideli 1. novembra 1914 o 15:40 dym na pravoboku. Loď zmenila kurz zo severu na východný naprieč kurzu neznámej lode nasledovaná celou eskadrou. O 16. hodine a 25 minúte bolo už vidieť dve veľké lode v sprievode menších. Cradock ich správne identifikoval ako Speeovu eskadru. Hlavná výzbroj britskej eskadry pozostávala z dvoch diel kalibru 230,4 mm na vlajkovej lodi HMS Good Hope a 32 diel kalibru 150,2mm rozmiestnených nerovnomerne na všetkých lodiach. Veľká časť diel bola umiestnená na nízko položených kazematách a pri búrlivom počasí sa nemohli používať. Výzbroj nemeckej eskadry predstavovalo šestnásť diel kalibru 230mm, dvanásť diel kalibru 150mm na Sharnhorstovi a Gneisenau. Leipzig, Dresden a Nurberg disponovali spolu tridsiatimi delami kalibru 100,5mm. Váha bočnej salvy nemeckej eskadry bola celkom 1921 kilogramov oproti britským 1379 kg. Nevýhodou Britov bolo i zloženie posádok. Na vlajkovej lodi štyridsať percent členov tvorili záložníci a na Monmouthovi to bolo dokonca 90 percent. V nemeckej eskadre slúžili iba aktívny alebo ďalejslúžiaci námorníci. Ich delostrelci boli považovaný za jedných z najlepších v námorníctve, posádka Scharnhorsta dostala v roku 1912 cenu cisára za ostré streľby. Britský admirál si bol vedomý týchto skutočností, napriek tomu sa rozhodol riskovať boj. Snažil sa ho viesť na čo najmenšiu vzdialenosť aby mohol využiť svoju jedinú výhodu v delách kalibri 150mm. Zrejme dúfal, že poškodí nemecké lode natoľko, že nebudú môcť pokračovať v plavbe a budú sa musieť uchýliť do neutrálneho prístavu kde budú internované.
Rozhodol sa využiť situáciu keď zapadajúce slnko oslňovalo Nemcov. O 18. hodine a 4 minúte dal rozkaz k obratu o štyri dielce a zvýšiť rýchlosť na maximum. Spee jeho úmysel vystihol a vďaka vyššej rýchlosti sa vzdialil z dostrelu.
Po západe slnka sa britská eskadra začala jasne rysovať proti svetlejšiemu západnému horizontu zatiaľ čo nemecká sa strácala v tme na východe. Vtedy Spee nariadil znížiť rýchlosť aby sa Briti dostali na dostrel a zahájil paľbu z 230mm diel na vzdialenosť 10,5 km. Na túto vzdialenosť mohol odpovedať iba Good Hope svojimi dvoma 234mm delami. Nemci strieľali oveľa presnejšie a už tretia salva z Scharnhorsta vyradila jednu z delových veží na Good Hope. Briti sa mohli zameriavať iba podľa zábleskov z nemeckých diel pri výstreloch. Medzitým sa vzdialenosť znížila na 9 km a do boja mohlo zasiahnuť i delostrelectvo kalibru 150mm. Ale i predtým zlé počasie sa ešte viac zhoršilo, more bolo rozbúrené a vietor dosahoval 6 stupňov Beaufortovej stupnice. To donútilo Britov uzavrieť dolné delostrelecké kazematy a Cradock prišiel o tretinu delostrelectva.
O siedmej hodine a desiatej minúte sa vzdialenosť znížila na 4,5km a Nemci videli, že na oboch britských pancierových krížnikoch zúria požiare. Samotná vlajková loď utrpela najmenej štyridsať zásahov. V tom okamihu sa otočila a zamierila čelne proti nemeckým lodiam. Tento manéver bol vysvetľovaný snahou Cradocka taranovať niektorú nemeckú loď. Na Good Hope sa sústredila paľba všetkého delostrelectva oboch pancierových krížnikov. Po niekoľkých minútach sa zastavil, vlnobitie ho unášalo medzi oboma bojujúcimi eskadrami. Po obrovskom výbuchu v podpalubí plamene vyšľahli do 60 metrovej výšky sa loď prevrátila na bok a okamžite potopila i s admirálom a celou 800 člennou posádkou. Pomocný krížnik Otranto, ktorého kapitán si bol vedomý, že nemá žiadnu nádej v boji opustil bojisko a unikol severozápadným kurzom. Glasgow tak mal proti sebe naraz dvoch protivníkov, Dresden a Leipzig. Nurberg sa pre poruchu strojov boja nezúčastnil. Paľba z ľahkých krížnikov bola na rozbúrenom mori veľmi nepresná a preto unikli väčším poškodeniam. Po úteku Otranta sa vďaka vyššej rýchlosti odpútal i Glasgow a odplával na západ.
Na Monmouthovi sa posádke podarilo uhasiť požiare. Zastavil paľbu a snažil sa uniknúť na západ. Po niekoľkých minútach zmenil kurz na sever a stratil sa Nemcom z dohľadu. Spee s pancierovými krížnikmi opustil bojisko a nariadil Nurbergu, ktorý sa pripojil k eskadre aby Monmouth vypátral a torpédoval. Po dvadsiatich minútach ho našiel. Z lode bol už neovládateľný vrak a mal zničené všetky delá, posádka sa ho neúspešne pokúšala obrátiť aby Nemcov odrazila torpédami. Nurberg začal paľbu a Monmouth potopil i s celou posádkou. Straty Speeovej eskadry boli bezvýznamné, Gneisenau bol zasiahnutý štyrikrát a Scharnhorst iba dvakrát. 3. novembra nemecká eskadra zakotvila vo Valparaíse. Britská admiralita dostala správu o porážke nasledujúci deň. V Británii vzbudila veľké pobúrenie – išlo o prvú porážku britskej flotily po vyše sto rokoch. Admiralita bola rozhodnutá Speeovu eskadru zničiť i za cenu oslabenia Home Fleet. Toto rozhodnutie viedlo ku bitke pri Falklandských ostrovoch.[1]
Poznámky upraviť
- ^ v slovenčine možno pojem definovať ako komodor vo funkcii admirála
Referencie upraviť
- ↑ Válečné lode 3, První světová válka, Naše vojsko Praha 1988
Literatúra upraviť
- Edmund Kosiarz: Námorné bitky, Naše vojsko Bratislava 1984
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka pri Coroneli
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Bitva u Coronelu na českej Wikipédii a Battle of Coronel na anglickej Wikipédii.