Bitka pri Efeze (498 pred Kr.)

Bitka pri Efeze v roku 498 pred Kr. bola konfliktom medzi Perziou a vzbúrenými Iónmi počas tzv. Iónskeho povstania. Satrapa Artafernes porazil vojsko Iónskych vzbúrencov ako odvetu za vyplienenie Sardisu.

Bitka pri Efeze
Súčasť Iónskeho povstania/Grécko-perzských vojen

Udalosti iónskeho povstania
Dátum 498 pred Kr.
Miesto Efez
Výsledok víťazstvo Perzie
Protivníci
Perzia Iónia, Atény, Eretria
Velitelia
Artafernes Charopinos,
Hermofantos,
Eualcides
Sila
30 000 12 000
Straty
1 800 8 000
Zoznam bitiek pred rokom 601
Grécko-perzské vojny
Prvé obliehanie NaxosuObliehanie SardisuEfezosLadéDruhé obliehanie NaxosuObliehanie EretrieMaratónTermopylyArtemisionSalamínaPlatajeMykaléEurymedonCyprus

Pozadie

upraviť

Ióni, v tom čase pod nadvládou silnej Perzskej ríše, sa vzbúrili na podnet Aristagora z Milétu. Po vyvolaní iónskeho povstania Aristagoras navštívil viacero gréckych miest so žiadosťou o pomoc. Sparta pomoc odmietla, no Atény mu poskytli 20 a Eretria, ktorá mala voči Milétu čestný dlh, 5 lodí. Spojená armáda Iónov, Aténčanov a Eretrijčanov vyplienila a vypálila Sardis. Aristagoras sa k armáde pri tejto výprave nepridal; zostal v Miléte a poveril velením svojho brata Charopina a človeka menom Hermofantos. Vzhľadom k odporu miestneho obyvateľstva sa armáda následne stiahla do Efezu.

Bitka pri Efeze

upraviť

Po zničení Sardisu Artafernes, ktorý sa ukryl počas boja so silnou ochrankou na akropole mesta, zozbieral perzskú armádu a vydal sa prenasledovať rebelov. Postupoval s ňou hneď za ustupujúcimi Grékmi až k Efezu, ktorý bol vzdialený zhruba tri dni pochodu od Sardisu. Grécka armáda sa sformovala pred hradbami s úmyslom nedopustiť obliehanie, no Peržania v priamom strete zvíťazili. Mnoho Grékov padlo, vrátane Eualkida, ktorý velil Eretrijským silám.

Dozvuky

upraviť

Iónske povstanie táto bitka nezlomila a pokračovalo ešte ďalšie štyri roky, než bolo nakoniec Peržanmi potlačené. Bitka pri Efeze však znamenala koniec angažovanosti Atén v povstaní - mesto odmietlo všetky ďalšie Aristagorove prosby o podporu. To však Atény nezachránilo pred pomstou Peržanov (Dareios I.), ktorí zničenie Atén (spolu s Eretriou) vyhlásili za svoj vojenský cieľ.