Otvoriť hlavné menu

Prof. Ing. arch. Bořek Šípek (* 14. jún 1949, Praha – † 13. február 2016) bol svetoznámy český výtvarník, architekt, dizajnér a vysokoškolský učiteľ, známy najmä ako tvorca sklenených umeleckých objektov a nábytku alebo ako hlavný architekt správy Pražského hradu z obdobia prezidenta Václava Havla (1992 – 2002).[1] Bol tiež umeleckým riaditeľom spoločnosti Czech Deco Team – združenia architektov, dizajnérov, výrobcov a dovozcov dizajnového nábytku.[2]

Bořek Šípek
český architekt, výtvarník a dizajnér
Bořek Šípek (2014)
Bořek Šípek (2014)
Narodenie14. jún 1949
Praha, Česko-Slovensko
Úmrtie13. február 2016 (66 rokov)
Praha, Česko
PodpisBořek Šípek, podpis
Odkazy
Webstránkaboreksipek.com
CommonsSpolupracuj na Commons Bořek Šípek

Obsah

ŽivotopisUpraviť

Detstvo Bořka Šípka ovplyvnilo smerom k samostatnosti a zodpovednosti. Ako sedemročný sa musel vyrovnať so smrťou svojho otca a o deväť rokov neskôr zomrela aj jeho matka. (Obaja jeho rodičia zomreli na rakovinu.[3]) Bořkovým poručníkom sa stal René Roubíček, sklársky majster, ktorý prispel k tomu, že si Bořek Šípek na prahu dospelosti zvolil sklárstvo ako svoj odbor.

V roku 1968, po absolvovaní umeleckej priemyslovky, ako devätnásťročný emigroval so svojou sestrou. V Nemecku pôsobil do roku 1983. Tu vyštudoval architektúru (v Hamburgu) a zároveň s tým študoval aj filozofiu (v Stuttgarte). V roku 1979 získal doktorát na Fakulte architektúry na Technickej univerzite v Delfách. Hovoril piatimi jazykmi.[2]

V roku 1983 presídlil do Amsterdamu. Tam založil vlastné architektonické a dizajnové štúdio Aletrego.[2] V Holandsku sa oženil s anglickou tanečnicou a choreografkou Bambi Uden. Z manželstva sa narodili synovia Milan a Dalibor. Na začiatku 80. rokov si Šípka vybrala v Holandsku talianska dizajnérska nábytkárska firma Driade ako jedného zo svojich dvorných návrhárov.

V roku 1989 založil v Prahe svoje nové umelecké štúdio. V Novom Bore v roku 1991 potom s Petrom Novotným a Liborom Fafalom založili sklársku firmu Ajeto.[4] V roku 1990 sa vrátil do Prahy, bol menovaný profesorom architektúry a dizajnu, pôsobil na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe (VŠUP), túto činnosť ukončil v roku 1998.

V rokoch 1992 – 2002 pôsobil vo funkcii hlavného architekta správy Pražského hradu, kde pracoval na obnove hradných interiérov. Pre priateľa Václava Havla vytvoril rad artefaktov. Stal sa jediným výtvarníkom, ktorý po Josipovi Plečnikovi zasiahol do architektonickej a výtvarnej podoby hradných interiérov: pre reprezentatívne priestory Hradu pod jeho vedením vznikli unikátne lustre a ďalšie svietidlá, vázy, súbory nápojového skla, sklenené súčasti nábytku a ďalšie interiérové vybavenie.[2]

V roku 1999 bol menovaný profesorom architektúry a dizajnu na Univerzite priemyselného dizajnu vo Viedni. V roku 2004 vytvoril scénu a kostýmy pre operu Nagano. V roku 2007 vytvoril výhry pre súťaž ČT O korunu kráľa Karla (viď foto). V septembri 2008 inštaloval prvú veľkú výstavu českých umelcov v čínskom Pekingu. V marci 2012 otvoril novú skláreň v Novom BoreStudio Anežka[5] ako miesto výroby svojich sklenených objektov a originálneho dizajnového skla.[6] V roku 2013 vystavoval v rámci kolekcie svietidiel firmy Lasvit na veľtrhu Salone Internazionale del Mobile v Miláne, výstave Tortona Design Week a veľtrhu Index v Dubaji.[7]

Žil v Prahe a v rokoch 20052012 bol dekanom Fakulty umení a architektúry Technickej univerzity v Liberci.[8] Tu založil nový študijný odbor „Environmental Design“.[2]

Jeho partnerkou bola speváčka Leona Machálková, ktorá mu 11. januára 2003 v Thajsku porodila syna Artura.[9] Od roku 2015 trpel rakovinou pankreasu.

Jeho diela je možné nájsť v mnohých stálych zbierkach svetových galérií a múzeí (New York, Amsterdam, Paríž, Londýn, Soul, Bejrút, Tokio, Bangkok, Šanghaj) a pod. Práce Bořka Šípka sú tiež v súkromných zbierkach aj zbierkach radu umelcov, vlastní ich napríklad Mick Jagger, Bob Dylan, Karl Lagerfeld a Jean-Paul Gaultier.[2] Jeho návrhy využívajú talianske značky (Driade, Alessi a iné), aj ďalšie svetové firmy: Leitner Interier Designer, Vitra, Rosenthal, Sevres, Editions Steltman alebo Franz Wittmann Möbelwerkstätten.[2]

Realizované projektyUpraviť

 
Arzenal - pražský salon designu Bořka Šípka spojený s thajskou kuchyňou
 
Koruna od Bořka Šípka
  • Holandské múzeum moderného umenia v Den Bosch
  • Výstavný pavilón automobilky Škoda v nemeckom Wolfsburgu
  • Japonský obchodný dom Ginza v Tokiu
  • 1982 sklenený dom ( „Glasshaus“) v Hamburgu. Navrhol ho pre svoju sestru. Návrh získal prestížne ocenenie „Preis für Architektur“, ktorá sa udeľuje raz za štyri roky, vedľa hlavnej ceny sa udeľuje šesť uznaní, jedno z nich dostal Šípek[2]
  • 1982 Holandsko, návrh nevestinca realizovaný formou performance (divadelného predstavenia). V projekte Tabu hrala hlavnú úlohu baletka a choreografka Bambi Uden, s ktorou sa tu Šípek prvýkrát stretol s názvom Tabu[10]
  • 1983 Návrh stoličky „Bambi“ (Bambi chair) – oceľová stolička s mosadzným kovaním a opierkou chrbta potiahnutá hodvábom. (Inšpirovaná Bambi Uden.)[11]
  • 1991 návrh „PCSS“ stola pre firmu Neot, nohy tvorené modrým sklom, plast a kovanie.[11]
  • 1994 návrh Kyoto Opera[11]
  • 1995[11] parížske butiky Karla Lagerfelda
  • V rokoch 2000 a 2001 vzniklo v jeho ateliéri približne dvesto sklenených objektov pre exkluzívne spoločenské priestory dvoch najmodernejších zámorských lodí Carnival Pride a Carnival Spirit.[2]
  • 1997 – 2010 Reštaurácie Arsenal v Prahe[12][13]
  • Crystal Lounge – projekt na vybavenie VIP priestorov ruzyňského letiska[2]
  • Pre zrekonštruovanú budovu opery v Belehrade vytvoril luster (dĺžka 15 metrov a šírka asi 3,5 metra). Tvorí ho približne 450 sklenených dielov.[2]
  • Pamätná medaila venovaná Václavovi Havlovi

OceneniaUpraviť

  • 1983 Nemecká Cena za architektúru (Honourable Mention for the German Architecture Price[14])
  • 1989 holandská cena Kho Liang le Prize za dizajn[14]
  • 1991 Rytier umenia a literatúry Francúzskej republiky
  • 1993 Cena za užité umenie a architektúru princa Bernharda (Prince Bernhard Fonds Prize[14])
  • 2005 cena Talent De L'originalite – Le Sommet du Luxe et de la Creation[14]

ReferencieUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • Sedlická, Dagmar: Fenomén Šípek: zpověď kosmopolitního architekta a designéra, Mladá fronta Praha, 2008, ISBN 978-80-204-1629-2

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bořek Šípek na českej Wikipédii.