Božena Slančíková-Timrava
Božena Slančíková-Timrava (vl. menom Božena Slančíková, pseudonymy Timrava, Teta z Polichna a i.) (* 2. október 1867, Polichno – † 27. november 1951, Lučenec) bola slovenská prozaička a dramatička.
| Božena Slančíková-Timrava | |
 slovenská spisovateľka a dramatička | |
| Narodenie | 2. október 1867 Polichno, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 27. november 1951 (84 rokov) Lučenec, Česko-Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Božena Slančíková-Timrava |
Rodina upraviť
- Otec: Pavel Slančík
- Matka: Mária rod. Honecyová
Životopis upraviť
Narodila sa v rodine evanjelického farára Pavla Slančíka, ktorý bol spoluzakladateľom Matice slovenskej. Mala desať súrodencov (jej brat Bohuslav, evanjelický farár, bol jej dvojčaťom), z ktorých 6 sa dožilo dospelého veku, a viacerí z nich boli neskôr literárne činní. Vzdelanie získala najprv v rodisku, potom ju učil otec, v Banskej Bystrici ukončila 4. triedu meštianskej školy. Nevydala sa, a preto mala celý život existenčné problémy. Hoci sa neustále snažila oslobodiť od rodiny, jej pokusy nájsť si prácu neboli veľmi úspešné. Chvíľu bola spoločníčkou vdovy v Dolnom Kubíne (1900), neskôr sa stala v Martine opatrovateľkou zbierok Slovenského národného múzea (1903), no vydržala tam tiež len krátko. V roku 1909 sa presťahovala do Ábelovej k bratovi na faru. Pokúsila sa ešte stať poštárkou, no nevyšlo jej to rovnako ako snaha E. Maróthy-Šoltésovej uviesť ju ako profesionálnu spisovateľku. Napokon sa stala opatrovateľkou v materskej škole, až sa v roku 1945 odsťahovala k príbuzným do Lučenca. Podľa záznamu v matrike zomrela dňa 27. novembera 1951 v Lučenci u Aladára Petrivaldského (učiteľ, správca ev. a. v. ľudovej škole v Ábelovej. Bol obecným kronikárom a zanechal aj poznámky z etnografie Ábelovej).
Tvorba upraviť
Hoci žila v ústraní od centier spoločenského a kultúrneho diania, jej literárne a kultúrne obzory rozširovala tak rodina, ako aj stretnutia s K. Banšelom, národovkyňou E. Goldpergerovou a O. Petianovou (matkou Štefana Krčméryho). Začínala vydávaním rukopisného časopisu Ratolesť, ktorý vydávala so sestrou Irenou. Zachovalo sa len 1 číslo – kde prispela poviedkou Na vrchoch. Medzi jej prvé diela patria satirické verše, no neskôr sa venovala najmä novelám a poviedkam, sporadicky i divadelným hrám. Vo svojich dielach podávala dokonalý popis ľudí a ich mentality, vlastností i zmýšľania, kritizovala súdobé politické a národnostné problémy a nijako sa nerozpakovala kritizovať i v tej dobe hlavné myšlienkové prúdy či praktiky bežného dedinského života. Príbehy zasadzovala zväčša do dedinského alebo malomestského prostredia svojho rodného kraja a mnohé z nich sú založené na jej vlastných skúsenostiach a príbehoch z jej života. Do roku 1896 uverejňovala svoje diela len v periodikách, neskôr vydávala samostatné knižné diela. Hoci sa v jej dielach často vyskytoval ako hlavný motív láska, nikdy sa k nej nestavala sentimentálne, ale skôr poukazovala na vypočítavosť, čím sa odlišovala od predošlej slovenskej prózy.
Dielo upraviť
- 1886 / 1897 – Pesničky, satirické verše s naznačeným nápevom (len rukopis)
- 1893 – Za koho ísť?, poviedka, prozaický debut. Predstavuje príbeh mestskej slečny, ktorá si hľadá a napokon nájde ženícha medzi vidieckou inteligenciou. S istou dávkou irónie sa zameriava najmä na psychické reakcie hrdinky a jej vnútorný svet.
- 1896 – Ondro Karmaň, poviedka
- 1897 – Sluhove trpkosti, poviedka
- 1896 – Pomocník, poviedka
- 1896 – Ťažké položenie, novela
- 1897 – Tak je darmo, novela
- 1898 – Pozde, novela
- 1899 – Bál, novela
- 1899 – Nemilí, novela
- 1900 – Boj, novela
- 1902 – Skúsenosť, novela vychádzajúca z jej vlastnej skúsenosti v období, keď robila spoločníčku (dielo vyšlo „recenzované“, keďže boli osoby v jej novele ľahko spoznateľné)
- 1904 – Na jednom dvore, novela
- 1904 – Veľký majster, novela
- 1904 – Pódi sa žení, poviedka
- 1905 – Bez hrdosti, novela
- 1906 – Šťastie, novela
- 1907 – Tá zem vábna…, novela
- 1908 – Márnosť všetko, novela
- 1909 – Ondro Hľonzo
- 1910 – V predvečer
- 1911 – Žiadna radosť
- 1912 – Strašný koniec, poviedka
- 1913 – Príde čas
- 1914 – Ťapákovci, novela
- 1917 – V čase vojny, poviedka o 1. svetovej vojne
- 1918 – Hrdinovia, novela
- 1921 – Chudobná rodina, divadelná hra
- 1921 – Skon Paľa Ročku, poviedka
- 1923 – Páva, divadelná hra
- 1926 – Všetko za národ
- 1934 – Odpoveď, divadelná hra (uverejnené len druhé dejstvo)
- 1936 – Dve doby, novela
- 1938 – Záplava, posledná novela
- Prekážky, divadelná hra
Ocenenie upraviť
- Roku 1947 titul Národný umelec
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Božena Slančíková-Timrava
Externé odkazy upraviť
- Záznam o narodení a krste v matrikezáznam číslo 12; pokrstená ako Božena Rosalia Slančík
- Moja teta Timrava (dokumentárny film) Archivované 2008-03-03 na Wayback Machine
- Timrava.sk