Wikipédia

Bodliakovaté

Bodliakovaté[1] (lat. Carduoideae)[1] je podčeľaď jednoročných až trvácich bylín z čeľade astrovité (Asteraceae). Podčeľaď zahŕňa okolo 83 rodov a 2 864 druhov. Charakteristickým znakom týchto rastlín sú listy alebo aspoň zákrovné listene, ktoré sú na okraji ostnato zubaté, brvito zubaté, hrotité alebo háčikovité. Vyznačujú sa rúrkokvetým úborom, najčastejšie s modrými, červenými alebo fialovými kvetmi. Vyskytujú sa na celom svete, hlavne v Eurázii a v severnej Afrike. Na Slovensku rastú často na ruderálnych stanovištiach.[1]

Bodliakovaté

Bodliak tŕnitý; úbory v rôznych štádiách kvitnutia (jeseň)
Vedecká klasifikácia
 
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vybrané rody upraviť

Podčeľaď bodliakovaté[2][3][4] zastupujú na Slovensku rody:

Artičoka upraviť

Artičoka (Cynara)[5] je rastlina podobná bodliaku. Je to však kultúrna rastlina pôvodná v Stredozemí a pestovaná ako zelenina. Úžitkovou časťou artičoky zeleninovej (Cynara scolymus) sú neotvorené kvetné púčiky (zhrubnuté lôžko úboru s dužinatými zákrovnými listeňmi), ktoré sa zbierajú pred rozkvitnutím a konzumujú ako artičoky.[6][1]

Bodliak upraviť

Pichliačom sú podobné bodliaky (Carduus),[7] odlišujú sa nedelenými štetinkami chocholca. Z asi desiatich u nás rastúcich druhov je najvýznamnejší bodliak tŕnitý (Carduus acanthoides). Má kučeravo krídlatú a ostnitú stonku i listy. Rastie hodne na poliach, úhoroch a rumoviskách. Na pasienkoch a stráňach rastie mohutný bodliak ovisnutý (Carduus nutans). Má veľké, ovisnuté a purpurovo sfarbené úbory s naspäť ohnutými zákrovnými listeňmi.[6] Bodliak lopúchovitý (Carduus personata) je trváca bylina vysoká až 200 cm. Je to častý druh vlhkých miest, najmä v podhorskom až v subaplínskom stupni.[8]

Ježibaba upraviť

Rod ježibaba (Echinops)[9] u nás zastupuje druh ježibaba guľatohlavá (Echinops sphaerocephalous). Je to vysoká trváca rastlina s hranatou bielovlnitou byľou. Guľaté hlávky sú po jednej na konci konárov, s priemerom až do 8 cm. Rastie v teplejších oblastiach v lomoch, na rumoviskách a na kamenistých miestach. Zriedka sa pestuje ako medonosná a okrasná rastlina. Vyskytuje sa roztrúsene v teplejších oblastiach na celom Slovensku.[10][8]

Kosienka upraviť

Kosienka farbiarska (Serratula tinctoria), ktorá je našim zástupcom rodu kosienka (Serratula),[11] sa u nás roztrúsene vyskytuje najmä v teplejších oblastiach. Vyhovujú jej svetlé lesy, výslnné stráne a slatinné lúky. Z jej listov sa kedysi získavalo žlté farbivo, ktorým sa farbila vlna.[10][12]

Krasovlas upraviť

Rod krasovlas (Carlina)[13] zastupuje dvojročné alebo trváce rastliny.[10] Na suchých stráňach rastie krasovlas bezbyľový (Carlina acaulis), ktorý má prízemnú ružicu pichľavých listov, medzi ktorými sedí jeden veľký úbor belavých kvetov. Stonka chýba. V čerstvom stave je zhrubnuté lôžko úboru jedlé, podobne ako u pestovanej artičoky.[6] Je to vhodný druh pre zimné kvetinové úpravy. Do suchých kytíc sa používa aj krasovlas obyčajný (Carlina vulgaris).[8]

Krupinka upraviť

Zákonom chránený druh krupinka obyčajná (Crupina vulgaris), zastupuje u nás rod krupinka (Crupina).[14] Je to teplomilná jednoročná bylina, ktorá obľubuje výslnné kamenisté stráne, krasové stepi a piesočnaté pahorky. Na Slovensku sa vyskytuje hlavne v Cerovskej vrchovine a Slovenskom krase.[10][8]

Leuzea upraviť

Leuzea šuštivá (Leuzea rhapontica) je rastlina s veľmi dekoratívnym vzhľadom a jej dlhostopkaté úbory dosahujú v priemere až 10 cm. U nás sa kedysi pestovala v záhradách ako ľudová liečivá rastlina pre reguláciu spánku. Ako droga sa využíval usušený koreň alebo usušená kvitnúca vňať. V podmienkach Slovenska môže prechodne splanieť, hlavne v teplejších oblastiach a je to aj náš jediný zástupca rodu leuzea (Leuzea).[15][10][6][16]

Lopúch upraviť

Lopúchy (Arctium)[17] sú dvojročné rastliny s veľkými listami a hrubými byľami. Rastú väčšinou v krovinách a na okrajoch ciest. Rozširujú sa zoochórne (zvieratami) zachytávaním pomocou háčikov, ktoré sú na zákrovných listeňoch. Lopúchy majú obojpohlavné rúrkovité kvety, fialovej alebo bielej farby. K zástupcom tohto rodu patrí lopúch väčší (Arctium lappa) s úbormi v metline, lopúch plstnatý (Arctium tomentosum) s pavučinovitým zákrovom a lopúch menší (Arctium minus) s úbormi v strapci.[6][10][1]

Nevädza upraviť

Rod nevädza (Centaurea)[18] je najpočetnejším rodom podčeľade (695 druhov), preto sa v minulosti členil na niekoľko menších rodov, čoho pozostatkom sú rôzne slovenské druhové mená. V súčasnosti je rozdelený na tri podrody; nevädzník (Lopholoma), nevädza (Cyanus) a nevädzovec (Centaurea).[1]

Zo zástupcov bola kedysi v obilninách častá jednoročná burina nevädza poľná (Centaurea cyanus, syn. Cyanus segetum),[19] s nápadne blankytne modrými kvetmi. Kedysi sa z nej získavalo farbivo cyanín ale dnes je veľmi zriedkavá. Jediným liečivým druhom tohto rodu je benedikt lekársky (Centaurea benedicta, syn. Cnicus benedictus),[20] ktorý sa na Slovensku len pestuje.[6][1]

Nevädzovka upraviť

Rod nevädzovka (Saussurea)[21] u nás zastupujú tri druhy. Nevädzovka nízka (syn. pabodliak nízky) (Saussurea pygmaea) je vysokohorská trvalka s pomerne hrubou nerozkonárenou jednoúborovou stonkou, vysoká od 5 do 25 cm. Je to vzácny druh, ktorý sa zriedkavo vyskytuje na drobivých skalách, v skalných štrbinách a na kamenistých holiach v Západných a Vysokých Tatrách. Aj nasledujúce dva druhy, nevädzovka alpínska (Saussurea alpina) a nevädzovka rôznofarebná (Saussurea discolor) sú zriedkavé vysokohorské trvalky, s výskytom prevažne v subalpínskom stupni Tatier.[10][8]

Ostropes upraviť

Statná rozkonárená dvojročná bylina ostropes obyčajný (Onopordum acanthium), ktorá môže dosiahnuť výšku až 3 m, zastupuje rod ostropes (Onopordum).[22] Pochádza z oblasti Stredozemného mora a u nás je už dlho zdomácnená. Vyskytuje sa roztrúsene v teplejších oblastiach na celom Slovensku, najmä okolo ciest, násypov, lomov a pasienkov.[10][12][8]

Pestrec upraviť

Rod pestrec (Silybum)[23] zastupuje bylina s nápadne ostnitými listami a fialovými kvetmi – pestrec mariánsky (Silybum marianum). Pôvodný je v oblasti Stredozemného mora – Kanárske ostrovy a u nás je pestovaný ako dekoratívna a liečivá rastlina v záhradách. Ako droga sa využíva usušený plod z ktorého sa pripravuje čaj. Splanená sa vyskytuje v teplejších oblastiach okolo ciest a na pasienkoch. [10][6][16][24]

Pichliač upraviť

Pichliač (Cirsium)[25] má v strednej Európe viac ako 15 zástupcov. Sú to dvojročné až trváce, väčšinou pichľavé rastliny s ostnato zubatými listami často v prízemných ružiciach. Úbory pichliačov sú jednotlivé alebo v chocholíkoch. Kvety sú obojpohlavné, zriedka len samčie a samičie a sú purpurové alebo žltkasté, zriedka biele. Významným znakom druhov rodu pichliač je perovitý chocholec. Mnohé pichliače majú sklon k vzájomnému kríženiu.[6][1][10]

Najznámejšími druhmi sú: pichliač roľný (Cirsium arvense), ktorého kvety majú sladkú pižmovú vôňu a lákajú množstvo motýľov. Často sa vyvíjajú len jednopohlavné kvety, ale pretože samčie a samičie jedince rastú spolu, môžu motýle zabezpečiť ich opelenie.[12] Pichliač potočný (Cirsium rivulare) a pichliač močiarny (Cirsium palustre) sú vlhkomilné byliny. Hojne rastú pri potokoch, močiaroch, na vlhkých lúkach, pri prameniskách a na rašeliniskách od nížin až do horského stupňa.[8] Pichliač bielohlavý (Cirsium eriophorum) je statná dvojročná bylina s nápadne veľkým úborom a guľovitým, pavučinato belavým zákrovom.[8] Pichliač zelinový (Cirsium oleraceum) je hojný druh vlhkých lúk, rastie popri potokoch a pri prameništiach.[8] K ďalším zástupcom tohto rodu patrí aj pichliač lepkavý (Cirsium erisithales) a pichliač rôznolistý (Cirsium heterophyllum).[1]

Požlt upraviť

Rod požlt (Carthamus)[26] má u nás dvoch zástupcov. Požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius) je pôvodný v Malej Ázii a u nás bol miestami pestovaný (Podunajská a Východoslovenská nížina) pre žlté farbivo kartamín a ako alternatívna olejnina a dekoratívna rastlina. Z nažiek sa získava lisovaním za studena saflórový olej a v liečiteľstve sa využíva ako homeopatikum.[10][6][16][24] Druhým je kriticky ohrozený a zákonom chránený požlt vlnatý (Carthamus lanatus), ktorý vzhľadom pripomína žlto kvitnúci bodliak. Obľubuje výslnné kamenisté stráne a u nás rastie len v južnej časti Slovenska.[10][6][8]

Sinokvet upraviť

Teplomilná trvalka s hrubým podzemkom a listami na rube bielo plstnatými je sinokvet mäkký (Jurinea mollis). Je to náš jediný zástupca rodu sinokvet (Jurinea)[27] a vyskytuje sa najmä na juh od Devínskej Kobyly.[10][8]

Suchokvet upraviť

Suchokvet ročný (Xeranthemum annuum) a suchokvietok smradľavý (Xeranthemum inapertum) sú našimi zástupcami rodu suchokvet (Xeranthemum).[28] Pôvodné sú vo východnej časti Stredomoria a u nás obľubujú výslnné stepné a kamenisté stráne, najmä v teplejších oblastiach.[10]

Referencie upraviť

  1. ↑ a b c d e f g h i Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.257. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
  2. ↑ The Germplasm Resource Information Network (GRIN). subfamily Carduoideae [online]. U.S. DEPARTMENT OF AGRICULTURE, 2017-01-17, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online. Archivované 2022-11-30 z originálu. (anglicky)
  3. ↑ Carduoideae [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online. (anglicky)
  4. ↑ Carduoideae [online]. BioLib, Biological Library; https://www.biolib.cz/en/main/, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online.
  5. ↑ Cynara L. [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-30]. Dostupné online. (anglicky)
  6. ↑ a b c d e f g h i j Tibor Baranec at al.. BOTANIKA, s.139 – 141. 3. nezmenené. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, Vydavateľstvo SPU, 2021.
  7. ↑ Carduus L. [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-30]. Dostupné online. (anglicky)
  8. ↑ a b c d e f g h i j k Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín, s.152, 316 – 321. Bratislava : IKAR, a.s. – Príroda, 2021.
  9. ↑ Echinops [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online. (anglicky)
  10. ↑ a b c d e f g h i j k l m n Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II. s. 1098 – 1139. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991.
  11. ↑ Serratula [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online. (anglicky)
  12. ↑ a b c Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy, s.116 – 117. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000.
  13. ↑ Carlina L. [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-30]. Dostupné online. (anglicky)
  14. ↑ Crupina [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online. (anglicky)
  15. ↑ Leuzea [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online. (anglicky)
  16. ↑ a b c Miroslav Habán, Pavol Otepka, Štefánia Vavreková, Marta Habánová, Renáta Kobidová. Liečivé rastliny s.12 – 14, 22. 1. prepracované. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2013.
  17. ↑ Arctium L. [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-30]. Dostupné online. (anglicky)
  18. ↑ Centaurea L. [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-30]. Dostupné online. (anglicky)
  19. ↑ Centaurea cyanus L. [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-30]. Dostupné online. (anglicky)
  20. ↑ Centaurea benedicta (L.) L. [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-30]. Dostupné online. (anglicky)
  21. ↑ Saussurea [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online. (anglicky)
  22. ↑ Onopordum [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online. (anglicky)
  23. ↑ Silybum [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online. (anglicky)
  24. ↑ a b Sergej Mohnacký, Tibor Benčať, Karol Kočík, Blažena Benčaťová. Liečivé rastliny (vysokoškolská učebnica) s.52, 222. 1.. vyd. Zvolen : Technická univerzita vo Zvolene, 2016.
  25. ↑ Cirsium Mill. [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-30]. Dostupné online. (anglicky)
  26. ↑ Carthamus [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online. (anglicky)
  27. ↑ Jurinea [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online. (anglicky)
  28. ↑ Xeranthemum [online]. POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-11-30]. Dostupné online. (anglicky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bodliakovaté&oldid=7809130“