Bodrocká rovina
Bodrocká rovina je geomorfologický podcelok Východoslovenskej roviny. Tvorí ju územie popri rieke Bodrog, v blízkosti ktorej je aj najnižší bod Slovenska (94,3 m n. m.).
Bodrocká rovina | |
geomorfologický podcelok | |
Nábrežie Bodrogu
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Košický |
Okres | Trebišov |
Nadradená jednotka |
Východoslovenská rovina |
Susedné jednotky (na Slovensku) |
Medzibodrocké pláňavy Latorická rovina Trebišovská tabuľa Zemplínske vrchy |
Súradnice | 48°23′46″S 21°45′32″V / 48,396°S 21,759°V |
Najnižší bod | južný okraj podcelku |
- výška | 94,3 m n. m. |
Poloha územia na Slovensku
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vymedzenie
upraviťPodcelok zaberá územie v južnej časti Východoslovenskej roviny. Južný okraj vymedzuje štátna hranica s Maďarskom, východným smerom nadväzujú Medzibodrocké pláňavy a severným Latorická rovina a Trebišovská tabuľa, všetko podcelky Východoslovenskej roviny. Západným smerom sa nad rovinu dvíhajú Zemplínske vrchy.[1]
Chránené územia
upraviťZnačná časť územia zasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Latorica, z maloplošných chránených území sa tu nachádza chránený areál Boršiansky les a národná prírodná rezervácia Tajba.[2]
Osídlenie
upraviťV blízkosti Bodrogu leží niekoľko menších obcí, najväčším sídlom v oblasti je Streda nad Bodrogom. Veľká časť podcelku tvorí niva s často zaplavovaným územím, nevhodným na poľnohospodárske aktivity či bývanie.
Doprava
upraviťCentrálnou časťou prechádza zo Slovenského Nového Mesta k Čiernej nad Tisou cesta I/79, v jej blízkosti vedie i dôležitá železničná trať Košice – Čierna nad Tisou.
Referencie
upraviť- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-09-24]. Dostupné online.