Bojnický zámok

zámok na Slovensku

Bojnický zámok[3] (iné názvy: Bojnický hrad[4][3], Bojnice[3]) je romantický zámok s čiastočne ponechaným pôvodne gotickým a renesančným základom hradu. Nachádza sa v Trenčianskom kraji a leží na západnom okraji mesta Bojnice. Zámok je viditeľný z väčšej časti horného Ponitria. Je postavený na travertínovej skale a tvorí ho vnútorný a vonkajší hrad s tromi nádvoriami. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Bojnický zámok
Zámok
Bojnický zámok
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky kraj
Okres Prievidza
Súradnice 48°46′48″S 18°34′39″V / 48,78000°S 18,57750°V / 48.78000; 18.57750
Vznik 12. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup mesto Bojnice
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Bojnický hrad
 - dátum vyhlásenia 1970
ÚZPF[2]
 - číslo 805
 - dátum zápisu 31. 10. 1963
Poloha Bojnického zámku na Slovensku
Poloha Bojnického zámku na Slovensku
Poloha Bojnického zámku na Slovensku
Poloha Bojnického zámku v Trenčianskom kraji
Poloha Bojnického zámku v Trenčianskom kraji
Poloha Bojnického zámku v Trenčianskom kraji
Wikimedia Commons: Bojnice Castle
Webová stránka: http://www.bojnicecastle.sk/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dejiny upraviť

12. – 13. storočie upraviť

Archívne doložené správy o hrade, respektíve o hradisku nachádzajúcom sa na tomto mieste, siahajú až do začiatku 12. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade sa nachádza v listine zoborského opátstva z roku 1113.[5][6]

Pôvodné hradisko bolo drevené. Až v priebehu 13. storočia, kedy hrad patril rodu Poznanovcov (niektoré zdroje uvádzajú meno rodu ako Hont-Poznanovci[7]),neskôr bol prestavaný na kamenný hrad. Prvými majiteľmi, ktorých mená sa dochovali v historických prameňoch, boli práve synovia veľmoža Kazimíra z rodu Poznanovcov. Na konci 13. storočia hrad získal Matúš Čák Trenčiansky, ktorý bol jeho majiteľom až do roku 1321.[5]

14. – 15. storočie upraviť

Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho sa hrad stal kráľovským majetkom, a tak niekoľkokrát zmenil majiteľov. V priebehu 14. a 15. storočia patril hrad rodom Gilethovcom, Ladislavovi z Opole, Leustachovcom, pánom z Jelšavy a Noffryovcom.[5] Práve Noffryovci sa pričinili o rozšírenie hradu a vybudovali aj opevnenie.

Po vymretí ich rodu prešiel hrad do vlastníctva Jána Korvína, ktorý bol nemanželským synom Mateja Korvína. Podľa povestí kráľ Matej často navštevoval Bojnice. Úradné listiny diktoval a podpisoval pod lipou nachádzajúcou sa pred vstupom do hradu. Dokumenty končil vždy vetou: „Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus“, teda „Pod našimi milými lipami bojnickými.“[5][6][8]

16. storočie upraviť

Po smrti Jána Korvína hrad získali Zápoľskovci, ktorí boli jeho majiteľmi od konca 15. storočia až do roku 1526. Po nich získali v roku 1527 hrad Turzovci.[5] František Turzo hrad značne rozšíril a nechal spevniť opevnenie. Zmenil aj charakter stavby - dovtedy gotický hrad nechal prestavať na renesančný zámok.

 
Zlatá sála

17. – 19. storočie – Obdobie Pálfiovcov upraviť

 
Bojnický zámok

Keď rod Turzovcov vymrel, zámok sa stal kráľovským majetkom. V roku 1644 ho kráľ daroval rodine Pálfiovcov, ktorí ho v druhej polovici 17. storočia prestavali do barokového štýlu. Túto prestavbu rešpektovali pre vysokú umeleckú hodnotu aj pri neskorších stavebných úpravách. Pri tejto prestavbe zámku vznikla v roku 1662 baroková kaplnka s jedinečnou štukovou klenbou, ktorá bola doplnená o figurálnu fresku s náboženskými motívmi. Vybudovali sa aj nové obytné budovy, ktoré sa situovali do niekdajšieho predhradia. V rokoch 18891910 uskutočnil posledný feudálny majiteľ Ján František Pálfi poslednú rozsiahlu prestavbu zámku, ktorá bola v neogotickom štýle.[6] Práve vďaka tejto prestavbe zámok nadobudol svoje charakteristické črty a súčasný vzhľad. Ján František Pálfi sa osobne, až do svojej smrti v roku 1908, zúčastňoval prestavby zámku.[9] Za vzor mu poslúžili najmä monumentálne stredoveké európske architektúry z Talianska a Francúzska.[9]

20. storočie upraviť

V roku 1939 zámok a k nemu patriace pozemky kúpila firma Baťa. Na základe Benešových dekrétov po vojne pripadol jej majetok štátu [10].

O päť rokov neskôr, dňa 9. mája 1950 zámok vyhorel. Na náklady štátu sa odstránili následky požiaru a previedla sa celková obnova zámku. Súčasne sa rozhodlo, že tu bude zriadené múzeum, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea. Zámok bol v roku 1970 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. 42 rokov po smrti Jána Františka Pálfyho sa teda splnilo jeho prianie, aby sa zo zámku stalo múzeum prístupné verejnosti.[6]

Súčasnosť upraviť

 
Lipa kráľa Mateja

Bojnický zámok má v súčasnosti romantický charakter, čo vidieť aj na fasáde obytnej veže, ktorá je veľmi členená. Takisto aj otvory v hradbách, portály, steny, atiky a rôzne kované detaily sú typické pre romantickú architektúru.

V súčasnosti je zámok súčasťou Slovenského národného múzea. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku a je prístupný verejnosti [5]. V päťdesiatych rokoch bola objavená pod zámkom jaskyňa.

Okolie zámku upraviť

K Bojnickému zámku patrí aj priľahlý zámocký park, v ktorom rastie veľa rôznych exemplárov stromov a vzácna, približne sedemstoročná, lipa pred vchodom do zámku. Táto lipa je pravdepodobne najväčší strom na Slovensku. Súčasťou zámockého parku je aj zoologická záhrada, v ktorej sa nachádzajú vzácne exempláre cudzokrajných živočíchov. Park pokračuje ďalej lesoparkom v Strážovských vrchoch.

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-14]. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-14]. Dostupné online.
  3. a b c Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-08-29]. Dostupné online.
  4. [1]
  5. a b c d e f http://www.hrady.sk/bojnice.php
  6. a b c d http://www.tsk.sk/sk/cestovny-ruch/sedem-divov-tsk/2-bojnicky-zamok
  7. http://www.zamky.sk/hrady-a-zamky/bojnický-hrad
  8. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2009-09-09]. Dostupné online. Archivované 2014-01-04 z originálu.
  9. a b Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2009-09-09]. Dostupné online. Archivované 2013-12-05 z originálu.
  10. História zámku [online]. bojnicecastle.sk, [cit. 2013-05-27]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Zdroj upraviť

  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.