Boleráz
O rastline s ľudovým názvom boleráz pozri krušpán.Boleráz je obec na Slovensku v okrese Trnava. Prvé známky osídlenia sú známe zo staršej doby kamennej. Z tejto doby pochádza aj pevnosť „Zámok“, ktorá sa nezachovala. V 1960 bola k Bolerázu administratívne pričlenená susedná obec Klčovany.
| Boleráz | |
| obec | |
 Kostol sv. Michala Archanjela
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Trnava |
| Región | ZMO Jaslovské Bohunice |
| Nadmorská výška | 172 m n. m. |
| Súradnice | 48°27′57″S 17°29′35″V / 48,465833°S 17,493056°V |
| Rozloha | 25,46 km² (2 546 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 352 (31. 12. 2022) [2] |
| Hustota | 92,38 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1240 |
| Starosta | David Matula[3] (nezávislý) |
| PSČ | 919 08 |
| ŠÚJ | 506818 |
| EČV (do r. 2022) | TT |
| Tel. predvoľba | +421-33 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Č. 586 919 08 Boleráz |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 557 91 47 |
| Fax | 557 91 47 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Boleráz | |
| Webová stránka: boleraz.eu | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dejiny upraviť
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 11. mája 1240. Uhorský kráľ Belo IV. vtedy daroval dôchodky Bolerázu trnavským františkánkam. Prvá pečať obce mala nad štítom stuhu s nápisom „Belarh“. V neskorogotickom štíte je hlava svätca na tanieri (sv. Ján Krstiteľ), pod ňou nejasné písmená JOH a vedľa štítu písmená r a v. Dnešný erb obce: v hornej polovici zeleného štítu zlatostrieborné váhy, pod nimi zo špice štítu vyrastajúca strieborná klčovnica na zlatom porisku, prevlečená cez peň s koreňmi. Pri väčšom erbe je nositeľom štítu sv. Michal, ľavicou držiaci ľavý zlatý roh štítu, v pravici plamenný meč. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela z roku 1787. Taktiež sem patrí kostol Narodenia Panny Márie z roku 1856. Nachádza sa v Klčovanoch, miestnej časti Bolerázu. Anababtisti - habáni prišli zo Švajčiarska v polovici 16.storočia a založili tu habánsky dvor. Natrvalo poznačili kultúrny, spoločenský a hospodársky život tohto kraja, aj humanistické reformačné myslenie 17. storočia.
Obyvateľstvo sa živilo pastierstvom a roľníctvom, pestovaním ovocia a zeleniny. Pod vplyvom zručných habánskych remeselníkov rozkvitalo remeslo tkáčske (najmä vlnárske), krajčírske, mäsiarske, pekárske, obuvnícke, nožiarske, kožušnícke a slávne hrnčiarske a keramikárske. Príklady pestrofarebnej habánskej keramiky 17. - 18.storočia sú vo zbierkach Historického múzea v Trnave i Umeleckopriemyselného múzea v Prahe.
Obec Klčovany bola pričlenená k Bolerázu v roku 1960. V roku 1963 sa začala výstavba vodnej nádrže a v roku 1977 spustila prevádzku tehelňa. [4]
V blízkosti obce sa nachádza Letisko Boleráz.
Osobnosti[5] upraviť
- Stano Dusík, maliar, grafik a ilustrátor
- Jozef Dusík, grafik, mladší brat Stana Dusíka
- Peter Danišovič, staviteľ, vodohospodár a vysokoškolský učiteľ
- Karol Kahoun, slovenský historik umenia, pamiatkár a univerzitný pedagóg
- Jozef Vadovič, rímskokatolícky kňaz
- Viliam Ostatník - Inštitút bratov kresťanských škôl. Ako profesor angličtiny, matematiky, fyziky a chémie pôsobil v Libanone, Belgicku, Etiópii, Ugande a ďalších krajinách. Žije a pôsobí vo Francúzsku. Narodil sa 21. júna 1922 v Boleráze.
Kultúrny život obce upraviť
Tak ako viaceré dediny na Slovensku aj v Boleráze je mnoho kultúrnych spolkov a združení. Najznámejšie zoskupenie je detská ľudová hudba Brezinka pôsobiaca v obci nepretržite or roku 1990. Popri Brezinke funguje aj ľudová hudba Brezina zložená prevažne z rodičov detí pôsobiacich v detskom súbore. Od roku 2016 funguje v obci hudobný súbor Podzámok.
Čierna kronika obce upraviť
Boleráz je známy troma celoštátnymi tragickými udalosťami.
- Irena Čubírková, československá sériová vrahyňa, ktorá tu bývala v rokoch 1959 - 1964. Čubírkovú spájajú s Bolerázom, hoci mala český pôvod a do Bolerázu sa presťahovala z Trutnova po vražde svojho manžela k Ambrózovi Ščepkovi v roku 1959. Nebývali priamo v Boleráze, ale na majeri (samote) Políčko. 7. decembra 1964 zavraždila Ščepku sekerou a časť jeho tela spálila v peci na chlieb. Bola odsúdená na trest smrti obesením.
- Vražda farára Jána Čárskeho s rodinou.[1]V roku 1970, niekoľko rokov po prípade Čubírková, Peter Nestorov zavraždil na fare miestneho farára, jeho sestru Máriu, priateľku Ľudmilu a ich dcérku Ivetku. Keďže šlo o občana ruskej národnosti, o prípade sa dlhé roky oficiálne mlčalo.
- Vražda policajta Petra Opálka. V roku 2014 bol zavraždený policajt v službe pred bolerázskym kultúrnym domom. Vrahom bol vodič z Bratislavy[6].
Galéria upraviť
-
Vodná nádrž Boleráz
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Boleráz: História obce, Online Archivované 2015-11-01 na Wayback Machine
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2020-06-11]. Dostupné online. Archivované 2020-08-05 z originálu.
- ↑ http://www.trnavskyhlas.sk/c/13508-tragicka-strelba-v-boleraze-vrahovi-policajta-hrozi-dozivotie.htm
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boleráz
Externé odkazy upraviť
príbuzné heslá upraviť
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |