Otvoriť hlavné menu

Bornit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky komplexný sulfid medi a železa - Cu5FeS4. Pomenovaný po: Ignác Anton Born - rakúsky mineralóg.

Bornit
Cu₅FeS₄
Bornite-177850.jpg
Všeobecné informácie
ObjaviteľJohann Friedrich Henckel
(1725)
Pôvod názvupodľa Ignáca Borna, rakúskeho mineralóga
Klasifikácia
IMA statusprijatý (1959)
Strunzova klasifikáciaII/B.02 (8.vyd.)
2.BA.10 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia2.BA.15 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia2.5.2.1 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústavaRombická sústava
Bodová grupammm
Priestorová grupaPbca
Mriežkové param.a = 10,95 Å
b = 21,862 Å
c = 10,95 Å
V = 2621,31 Å3
Z = 16
Habitusmasívny, zrnitý, pseudokubické kryštály
Zrastypenetračné zrasty podľa {111}
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosťopakný
Farba(y)medená, bronzová
Vrypšedočierny
Leskkovový
Tvrdosť (Mohs)3
Hustota5,06 - 5,09 kg.dm−3
Štiepateľnosťzlá podľa {111}
Iné
Rozpustnosťv kys. dusičnej
Odrody a variety
argentobornit - odroda so zvýšeným obsahom Ag
Zoznam minerálov
Bornit na mindat.org
Bornit na Commons

CharakteristikaUpraviť

Bornit tvorí hexaédrické, oktaédrické alebo dodekaédrické kryštály, často so zakriveným povrchom alebo nerovnými plochami. Zvyčajne má však kompaktný, zrnitý alebo celistvý habitus. Býva medenočervený, hnedočervený alebo bronzový, pri oxidácii sa však pokrýva modrou, purpurovou a červenou nábehovou farbou preto sa zvykne nazývať aj „pávia ruda“; vryp má sivočierny. Bornit je nepriehľadný minerál s kovovým leskom.

VznikUpraviť

Vzniká na hydrotermálnych žilách spolu s kremeňom, chalkopyritom a galenitom. Tvorí sa aj v niektorých vyvretých horninách. Môžu ho obsahovať i oxidačné zóny medených žíl.

PoznávanieUpraviť

Bornit sa rozpúšťa v kyseline dusičnej.

VýskytUpraviť

PoužitieUpraviť

Bornit patrí medzi dôležité medené rudy, a má preto veľký hospodársky význam.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bornit

Externé odkazyUpraviť