Borský Mikuláš

obec na Slovensku v okrese Senica

Borský Mikuláš je obec na Slovensku v okrese Senica v Trnavskom samosprávnom kraji. Obec vznikla zlúčením dvoch pôvodných obcí, Borského Mikuláša a Borského Petra 1. januára 1975.

Borský Mikuláš
obec
Kostol sv. Petra
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Senica
Región Záhorie
Vodné toky Ságelský potok, Fojtlínovec, Žľab
Nadmorská výška 197 m n. m.
Súradnice 48°37′40″S 17°12′46″V / 48,627778°S 17,212778°V / 48.627778; 17.212778
Rozloha 49,98 km² (4 998 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 020 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 80,43 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1394
Starosta Róbert Macek[3] (nezávislý)
PSČ 908 77
ŠÚJ 504238
EČV (do r. 2022) SE
Tel. predvoľba +421-34
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Smuha 1
908 77 Borský Mikuláš
E-mailová adresa poslať email
Telefón 659 54 20
Fax 654 98 01
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Borský Mikuláš
Webová stránka: BorskyMikulas.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Borskomikulášan[4]

Časti obce

upraviť
  • pôvodná obec Borský Mikuláš
    • Smuha
    • Za mostom
    • U Zemanov
    • U sv. Jána
    • Habány
    • Dole dedina
    • Na doline
  • pôvodná obec Borský Peter
    • U Struhy
    • U Rybníčkov
    • Humnisko
    • Na Barine
    • Hliníky

Prírodné podmienky

upraviť

Na území obce sa nachádza málo vodných tokov. V jeho severnej časti preteká rieka Myjava a jej prítoky Ságelský potok a Kalaštavský potok.

V južnej časti sú mierne vŕšky (Lakšárske kopce), najvyšším je Mária Magdaléna (297 m n. m.), ďalšie: Dubník (289 m n. m., je na ňom 70 m vysoký stožiar televízneho vysielača), Ruženica (281 m n. m.), Vinohrádky (257 m n. m.) a Kravia hora (254 m n. m.). Značná časť územia je zalesnená prevažne borovicovým lesom, najmä v katastrálnom území Borský Peter.

Prvá zmienka o nej pochádza zo 14. storočia. V neskoršej dobe sa sem prisťahovali habáni, ktorých pripomína osada zvaná Habány.

Ale nálezy z doby rímskej dokazujú, že v chotári obce sa pohybovali ľudia v prvých storočiach nášho letopočtu. Teda v 14. storočí sa spomína Borský Mikuláš ako Zenthmiklos; r. 1773 sa vyskytujú názvy Búr Swatý Mikuláš, Bur Sancti Nicolai, Bur Sancti Petri, Bur-Sankt-Nicklasz, Bur-Sankt-Peter, Bur-Szent-Miklós, Bur-Szent-Péter; r. 1920 sa obec volala Burský Svätý Mikuláš, Burský Svätý Peter; od r. 1960 potom Borský Mikuláš a Borský Peter.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1394, zo záznamov novozriaďovanej zemepanskej správy, ktorá dopĺňala už fungujúcu cirkevnú správu.

Najstaršia zmienka o obci je vo forme Zenthmiklos a Zenthpeter je na listine Bratislavskej kapituly z 3. júla 1394. Ide o štatúciu pre Stibora zo Stiboríc, ktorou sa mu dáva do držby panstvo Ostriež (Ostrý kameň). Podľa tejto listiny a ďalších dokumentov patril Borský Mikuláš ako poddanská obec hradu Ostriež. Neskôr obec patrila holíčskemu panstvu a jeho vládnucemu rodu Coborovcov, ktorí ju predali Habsburgovcom.

Patrónom obce bol svätý Mikuláš, ktorý sa v 18. storočí dostal aj do znaku obce. Starším symbolom obce bola bežiaca líška pod borovicou. Pečatidlo s týmto znakom sa datuje už od roku 1597 a tento motív bol aj použitý pre súčasný erb obce. Bývalá obec Borský Peter mala v znaku sv. Petra.

Kultúra a zaujímavosti

upraviť

Pamiatky

upraviť
  • Rímskokatolícky kostol sv. Petra v časti Borský Peter, jednoloďová pôvodne románska stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou asi z 12. storočia14. storočia. V 16. storočí bol kostol spolu s obcou obsadený Turkami, došlo k jeho úprave na pevnosť. Z tohto obdobia sa dochoval fortifikačný múr so strieľňami a polmesiac umiestnený na veži. V rokoch 16761680 bol kostol barokovo prestavaný, stredoveká loď bola zbúraná a nahradená vyššou barokovou. Z pôvodnej stavby sa dochovala iba veža, nepomerne nižšia ako loď kostola. Ďalšími úpravami prešiel aj v roku 1713 a v prvej polovici 20. storočia.[5] V interiéri sa nachádzajú tri barokové oltáre, baroková kazateľnica a kamenná krstiteľnica. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je horizontálne členená kordónovými rímsami. Nachádza sa tu sedem románskych združených okien, bifórií. Ukončená je murovaným ihlancom s postrannými murovanými vežicami. Na južnej strane kostola je baroková murovaná predsieň ukončená štítom s edikulou a nikou.
  • Rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša v časti Borský Mikuláš, jednoloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1753. V interiéri sa nachádzajú tri barokové oltáre a pôvodné barokové lavice. Fasády kostola sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža má nárožné skosenia, pod korunnou rímsou je umiestnený terčík s hodinami, ukončená je barokovou helmicou s laternou.
  • Kaplnka sv. Márie Magdalény, baroková stavba na šesťuholníkovom pôdoryse s ihlancovou helmicou z 18. storočia.[6] Fasády kaplnky sú členené pilastrami a eliptickými oknami. Strecha je ukončená sanktusníkom s barokovou helmicou.
  • Rodný dom Jána Hollého, jednopodlažná ľudová stavba na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou z druhej polovice 18. storočia. V interiéri sa nachádzajú dve miestnosti. Vstup je riešený ako murovaný výpustok, žudro. Svojim zariadením dokumentuje prostredie, v ktorom sa básnik narodil, prežíval svoje detstvo a kam sa aj v neskorších obdobiach vracal ako študent a kňaz.
  • Obytný dom č. 1283 z druhej polovice 18. storočia, dvojpriestorový, zrubový, okožovaný a obielený, kamenná podmurovka, strecha valbová s komínom, krytina slamená, krov podopretý prístennými stĺpmi. Vstup do domu je zosilnený murovaným výpustkom. Do priestoru povaly "húry" sa dalo dostať po rebríku z čelnej strany domu. Dom je ohradený dreveným kolovým plotom.

Osobnosti obce

upraviť

Rodáci

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Borskomikulášan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Borský Mikuláš-Borský Peter [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2010-11-08]. Dostupné online. Archivované 2010-04-16 z originálu.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť