Boskovická brázda je pretiahnutá, asi 95 km dlhá zníženina a geomorfologický celok v oblasti Brnenskej vrchoviny. Tiahne sa od severovýchodu k juhozápadu medzi Drahanskou a Českomoravskou vrchovinou - na severe začína pri Městečku Trnávka (juhovýchodne od Moravskej Třebovej), na juhu končí pri Moravskom Krumlove. Vytvára zreteľný pruh nezalesnenej krajiny medzi lesnatejšou krajinou na juhovýchode a severozápade. Severná časť (Malá Haná) je od južnej (Oslavanská brázda) oddelená vyššou oblasťou Žernovnickej hráste, súčasťou Hornosvrateckej vrchoviny.

Boskovická brázda
geomorfologická oblasť
Prírodná rezerváceia Uhliska
Štát Česko Česko
Nadradená
jednotka
Brněnská vrchovina
Susedné
jednotky
Svitavská pahorkatina
Podorlická pahorkatina,
Zábřežská vrchovina,
Drahanská vrchovina,
Bobravská vrchovina,
Jevišovická pahorkatina,
Křižanovská vrchovina,
Hornosvratecká vrchovina
Podradené
jednotky
Oslavanská brázda
Malá Haná
Najvyšší bod Nad Amerikou
 - výška 553 m n. m.
Dĺžka 95 km
Rozloha 479,54 km² (47 954 ha)
Geologické zloženie Vápenec
Boskovická brázda na mape Česka
Boskovická brázda na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Boskovická brázda je vyplnená prevažne permokarbónskymi a neogénnymi usadeninami a ostrovčekmi kriedových usadenín. V oslavanskej brázde sú náleziská čierneho uhlia (rosicko-oslavanská panva). Stredný sklon je 4° 20', najvyšším bodom je kopec Nad Amerikou (553 m) vo Svárovskej vrchovine (súčasť Malej Hanej). Priemerná výška Boskovickej brázdy je 354,6 m n. m.

Naprieč brázdou, prevažne od severozápadu na juhovýchod, preteká rad vodných tokov, napríklad Rokytná, Oslava, Jihlava, Bobrava, Svratka alebo Svitava.

Severnou časťou Boskovickej brázdy vedie projektovaná Rýchlostná cesta R43 Brno - Moravská Třebová (v stope rozostavanej nemeckej diaľnice Viedeň - Vroclav z druhej svetovej vojny).

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Boskovická brázda na českej Wikipédii.