Boskovická brázda

	Boskovická brázda
	geomorfologická oblasť
	Prírodná rezerváceia Uhliska
Štát	Česko
Nadradená ; jednotka	Brněnská vrchovina
Susedné ; jednotky	Svitavská pahorkatina; Podorlická pahorkatina,; Zábřežská vrchovina, ; Drahanská vrchovina,; Bobravská vrchovina, ; Jevišovická pahorkatina,; Křižanovská vrchovina,; Hornosvratecká vrchovina
Podradené ; jednotky	Oslavanská brázda; Malá Haná
Najvyšší bod	Nad Amerikou
- výška	553 m n. m.
Dĺžka	95 km
Rozloha	479,54 km² (47 954 ha)
Geologické zloženie	Vápenec
	Boskovická brázda na mape Česka
	Geografický portál

Boskovická brázda je pretiahnutá, asi 95 km dlhá zníženina a geomorfologický celok v oblasti Brnenskej vrchoviny. Tiahne sa od severovýchodu k juhozápadu medzi Drahanskou a Českomoravskou vrchovinou - na severe začína pri Městečku Trnávka (juhovýchodne od Moravskej Třebovej), na juhu končí pri Moravskom Krumlove. Vytvára zreteľný pruh nezalesnenej krajiny medzi lesnatejšou krajinou na juhovýchode a severozápade. Severná časť (Malá Haná) je od južnej (Oslavanská brázda) oddelená vyššou oblasťou Žernovnickej hráste, súčasťou Hornosvrateckej vrchoviny.

Boskovická brázda je vyplnená prevažne permokarbónskymi a neogénnymi usadeninami a ostrovčekmi kriedových usadenín. V oslavanskej brázde sú náleziská čierneho uhlia (rosicko-oslavanská panva). Stredný sklon je 4° 20', najvyšším bodom je kopec Nad Amerikou (553 m) vo Svárovskej vrchovine (súčasť Malej Hanej). Priemerná výška Boskovickej brázdy je 354,6 m n. m.

Naprieč brázdou, prevažne od severozápadu na juhovýchod, preteká rad vodných tokov, napríklad Rokytná, Oslava, Jihlava, Bobrava, Svratka alebo Svitava.

Severnou časťou Boskovickej brázdy vedie projektovaná Rýchlostná cesta R43 Brno - Moravská Třebová (v stope rozostavanej nemeckej diaľnice Viedeň - Vroclav z druhej svetovej vojny).

Externé odkazy

Geologická encyklopedie
Geocaching
Leccos.com Archivované 2014-04-04 na Wayback Machine

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Boskovická brázda na českej Wikipédii.